Domov História Napoleonovi odzvonilo, Európa začala spolupracovať

Napoleonovi odzvonilo, Európa začala spolupracovať

0
0

14. septembra 1814 sa začalo dovtedy najväčšie diplomatické stretnutie štátov. Viedenský kongres si za cieľ kládol urovnať dôsledky Veľkej francúzskej revolúcie a následného vplyvu Napoleona, ktorý sa snažil podmaniť si celú Európu.

Cisárom z vlastnej vôle

Koniec 18. storočia bol najmä vo Francúzsku poznačený turbulentnými zmenami. Spočiatku išlo len o občiansku vojnu, ktorá neskôr prerástla do veľkých rozmerov a stala sa jednou z najväčších udalostí v dejinách Francúzka, známou ako Veľká francúzska revolúcia.

Tá priniesla nové štátne zriadenie, väčší dôraz na občianske práva a slobody a novú veľmoc na mape sveta. Tou sa stalo práve porevolučné Francúzsko. Nie všetkým však tieto výrazné posuny vpred stačili.

Na začiatku 19. storočia sa do popredia dostáva výškovo nevýrazný, no skutkami nezabudnuteľný človek – Napoleon. Ten sa v roku 1804 vyhlásil za cisára a Francúzsko si takpovediac privlastnil.

Jeho ciele však boli omnoho vyššie. Autokratickú vládu, ktorú zaviedol, chcel rozširovať postupne do celej Európy, preto odštartoval svoje ťaženie. Tu však pochopiteľne narazil na odporcov, ktorí sa spojili a vytvorili tzv. protinapoleonskú koalíciu.

Jej členmi boli Anglicko, Prusko, Rakúsko a Rusko. Spoločne chceli okamžite zvrhnúť Napoleona a zastaviť jeho výbojové vojny.

Precenil svoje sily

V prvých rokoch mala prevahu práve armáda pod vedením cieľavedomého Napoleona. Prvej veľkej skúške čelil v decembri 1805 počas bitky troch cisárov pri Slavkove.

Proti vojsku Napoleona stáli spojenecké vojská Rakúska a Ruska. S tými si však Napoleon dokázal poradiť a bitka pre neho skončila obrovským víťazstvom. Po tejto vojne už nastáva dlhé obdobie, počas ktorého si Napoleon užíval dominanciu v Európe.

Jeho ambície však boli ešte vyššie a tak v roku 1812 odštartoval ťaženie do Ruska. Jeho pôvodným plánom bola rýchla vojna, v ktorej potrestá Rusko za to, že nerešpektuje kontinentálnu blokádu, ktorá bola smerovaná proti Anglicku.

Jeho armáda začala ťaženie v lete, aby sa vyhol krutým ruským zimám. Ani zďaleka však nebol pripravený na taký odpor zo strany Ruska. V Rusku napokon musel zostať omnoho dlhšie ako plánoval. Jeho vojaci sa teda nevyhli krutej zime a tiež obrovskému hladu.

Zničení vojaci teda zvolili ústup a návrat naspäť do Francúzska. Pred ním však ešte utrpeli porážku v bitke pri Berezine, ktorá poukázala na zraniteľnosť dovtedy dominantnej francúzskej armády.

Jej oslabenie si všimli aj úhlavní nepriatelia, ktorí situáciu využili a Napoleonovi uštedrili posledný rozhodujúci úder. Ten prišiel v októbri 1813 v bitke pri Lipsku, kedy armády Ruska, Pruska, Rakúska a Švédska definitívne porazili Napoleona. Po víťazstve protifrancúzskej koalície už Napoleon rezignoval a bol umiestnený na ostrov Elba.

Nastolenie nových diplomatických vzťahov

Po vojnách vznikla potreba urovnať vzťahy v Európe. Preto v septembri 1814 začal Viedenský kongres. Na ňom sa európske veľmoci dohodli na naviazaní diplomatických vzťahov a urovnaní sporov.

Jeho najvýznamnejším dôsledkom bol vznik pentarchie, v ktorej sa na vzájomnej spolupráci dohodli Francúzsko, Prusko, Rakúsko, Veľká Británia a Rusko.

Hlavnou myšlienkou bolo udržanie trvalého mieru a tiež bezpečnosti v Európe. Tiež prišlo k významným územným zmenám a nastoleniu rovnováhy síl.

Práve Viedenský kongres si vďaka výsledkom, ktoré priniesol, vyslúžil pomenovanie prvej modernej diplomatickej mierovej konferencie, ktorá dokázala znížiť dôsledky napoleonských výbojov a prinavrátiť Európe mier a bezpečnosť.

puma, foto: internet

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Najvtipnejšie video domácich miláčikov

Nie sú len najlepšími priateľmi človeka. Často sú aj najlepšími zabávačmi a internetom kol…