Domov História Nežnejšie pohlavie v prezidentskom úrade

Nežnejšie pohlavie v prezidentskom úrade

0
0

29. júna 1980 bola na Islande po prvýkrát v dejinách sveta za prezidentku zvolená žena. Prvou ženou v prezidentskom úrade, ktorá vzišla na základe výsledkov demokratických volieb, sa stala Vigdís Finnbogadóttirová.

Ženy to mali v spoločenskom a politickom živote vždy náročnejšie. Kým muži mohli volebné právo uplatňovať takmer od nepamäti, ženy sa vždy na dianie v krajine len prizerali bez toho, aby ho mohli ovplyvniť.

Zmena prišla v roku 1893, kedy Nový Zéland ako vôbec prvá krajina na svete priznala ženám právo voliť. Ďalšia zmena nastala v roku 1907, kedy na základe fínskych zákonov mohli ženy voliť a po novom aj byť volené.

V nasledujúcich rokoch tento trend postupne prenikol aj do iných krajín sveta. Aj napriek tomu, že odvtedy uplynulo už veľa rokov, ženy v politike sú stále vnímané ako vzácnejší jav.

Dnes na svete vládne krajinám celkovo 32 žien, ku ktorým sa nedávno pridala aj prvá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

História ukázala, že ženy prezidentky schopnosťami nijak nezaostávajú za svojimi prezidentskými kolegami. Toto sú tie najnezabudnuteľnejšie prezidentky, ktoré sa zapísali do histórie.

Prvá, ktorej dôveru dali ľudia

Vigdís Finnbogadóttirová, ktorá na čele Islandu stála dlhých 16 rokov, nebola prvou ženou na svete, ktorá sa mohla pýšiť titulom prezidentka.

Vôbec prvou ženou v prezidentskom úrade sa stala Isabel Martinézová de Perónová, ktorá sa stala prezidentkou Argentíny po smrti prezidenta a zároveň svojho manžela.

Islandská politička s krkolomným priezviskom sa však stala prvou demokraticky zvolenou prezidentkou na svete občanmi v priamych voľbách.

Tí jej dali dôveru aj napriek tomu, že dovtedy nebola známa ako politička, ale skôr ako aktivistka bojujúca proti americkým ozbrojeným silám na území Islandu a tiež za vystúpenie Islandu z vojenskej organizácie NATO.

Do úradu islandskej prezidentky nastúpila 1. augusta 1980 a zotrvala v ňom až do roku 1996. Počas 16-tich rokov pracovala na vytvorení dobrého mena Islandu v zahraničí.

Liberálna prezidentka írska

Mary Robinsonová s kráľovnou Alžbetou II. v roku 1993

Ďalšou významnou ženou v prezidentskom úrade je írska politička Mary Robinsonová. Tá sa stala víťazkou prezidentských volieb v Írsku v roku 1990, čím sa do histórie zapísala ako prvá prezidentka tejto krajiny.

Už pred jej prezidentskou kariérou presadzovala odstránenie zákazu rozvodov z írskej ústavy, zrušenie zákazu používania antikoncepcie a tiež dekriminalizáciu homosexuality a samovrážd.

Na čele tejto krajiny stála do roku 1997, kedy sa štyri mesiace pred uplynutím jej funkčného obdobia svojho mandátu vzdala. Spravila tak kvôli svojmu pôsobeniu v OSN.

Z outsiderky fínska prezidentka

Tarja Halonenová

Hoci bolo Fínsko prvou krajinou, kde mohli ženy byť volené, na svoju prvú prezidentku si museli počkať dlhých 94 rokov. Prvou fínskou prezidentkou sa v roku 2000 stala Tarja Halonenová, ktorá v predvolebných prieskumoch rozhodne nepatrila medzi favoritov.

Jej víťazstvo bolo veľkým prekvapením, keďže tejto ľavicovo orientovanej političke prieskumy spočiatku odhadovali štvrté miesto vo voľbách.

Napokon však so ziskom 40 % hlasov v prvom kole vyhrala a v druhom kole porazila svojho protikandidáta. Tým sa stala hlavou krajiny a svoj mandát obhájila aj v nasledujúcich voľbách. Na čele Fínska stála až 12 rokov.

Tieto ženy teda jednoznačne zbúrali všetky mýty a prelomili predsudky o tom, že úrad prezidenta je určený výhradne pre mužov. Dúfajme, že sa príkladom toho stane aj nová slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.

puma, foto: internet

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Majsterkami sveta sa opäť stali Američanky

Uplynulý mesiac si už po ôsmykrát o titul svetových šampióniek zahrali najlepšie futbalist…