Najvýznamnejší cirkevný sviatok i sviatok jari

Veľkonočné sviatky sú tými najvýznamnejšími sviatkami v kresťanskom kalendári. Počas Veľkej noci si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Nazývajú sa však aj sviatkami jari a symbolizujú nový začiatok, ale aj nádej večného života.

Kedy oslavujeme Veľkú noc?

Tento sviatok nemá ustálený dátum, ako napríklad Vianoce. Pripadá vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne, teda po prvom splne po 21. marci. Ten tento rok pripadol na sobotu 31. marca. Oslavuje sa vždy v nedeľu, pretože podľa apoštolov práve v nedeľu vstal Ježiš Kristus z mŕtvych.

Zelený štvrtok

Vysvetlení, prečo je tento deň „zelený“ je viacero. Podľa jedného z nich je to tým, že ľudia v tento deň jedia veľa zelenej stravy – najmä špenát, hrach či bôb.

Iné vysvetlenie zas hovorí, že je to odvodené od toho, že Ježiš Kristus sa práve modlil na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade, keď ho zatkli vojaci. V tento deň si tiež veriaci pripomínajú Poslednú večeru Pánovu, keďže už na druhý deň bol ukrižovaný.

Veľký piatok

Je pre kresťanov dôležitým dňom, pretože práve vtedy Ježiš Kristus skonal na kríži na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta.

Na Filipínach sa tradične počas tohto dňa nechávajú desiatky ľudia ukrižovať alebo aj zbičovať, čím si pripomínajú utrpenie Ježiša Krista. Je to tiež deň najprísnejšieho pôstu, kedy sa obyčajne je len chlieb a pije voda.

Biela sobota

Je to deň, kedy bol Ježiš Kristus pochovaný do hrobu. Počas tohto dňa sa nekonajú v chrámoch žiadne veľké obrady a neslúžia sa sväté omše.

Je to zároveň jediná sobota v roku, kedy je prikázaný pôst, pričom práve týmto dňom končí 40-dňový predveľkonočný pôst. Je to deň, kedy sa veriaci pripravujú na Veľkú noc.

Veľkonočná nedeľa

Pre kresťanov je to najvýznamnejší deň roka, kedy sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a teda víťazstvo života nad smrťou. Boží syn vstal z mŕtvych, čím dal ľuďom nádej na večný život. Je to zároveň aj sviatok jari, oslava nového života. Po 40 pôstnych dňoch nemôžu na stole chýbať vajíčka či mäso.

Veľkonočný pondelok

Po nedeľnom zmŕtvychvstaní Ježiša Krista nasleduje Veľkonočný pondelok, ktorý sa u nás vyznačuje najmä udržiavaním rôznych veľkonočných zvykov, ktoré ku sviatkom jari neodmysliteľne patria.

Nie vždy sú však späté s kresťanskou tradíciou a ide skôr o pohanské, prípadne komerčné zvyky. Oblievačka, či šibačka majú však okrem zábavy pre malých a mladých aj svoje opodstatnenie.

Veľkonočné zvyky a symboly

Veľkonočný pondelok je dňom, ktorý práve kvôli pohanským a komerčným zvykom, nemajú v obľube hlavne dievčatá a mladé ženy. Práve tie sú terčom dvoch najrozšírenejších zvykov šibania a polievania.

Chlapci vyšibú dievčatá prútenými prútmi a oblievajú studenou vodou, aby boli po celý rok zdravé. Typickými symbolmi Veľkej noci sú vajíčka či kraslice, baránkovi alebo zajačikovia.

Vajíčko či kraslica symbolizuje zárodok nového života. Veľkonočný zajačik má symbolizovať príchod jari a baránok je symbol obety za spásu sveta.

sam, foto: shutterstock