Domov História Najväčšie slovenské letecké nešťastia

Najväčšie slovenské letecké nešťastia

0
0

28. júl 1976 sa pre československé letectvo zapísal čiernymi písmenami. V ranných hodinách došlo k obrovskému leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynulo 76 ľudí. Až dodnes ide o druhú najväčšiu leteckú katastrofu na území Slovenska a tiež druhú najtragickejšiu nehodu lietadla Československých aerolínií.

Sovietske lietadlo Iliušin II-18 B leteckej spoločnosti ČSA mierilo z Prahy do Bratislavy so 79 ľuďmi na palube. Let ČSA č. 001 odštartoval z pražského letiska Praha‑Ruzyně o 8:52 hod.

Jeho cieľom bolo letisko Bratislava‑Ivanka, ktoré dnes nesie meno M.R. Štefánika. Na ňom sa však skúsenej posádke s plne obsadeným lietadlom nepodarilo pristáť a zrútilo sa v jazere na Zlatých pieskoch, keď ho do príletu delilo len posledných pár kilometrov.

Zlyhal ľudský faktor

Celý let sa niesol v pokojnom duchu. Všetko sa to zmenilo vtedy, keď dostala posádka od riadiacej veže povolenie na priblíženie. Keď skúsený kapitán 44-ročný Svatoslav Rosa dostal povolenie na zahájenie klesania, lietadlo sa nachádzalo už veľmi blízko pristávacej dráhy.

Podľa predpísaných pravidiel mala posádka zvoliť postupné klesanie krúžením. Už tu spravil kapitán prvú chybu a rozhodol sa klesať strmo nadol. Motory lietadla sa potom ocitli vo veľkých problémoch, s ktorými sa posádka nedokázala vysporiadať a strmému klesaniu nedokázala zabrániť.

Tesne nad pristávacou dráhou sa stroj začal stáčať doprava, čo svedčí o tom, že sa kapitán rozhodol vykonať s lietadlom okruh. Podľa záznamu komunikácie kázala riadiaca veža kapitánovi zvoliť točenie vľavo.

Lietadlo sa však začalo stáčať presne opačným smerom a po tom, ako tesne minulo riadiacu vežu sa blížilo k vodnej nádrži, ktorá sa mu stala aj osudnou.

Po ďalšej chybe kapitána začalo lietadlo okrem výšky strácať aj rýchlosť. V dôsledku týchto zlyhaní sa lietadlo zrútilo do jazera na Zlatých pieskoch presne o 9:37:30 hod.

Po náraze sa od lietadla odtrhli krídla a jeho trup sa rozlomil na dve časti. Predná časť trupu smerovala ku dnu jazera zatiaľ čo jeho zadná časť plávala na hladine.

V nádeji, že sa v lietadle ešte nájdu ľudia, ktorí mohli nešťastie prežiť, sa okamžite začala záchranná akcia. Záchranári sa pokúšali nájsť čo najviac preživších.

Napokon však celé nešťastie prežili len traja ľudia, z ktorých boli dvaja obyvatelia Prahy a jeden občan Francúzska. Vyšetrovatelia, ktorí sa snažili nájsť príčinu celej katastrofy, vyšetrovanie napokon uzavreli ako zlyhanie ľudského faktora.

Dôvodom mali byť nesprávne rozhodnutia kapitána, ktorý počas klesania nedodržal základné pravidlá Prevádzkovej príručky. Bohužiaľ nešťastie z 28. júla nebolo ani prvým a žiaľ ani posledným v dejinách Slovenska.

Počasie pripravilo o život 82 ľudí

Najväčší počet obetí si vyžiadalo letecké nešťastie, ku ktorému prišlo 24. novembra 1966. Let bulharsko‑sovietskej spoločnosti TABSO LZ 101 mieril z hlavného mesta Bulharska do Berlína.

Podľa plánov malo lietadlo naplánované dve medzipristátia. K prvému plánovanému pristátiu prišlo na Medzinárodnom letisku v Budapešti. Ďalším mala byť Praha a potom už malo lietadlo smerovať do cieľa jeho cesty, do Berlína.

Všetko však skomplikovalo nepriaznivé počasie a zlé poveternostné podmienky. Kvôli ním muselo lietadlo pristáť aj na neplánovanej zastávke v Bratislave. Na bratislavskom letisku pristálo o 11:58 hod. a celá posádka čakala na zlepšenie počasia v Prahe.

