Domov Ekonomika Moody΄s Slovensko pohanila, Česko pozdvihla

Moody΄s Slovensko pohanila, Česko pozdvihla

0
0

Renomovaná ratingová agentúra zhoršila ratingový výhľad Slovenska. Vyčíta nám, že nie sme pripravení na budúcnosť, lebo nám poriadne nefunguje právny štát, máme veľa korupcie, súdy sú pomalé a úplatné, školstvo chradne, verejné inštitúcie nefungujú tak ako majú a vládna koalícia urobila zlé zmeny v dôchodkoch, ktoré obrovsky zadlžia krajinu. Naopak, Čechov pochválila a dokonca im zvýšila rating, takže sú už dva stupne pred nami.

Po tom, ako Smer musel ústami ministra financií Ladislava Kamenického priznať, že nie je schopný spravovať krajinu bez toho, aby ju neustále zadlžoval, utrpela Pellegriniho a Ficova vláda ďalšiu hanbu.

Agentúra Moody’s znížila výhľad ratingového hodnotenia Slovenska z pozitívneho na stabilný, čo v skutočnosti znamená, že sme dostali odkaz nasledujúceho znenia: stojíte na mieste, nerozvíjate sa.

A nie len to, s odkazom prišlo aj hodnotenie, v ktorom agentúra naznačuje, že na Slovensku sú problémy s právnym štátom, je tu bujnejúca korupcia a náš verejný dlh je zo strednodobého hľadiska neudržateľný.

Súdy sú v rozhodovaní neuveriteľne pomalé, na vyšetrenie u lekára čakáme dlhé hodiny, na operácie mesiace až roky.

Kvalita vzdelávania ide dolu vodou: školstvo je také biedne, že viac ako polovica študentov stredných škôl uvažuje o štúdiu v zahraničí, podniká sa stále ťažšie a diaľnica do Košíc, ktorú Fico sľuboval dokončiť do roku 2010, nebude hotová ani v roku 2027.

Čo je rating?

Je nezávislým hodnotením schopnosti a vôle subjektu plniť si svoje budúce úverové záväzky. Ide o štandardný produkt finančného trhu, ktorý vyjadruje riziko profilu hodnotenej inštitúcie na trhu a tiež riziko, do ktorého vstúpime pri realizovaní akejkoľvek transakcie s ním.

Má takmer 100-ročnú históriu. Na Slovensku sa začal rozvíjať až koncom 90. rokov minulého storočia. Ratingové agentúry hodnotia štáty, mestá, obce, kraje, nefinančné štátne inštitúcie a multilaterálne finančné inštitúcie.

Riziko subjektu, transakcie, emisie projektu sa vyjadruje pomocou ratingovej škály. Agentúry používajú medzinárodné stupnice, ktoré sú identické alebo sa líšia, ale iba málo.

Rozdiely môžu byť v tzv. lokálnom ratingu. Ak má dlh subjektu vysoký úverový rating, znamená to, že je veľmi pravdepodobné, že spoločnosť alebo vláda, ktorá ho vydala, ho budú môcť splatiť včas.

Takže je to relatívne bezpečná investícia, ale má zvyčajne nižší výnos či úrok. Slabší rating znamená vyššie riziko, aj vyššie výnosy z dlhopisov.

Ratingovému obchodovaniu dominujú tri veľké agentúry: Moody‘s, Standard & Poor‘s a Fitch. Každá z nich má mierne odlišný ratingový systém , ale vo všeobecnosti je AAA najvyšší.

Všetko od dolnej časti B naznačuje stav podradných dlhopisov. Stupeň D sa vzťahuje na dlhopisy, ktorých emitenti, čiže tí ktorí ich vydávajú, neplnia záväzky.

Rating platí jeden rok, no počas tohto obdobia môže byť upravený na základe pravidelného monitorovania subjektu, emisie alebo projektu.

Zdroj: euroratings.co.uk; https://capital.com

Česko sa nám vzďaľuje

Agentúra Slovensku vyčíta, že kvalita štátnych inštitúcií už dlhodobo stojí na jednom mieste – od ministerstiev, cez súdy, školstvo, zdravotníctvo alebo bežné úrady, s ktorými sme vo viac či menej pravidelnom styku.

Začíname preto výraznejšie zaostávať za krajinami, s ktorými sme boli na približne rovnakej úrovni, ako je napríklad Česko. Tomu krátko po nás Moody’s rating dokonca zvýšila na stupeň Aa3.

Rozdiel medzi nimi a nami tak stúpol na dva stupne. A nie je to len v ratingovom hodnotení. Rozdiel vidno na prvý pohľad hneď ako sa dostanete za hranice.

Viditeľne lepšia a kvalitnejšia cestná sieť či úroveň železničnej dopravy. O verejné priestranstvá je napríklad v porovnaní s bohatou Bratislavou oveľa lepšie postarané aj v chudobnejších častiach severnej Moravy.

A to už nehovoríme o kvalite zdravotníctva či stredných alebo vysokých škôl. Tŕňom v oku je pre agentúru u nás korupcia a to, že sa podkopávajú základy právneho štátu.

