Meteorológia ako veda alebo „hazard“ v oblakoch?

Asi máloktorá veda má tak pofidérnu reputácia, ako práve meteorológia. Počasie a jeho predpoveď patrí vždy k horúcim témam pri mnohých rozhovoroch v spoločnosti.

Veď neraz sa určite aj vám prihodilo, že vám počasie skazilo plány a to aj napriek tomu, že predpoveď bola úplne iná. Občas sa nám skutočne môže zdať, že aj veštica by nám poskytla o počasí obdobné informácie, ako práve špecialisti.

Veď je to veda, no pravdou je, že nie úplne exaktná. Treba, ale uznať, že predpoveď počasia nie je jednoduchá a ovplyvňuje ju množstvo faktorov, ktorým bežný laik rozumieť skutočne nemôže.

Je to naozaj tak zložité?

Malo svietiť slnko, prší. Malo byť bezvetrie, prišla víchrica. Toto pochopí naozaj len málokto, no ľudia, ktorí v tomto obore pracujú, sú predsa len profesionálmi.

Predpovedi počasia na niekoľko dní dopredu, predchádza niekoľko krokov. Jedným z krokov je určiť globálny stav našej atmosféry. Celoplošné teploty, rýchlosť vetra či tlak a vlhkosť vzduchu na globálnej úrovni.

To by však bolo „príliš“ jednoduché. Meteorologické javy, ktoré ovplyvňujú počasie sa nachádzajú až vo výške 20 000 metrov nad zemským povrchom. Na zemi existuje viac ak 10 000 meteorologických staníc.

Približne 700-800 z nich využíva tzv. meteorologické balóny, ktoré počas letu získavajú dáta o stave atmosféry vo výške tisícok metrov. Je to však nevratný zdroj, ktorý je finančne veľmi nákladný a nemôže si ho dovoliť každá meteorologická stanica.

Nahá zemeguľa

Uvedomiť si musíme, že na povrchu planéty Zem existujú miesta, ktoré meteorologické stanice nedokážu pokryť. Nie je v ľudskýchsilách, aby sme pokryli celý rozsah v rámci planéty a nie to ešte v atmosfére.

Mnoho miest napríklad v oceáne je teda „holých“, práve tam môžu vznikať odchýlky. Slepé miesta na mape sa teda len odhadujú. Práve tieto odhady môžu spôsobovať náhle zmeny a teda neželané javy, ktoré nám občas narušia naplánovaný program.

Práve preto je tu však ďalší krok. Simulácie. Na základe matematických výpočtov zo získaných údajov a hodnôt zo satelitov (model ALADIN) sa vykonávajú desiatky simulácií v každej oblasti.

Simulácia je však od slova simulovať – napodobňovať. Opäť tak ide iba o pravdepodobnosť, že daný jav by sa mohol takto správať, respektíve sa vôbec vyskytnúť.

Operatívne reakcie

Dlhé výpočty, skreslené údaje, simulácie či približné odhady. S takýmito údajmi pracujú meteorológovia. Veľké množstvo krokov, ktoré je potrebné vykonať pre zistenie predpovede počasia je teda sprevádzané drobnými odchýlkami a odhadmi, ktoré spôsobujú nesúlad.

Ak by sme sa na to pozreli graficky, priamka je na začiatku rovná, no počas trasy sa vychyľuje a tak stráca na presnosti. A z priamky je zrazu krivka, ktorá má možných scenárov hneď niekoľko.

Navyše si musíme priznať, že človek je emocionálny tvor. Ľudská psychika pracuje s negatívnymi emóciami omnoho aktívnejšie a v pamäti tak máme predpovede, ktoré nás skôr zaskočili, ako tie, ktoré boli presné.

Hoci sa na to bežný človek pozerá ako na krivdu, príroda je nevyspytateľná a určovať scenáre môže iba ona. Na mieste však môže byť otázka: Je meteorológia skutočne vedou, ak pracuje s približnými údajmi a odhadmi?

Denis Ruščák, foto: internet