Povolenie na odlet napokon posádka dostala a o 16:20 už lietadlo smerovalo na runway, z ktorej malo odletieť. Let odštartoval o 16:28. Lietadlo malo po vzostupe bočiť doprava a hneď kontaktovať bratislavského letového dispečera.

Z nezistených príčin však posádka lietadla nedokázala nájsť správnu frekvenciu, aby sa s dispečerom spojila. V dôsledku toho lietadlo v plnej rýchlosti narazilo do Sakrakopca, ktorý sa nachádza v Malých Karpatoch v bratislavskej štvrti Rača.

Silný náraz mal za následok vypuknutie obrovského požiaru lietadla, v dôsledku ktorého haváriu neprežil ani jeden človek, ktorý sa nachádzal na palube.

Škapová.

Medzi 82 obeťami sa nachádzali najmä občania Bulharska, Maďarska, Česko‑Slovenska aj Nemecka. Až dodnes sa však hlavnú príčinu nešťastia nepodarilo odhaliť a vyšetrovanie bolo napokon uzavreté s tým, že za možnú príčinu katastrofy boli označené zlé poveternostné podmienky.

Tragický rok pre slovenské letectvo

Rok 1956 bol azda najtragickejším rokom pre letectvo na území Slovenska. Prvá nehoda z tohto roka sa stala 18. januára. Lietadlo DC-3 leteckej spoločnosti ČSA malo namierené z Prahy do Košíc, pričom na jeho palube sa nachádzalo 22 cestujúcich a ďalší štyria členovia posádky.

Pre zlé počasie dostala posádka nariadenie, aby namiesto Košíc zvolila na pristátie letisko v Poprade. Ani popradské počasie však nebolo o nič lepšie a všetko komplikoval silný vietor.

Ten spôsobil to, že lietadlo sa odchýlilo z kurzu o viac než 10 kilometrov a napokon narazilo do hory Škapová v Levočských vrchoch. Keďže išlo o ťažko dostupný terén, trvalo dosť dlho kým sa na miesto havárie dostali záchranné zložky.

Nehodu neprežilo 18 cestujúcich a všetci štyria členovia posádky. Podľa oficiálnej správy bola za nešťastím zrážka s balónom Slobodnej Európy. Túto teóriu však mnohí kritizujú a spochybňujú. Viacerí tvrdia, že príčinou havárie bolo nesprávne manipulovanie posádky s výškomerom.

Rok 1956 priniesol 3. júla aj ďalšiu haváriu. Počas nej zahynulo 21 vojenských dôstojníkov československej armády, ktorí smerovali z Prahy do Prešova.

Ich lietadlo sa však zrútilo pri obci Lom nad Rimavicou. Pád mala spôsobiť búrka, ktorá lietadlu odtrhla výškové krídlo, po čom sa stroj zrútil k zemi.

Osudný návrat z misie

Najhoršou leteckou tragédiou v dejinách samostatného Slovenska je tragédia, pri ktorej o život prišlo 41 vojakov, ktorí sa vracali z polročnej misie v Kosove a jeden zamestnanec ministerstva obrany SR.

Hejce.

Ich lietadlo, ktoré smerovalo z kosovskej Prištiny malo pristáť na letisku v Košiciach. Len pár kilometrov od slovenských hraníc neďaleko obce Hejce sa však lietadlo zrútilo do lesa.

Podľa zistení boli príčinou nepriaznivé meteorologické podmienky a tiež zlyhanie ľudského faktora. Špekulovalo sa tiež o tom, že príčinou nehody je samotné lietadlo Antonov An-24, ktorého rok výroby bol 1969.

Jediným komu sa celú tragédiu podarilo prežiť bol nadporučík Martin Farkaš. Celú tragédiu ešte znásobuje to, že vojaci sa po pol roku služby v Kosove vracali naspäť domov k svojim rodinám.

Hoci sa im ťažkú misiu prežiť podarilo, domov sa žiaľ nevrátili. Ich životy vyhasli len 3 kilometre od slovenských hraníc. Na ich pamiatku bol na Slovensku po nehode vyhlásený 24 hodinový štátny smútok. Ich hrdinské životy však už nik späť nevráti.

Pamätník slovenských vojakov v Hejciach.

puma, foto: SITA, printscreen, internet

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…