Moody’s si všíma, že Slovensko dostalo od Transparency International šieste najhoršie hodnotenie vo vnímaní korupcie spomedzi všetkých 28 členských štátov Európskej únie.

Agentúra tiež pripomína, že v tom, ako ľudia vnímajú nezávislosť súdnictva sme v únii dokonca najhorší.

„Obavy verejnosti ohľadne korupcie a právneho štátu boli významným momentom, ktorý viedol k masovým protestom po celej krajine po vražde investigatívneho novinára a jeho partnerky,“ citujú médiá analýzu agentúry o Slovensku.

Slovensko na tom nie je dobre ani v čerpaní eurofondov. Až takmer 20 % operácií má nezrovnalosti, ktoré súvisia s podvodmi alebo pochybeniami. Je to najviac v únii. Za nami je Španielsko, ktoré má mieru zlých operácií len okolo troch percent.

Dôchodkový strop nám priťaží

Vážne obavy má agentúra aj o náš dlh. Bodaj by aj nie, keď koalícia prijala dôchodkové harakiri a prejedla úrodné roky v ekonomike, keď do rozpočtu chodili stovky miliónov eur z daní a odvodov navyše, nevedela využiť na zníženie dlhu štátu a neurobila žiadne poriadne reformy v krajine.

Za uplynulých päť rokov štát z daní, odvodov a iných príjmov zinkasoval asi o 2,5 miliardy eur viac ako si naplánoval, že vyberie. Tie však, akoby sa vyparili von oknom.

Agentúra si kriticky všíma, že verejný dlh Slovenska klesol medzi rokmi 2013 až 2018 v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) z 54,7 na 48,9 percenta, teda len veľmi mierne.

Aj to iba preto, že naša ekonomika (jej výkon sa meria cez HDP) rástla rýchlejšie ako náš dlh. V absolútnej hodnote dlh v tom čase stúpol až o 3,5 miliardy eur.

Zásadný úder pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií však zasadila časť koalície z radov Ficovcov a Dankovcov spolu s časťou opozície od Kotlebových fašistov a Kollárých populistov, keď ústavnou väčšinou zaviedli dôchodkový strop a zrušili tak napojenie dôchodkového veku na strednú dĺžku dožitia ľudí.

To bola mimochodom jediná zmysluplná reforma, ktorú Ficova vláda prijala v roku 2012.

Ficov odpor k reformám

Absencia štrukturálnych reforiem je podľa agentúry dôvodom, prečo Slovensko stráca impulzy pre ekonomický rast a prečo naša ekonomika bude v strednodobom horizonte stále menej a menej konkurencieschopná oproti iným krajinám.

Reformy nie sú strašidlo, aké z neho narobil Fico a jeho vládnutie v uplynulých 13 rokoch. Je to robenie poriadku v ekonomike. Sú to opatrenia, ktorými sa mení vnútorná skladba ekonomiky, teda inštitucionálny a regulačný rámec pre podniky a ľudí.

Tak, aby sa ľuďom v budúcnosti lepšie žilo. Slovensko potrebuje reformy najmä v školstve, zdravotníctve, justícii a podnikateľskom prostredí. Je pravda, že reformy v počiatkoch ich zavádzania aj bolia.

Avšak, ako sa hovorí, čo nič nestojí, za nič nestojí. Podobne ako doprava zadarmo na Slovensku v horiacich, meškajúcich a roztrhnutých vlakoch.

Slabne štát, slabne aj koalícia

K slabo fungujúcemu štátu sa pridáva postupný rozklad vládnej koalície, ktorý s blížiacimi sa voľbami naberá na intenzite. Spory vyvoláva najmä šéf parlamentu a koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý zdravotnícky materiál schválený vládou nazýva „odrb na tento národ“.

Má na mysli návrh reformy nemocníc, ktorá by mala pomôcť skvalitniť zdravotnú starostlivosť. Je to jediný serióznejší reformný krok vlády. Proti nej je aj šéf Smeru Robert Fico, hoci podpredseda tej istej strany a premiér Peter Pellegrini reformu presadzoval.

Dankovi sa nepáči ani to, že vláda radikálne zvýšila minimálnu mzdu, pretože to môže narobiť starosti podnikateľom. V tomto sa, paradoxne, po dlhej dobe správa politicky zodpovedne, na rozdiel od Fica a Pellegriniho.

Pre minimálku Danko dokonca obvinil Smer z porušenia koaličnej zmluvy. Fico mu však cez média odkázal, aby na minimálnu mzdu zabudol, lebo vec je vybavená a netreba ju riešiť.

„Rozhodnutie vlády SR je konečné a vládna koalícia nemá žiadny dôvod sa ním zaoberať,“ citovala Pravda stanovisko šéfa Smeru.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Maratón pod 2 hodiny! Kipchoge posunul hranice možného

Kenský vytrvalec Eliud Kipchoge ako prvý človek v histórii pokoril hranicu dvoch hodín na …