Najmagickejšie štyri týždne v roku

Predvianočné obdobie sa spája s prípravami na najkrajšie sviatky roka. Okrem tých klasických, medzi ktoré patrí upratovanie, nakupovanie darčekov alebo ozdobovanie príbytkov, však so sebou advent prináša omnoho viac. Čo teda symbolizuje a prečo patrí medzi najmagickejšie obdobia v roku?

Približne štyri týždne pred Štedrým dňom sa na adventných vencoch rozhorí prvá sviečka. Postupne, každý nasledujúci týždeň, sa k nej pridá ďalšia a ďalšia, až sa napokon rozhoria všetky štyri.

Málokto však vie, že nie vždy trval advent práve štyri týždne a tiež to, že to má omnoho hlbší význam, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Adventom začína cirkevný rok

Spolu s prvou adventnou nedeľou nezačína len samotný advent, ale tiež sa týmto dňom zahajuje nový cirkevný rok. V časoch stredoveku sa cirkevný rok začínal Veľkou nocou.

Dnes síce Veľkonočné sviatky ostali jeho významným úsekom, no začiatok cirkevného roka sa presunul práve na prelom novembra a decembra. Pôvod slova advent pochádza z latinského slova adventus, ktorý možno preložiť ako príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša.

História adventu

Ako všetci vieme, advent sa začína štyri nedele pred Štedrým dňom. Počiatky adventu siahajú do ďalekej histórie. Spomína sa už v starom Ríme v 5. storočí, kedy bol pápežom Lev I. Veľký.

Ďalšia zmienka o advente pochádza z Francúzka, kde v roku 582 vznikla myšlienka slávenia vianočných sviatkov nasledujúcu nedeľu po sviatku sv. Martina.

Do cirkevného roka bol napokon advent zavedený v roku 600 pápežom Gregorom Veľkým. Spočiatku trval až osem týždňov. Štvortýždňovú podobu nadobudol v roku 922, kedy bolo uzákonené, že advent bude trvať štyri týždne a zač­ne sa vždy v tú nedeľu, ktorá je najbližšie k poslednému novembrovému dňu.

Až v roku 1826 zaviedol pápež Urban V. aj pôstne pravidlá, ktorými by sa kresťania počas tohto obdobia mali riadiť. Zaujímavosťou ostáva, prečo sa počet sviečok ustálil práve na čísle štyri. Každá z nich symbolizuje 1 000 rokov. Práve 4 000 rokov malo trvať obdobie od biblického stvorenia sveta až do narodenia Ježiša Krista.

Duchovný význam adventu

Posolstvom adventu nie je len materiálna príprava na Vianoce, ale hlavne tá duchovná. Jej základom by malo byť celkové stíšenie, pokánie, skoncovanie so zlozvykmi a neresťami tak, aby nešlo len o začiatok liturgického roka, ale o nový začiatok v živote každého kresťana.

Tento krok sa považuje za veľmi dôležitý, keďže k štedrovečernému stolu si mohol sadnúť len ten, kto urovnal všetky spory nazbierané počas roka a súčasne dokázal odpustiť a zabudnúť na krivdu.

Každá nedeľa je iná

Adventné obdobie symbolizuje fialová farba, ktorá je jeho liturgickou farbou. Inú farbu má len tretia adventná nedeľa, ktorá sa vyznačuje farbou ružovou. Advent sa vyznačuje dvojitým očakávaním a teda ho možno rozdeliť na dve etapy.

Prvou etapou je očakávanie sviatku narodenia Ježiša Krista. Druhou etapou je očakávanie na jeho druhý príchod. Hranicou medzi týmito dvomi etapami je 17. december. Celkovo ale možno povedať, že každá adventná nedeľa je niečím iná a výnimočná.

Prvá adventná nedeľa, kedy sa zapaľuje prvá sviečka na adventnom venci, má prívlastok železná. Sviečka, ktorá sa počas nej zapaľuje na adventnom venci, je známa pod názvom Nádej.

Nedeľa, kedy sa na adventnom venci zapaľuje druhá sviečka, má prívlastok bronzová. Okrem fialovej farby je pre sviečku typické pomenovanie Mier.

Tretia adventná sviečka s názvom Priateľstvo sa zapaľuje v striebornú adventnú nedeľu. Posledná adventná nedeľa má prívlastok zlatá. Názov sviečky, ktorá sa počas nej rozhorí, je Láska. Zlatá adventná nedeľa je vyvrcholením celého adventného obdobia, za ktorým dá definitívnu bodku Štedrý deň.

puma, foto: depositphotos, shutterstock