Domov Ekonomika Najväčšie zmeny vo voľnej súťaži po ’89 zaznamenal cestovný ruch

Najväčšie zmeny vo voľnej súťaži po ’89 zaznamenal cestovný ruch

0
0

Cestovný ruch patrí k odvetviam, kde sa najviac prejavili zmeny po roku 1989 v podobe voľnej súťaže firiem. Zásadne sa zmenil najmä odštátnením, ktoré sa týkalo nielen priamo zainteresovaných subjektov ako cestovných kancelárií, stravovacích a ubytovacích zariadení, ale aj ďalších súvisiacich oblastí, napríklad dopravných služieb či trávenia voľného času.

V súvislosti s jubilejným 30. výročím Nežnej revolúcie sa bilancuje. 30 rokov slobody a demokracie sa prejavil vo všetkých odvetviach spoločenského života, pravdepodobne najvýraznejšie v ekonomike.

V tejto súvislosti možno hovoriť o absolútnom prelome v cestovaní, pretože práve v cestovnom ruchu sa podľa Ministerstva dopravy a výstavby SR, zmeny, ktoré nastali po roku 1989, prejavili najviac.

Otvorením hraníc totiž došlo k možnosti voľného pohybu občanov bez administratívnych obmedzení.

Cestujeme častejšie

Oproti predchádzajúcemu obdobiu do roku 1989 sa výrazne zmenilo aj správanie ľudí pri cestovaní. Počas roka idú na viac kratších pobytov, menej využívajú služby cestovných kancelárií, cestujú individuálne, pričom pobyty neplánujú príliš vopred, ale často sa pre oddych rozhodujú momentálne.

„Popri klasických dovolenkových pobytoch vzrástol počet tzv. poznávacích ciest. Ponuka bola doplnená napríklad o gastronomický cestovný ruch, adrenalínové zážitky, dovolenky na bicykli, čo v slovenských pomeroch pred rokom 1989 nebývalo zvykom,“ uviedla hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Zaostávame v kvalite

Asi najväčším problémom v cestovnom ruchu je podľa rezortu kvalita poskytovaných služieb, nie všade úroveň zodpovedá očakávaniam hostí. Niekedy však hlboko zaostáva aj vo vzťahu k cenám.

„Poskytovatelia služieb nie sú v konkurenčnom prostredí len vo svojom území, ale aj vo vzťahu k vzdialenejším územiam, pretože vďaka informačným technológiám si návštevníci ponuku a ceny môžu porovnať veľmi rýchlo.

V tomto porovnaní máme na Slovensku veľmi veľké rezervy,“ upozornila Ducká. „Niekedy to vyzerá tak, že slovenské subjekty uprednostňujú jednorazových nových klientov namiesto pestovania starých a trvalých vzťahov s existujúcimi,“ podotkla.

Problémom sú financie

Aj v cestovnom ruchu však chýbajú financie, čo sa prejavuje postupne čoraz väčšmi na úrovni marketingu, kde Slovensku konkurujú ďalšie krajiny.

Tie do cestovného ruchu investujú mnohonásobne viac peňazí, hoci majú často rovnaké zdrojové trhy (krajiny, odkiaľ turisti prichádzajú) ako Slovensko.

„Dlhodobo skôr nedostatočné financovanie cestovného ruchu je z odborného hľadiska problematické. Ide o prístup, ktorého negatívne dosahy nie sú viditeľné hneď, prejavia sa až v budúcnosti.

Formovanie cestovného ruchu ako odvetvia národného hospodárstva, ktoré zhodnocuje svoj potenciál a prináša maximálny možný profit a benefity, si vyžaduje nielen financovanie, ale aj celý zodpovedajúci systém riadenia,“ poznamenala Ducká s tým, že viera v krásy Slovenska je síce dôležitá, ale na rozvoj cestovného ruchu v jeho úplnosti nestačí.

Financie v cestovnom ruchu

Ministerstvo považuje existujúce zdroje na podporu domáceho cestovného ruchu za efektívne vynaložené, čo však neznamená, že sú dostatočné.

Preto sa každoročne snaží o zvýšenie prostriedkov zo štátneho rozpočtu na propagáciu tohto odvetvia aj na dotácie pre oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu.

Napríklad, v roku 2016 išlo na dotácie v tomto sektore 4,5 milióna eur, vlani 5,6 milióna eur a v tomto roku to má byť 6,6 milióna eur.

red, SITA, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Keď sa vinník nenájde, tak sa určí…

Psy sa od ľudí učia. To je stará známa pravda. Nejedná sa však len o tie pozitívne veci, a…