Odborníci a R. Raši sa zhodli: Testovanie sú vyhodené peniaze

Minister Jaroslav Naď je síce vzdelaním politológ, ale vždy nájde odvahu ísť do médií diskutovať o medicínskej téme, aj keď by si predtým asi mal veci doštudovať. Alebo je tu možnosť, že fakty pozná, len s kamennou tvárou klame. Tak ako v nedeľu v televíznej diskusii. A keď nemá argumenty, pomáha si krikom.

Bývalý minister zdravotnícta a vicepremiér Richard Raši zo strany HLAS – sociálna demokracia tvrdí, že akýkoľvek test, ktorý sa v medicíne používa, môže dávať nesprávny výsledok.

Môže chybovať tak, že neodhalí „pozitívneho“, teda napríklad nakazeného koronavírusom.

To dokonca v prípade trnavských antigénových testov priznáva aj premiér Igor Matovič s Naďom – testy sú tak nepresné, že zachytia podľa ich vlastných slov len 30 % nakazených na koronavírus.

Ale test môže označiť za pozitívneho aj toho, kto pozitívny nie je. Napríklad dva až tri zo 100 tehotenských testov označia za tehotné aj ženy, ktoré v skutočnosti tehotné nie sú.

Falošne pozitívnych môže byť až 1 percento

Rovnakú chybu majú aj spomínané trnavské korona-testy. Výrobca uvádza tzv. špecificitu 99,6% – čo znamená, že v málo prípadoch – konkrétne v 4 z 1 000 (0,4 %) označí test aj človeka bez vírusu za pozitívneho.

Tvrdí to analytik Martin Smatana. WHO po skúsenostiach z celého sveta túto hodnotu – počet falošne pozitívnych – popisuje až do výšky 1 %. To znamená, že 4 až 10 z tisíc testovaných sú označení ako COVID pozitívni, aj keď v sebe žiadny vírus nemajú.

Štatistická chyba?

Ako sa to prejaví pri plošnom testovaní miliónov ľudí? Človek nemusí mať ani maturitu z matematiky, aby si vedel vypočítať, že z 3,6 milióna testovaných v prvom kole je 14 000 až 36 000 ľudí, ktorí vírus v skutočnosti nemajú, označených za pozitívnych.

Že v prvom kole plošného testovania bolo zachytených iba 38 000 pozitívnych? No veď!

Podľa Matovičovho testu je na Slovensku pozitívnych v priemere tak málo ľudí, že je to na úrovni štatistickej chyby a v takomto prípade nik, ale nik na svete bez kontrolného presného PCR testu nevie povedať, kto z nich je chorý a kto bol za pozitívneho označený iba chybou testu.

Aj preto je tento test pre plošné testovanie nevhodný. A vláda ignoruje požiadavku členov pandemickej komisie, aby pozitívni po antigénovom testovaní boli pretestovaní aj PCR testami.

Testovanie neprinieslo nič

I tento fakt bol jedným z dôvodov, prečo konzílium epidemiológov navrhlo, aby sa v druhom kole testovali iba okresy s mierou pozitívnych prípadov nad 1,5 %.

Je to hranica dostatočne vysoká nad chybovosťou testu a dávalo to aspoň aký taký zmysel, tvrdí Richard Raši a vyzýva ministra Naďa, aby sa postavil pred Slovákov a priznal, že podľa výrobcu a podľa údajov od Svetovej zdravotníckej organizácie je 0,4-1,0 % všetkých testovaných označených za korona-pozitívnych chybne.

A to je skutočne 14 – 36 tisíc ľudí, ktorých ste poslali do karantény v prvom plošnom testovaní. Preto plošné testovanie vo všetkých okresoch, kde bola miera pozitívnych pod 1 %, neprinieslo vôbec, ale vôbec nič.

xd, foto: SITA