Domov Ekonomika Parlament schválil vyrovnaný rozpočet, ekonómovia to spochybňujú

Parlament schválil vyrovnaný rozpočet, ekonómovia to spochybňujú

0
0

Vládna koalícia začiatkom decembra schválila historický prvý rozpočtový plán štátu bez nového dlhu. Renomované zahraničné ani domáce inštitúcie tomu neveria. Napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť si myslí, že deficit môže budúci rok dosiahnuť až 600 miliónov eur.

Historicky prvý vyrovnaný rozpočet krajiny na budúci rok, ktorý minulý týždeň väčšinou hlasov schválili poslanci parlamentu, je deravý ako rešeto. Vyplýva to z analýz renomovaných analytických inštitúcií, tak domácich ako aj zahraničných.

Navrhnutý nulový deficit je nereálny podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska, spochybňuje ho aj Brusel či organizácia združujúca najvyspelejšie krajiny sveta – OECD.

Hrozí diera za 600 miliónov

„Nad rámec rizík krytých rezervami rada identifikovala dodatočné riziká, ktoré v roku 2019 dosahujú celkovo 577 miliónov eur, teda 0,6 percenta hrubého domáceho produktu,“ uvádza sa v hodnotení vládneho rozpočtu, ktoré ešte pred rokovaním parlamentu zverejnila na svojom portáli Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Poslanci však analýzu jedného z najlepších slovenských think-tankov nezobrali do úvahy a rozpočet schválili v takom znení, v akom im ho predložila vláda, teda aj s rizikami za stovky miliónov eur. Ukazuje to, akú nízku váhu prikladá súčasná vládna koalícia odborným analýzam a faktom.

„Európska komisia si myslí, že budeme chybovať o 200 miliónov eur, OECD odhaduje dieru 300 miliónov eur, NBS predpokladá minutie cieľa o cca 400 miliónov eur,“ vykresľuje na svojom blogu bývalý viceguvernér NBS Ján Tóth výpočet inštitúcií, ktoré neveria slovenskej vláde, že sa v predvolebnom roku podarí po prvýkrát v histórii dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.

Mimochodom, v porovnaní s ostatnými štátmi únie sme na tom celkom zle. Až 13 z nich dosiahlo vlani prebytok rozpočtu. Uvedomujú si, že správny hospodár sa musí v dobrých časoch pripravovať na tie horšie. Táto základná poučka vládam na Slovensku, najmä tým populistickým, zatiaľ nič nehovorí.

Poslanci odignorovali riziká

Najviac rizík je podľa rady v daňových príjmoch. Tie by mali byť budúci rok skoro o 300 miliónov eur nižšie, než sa predpokladá v schválenom rozpočte.

„Ide opätovne o nedostatočne vysvetlené očakávané vyššie príjmy z dividend, nešpecifikované nové opatrenie, nešpecifikovaný výnos z predaja majetku a zatiaľ neschválené zvýšenie poplatku za správu núdzových zásob ropy a ropných produktov.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa znížili riziká z príjmov z predaja emisných povoleniek. Pribudli nové riziká v oblasti príjmov z hazardných hier a príjmov zo spustenia 3. a 4. bloku elektrárne Mochovce,“ popisuje rozpočtová rada hlavné riziká štátneho rozpočtu na strane príjmov.

Výdavková vada

Ďalšou vadou rozpočtu je, že vláda a následne aj poslanci, ktorí za rozpočet hlasovali, ignorovali fakt, že viaceré výdavky sú podhodnotené a už dnes je jasné, že budú vyššie ako naplánovalo ministerstvo financií a schválila vláda aj parlament.

„Podhodnotenie výdavkov subjektov verejnej správy (mimo štátneho rozpočtu) zvyšuje riziká o 230 miliónov eur v rokoch 2019 a 2020. V roku 2021 sa očakáva pokles rizík na 150 miliónov eur.

Rada predpokladá vyššie bežné aj kapitálové výdavky samospráv, prevádzkové výdavky Sociálnej poisťovne a Železničnej spoločnosti,“ popisuje rada oblasti, kde úradníci z ministerstva financií, napriek upozorneniam odborníkov, „nakreslili“ nižšie výdavky, aby rozpočet vyzeral „naoko“ krajšie.

Minister financií Peter Kažimír.

Podhodnotené zdravotníctvo

Najvypuklejšie je to v zdravotníctve, samosprávach a na železniciach. Zdravotníctvo je podľa rady budúci rok podseknuté skoro o štvrť miliardy eur.

„Riziká vyplývajú aj z toho, že po prvej etape oddlžovania ešte nedošlo k stabilizácii oddlžených nemocníc, keďže pokračujú v tvorbe záväzkov po lehote splatnosti.

Neistotou pri odhade rizík vo všetkých rokoch je aj to, že návrh rozpočtu, ako aj odhad rizík rady, predpokladá, že časť výdavkov v sektore zdravotníctva bude rásť len o mieru inflácie,“ uvádza sa v analýze rady.

To, že sa ráta len s rastom o infláciu, je zradné, lebo sa zabúda na to, že ak budeme chcieť zlepšiť dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti, zvýšenie výdavkov bude rádovo vyššie než je všeobecný rast cenovej hladiny v ekonomike.

Podfuk na železniciach

Výdavkový podfuk je badateľný najmä na železniciach. Tam už niekoľko rokov platí pravidlo, že nekrytá strata, ktorú železnice vytvoria nad rámec základnej dotácie od štátu, sa dva roky potom uhrádza zo štátneho rozpočtu.

V skutočnosti to znamená, že každý rok sú dotácie železničnému osobnému dopravcovi o 30 až 40 miliónov eur vyššie. Rozpočet na budúci rok však s touto sumou nepočíta.

Už dnes je však jasné, že v roku 2019 sa bude železniciam doplácať za minulý rok nekrytá strata približne 38 miliónov eur.

S čím ráta rozpočet

• zvýšenie platov všetkých zamestnancov verejnej správy o 10 percent od roku 2019 a rovnako aj od roku 2020
• odstraňuje sa nesúlad medzi minimálnou mzdou v súkromnej a verejnej sfére
• zavedenie odvodu z odvodu obchodných reťazcov 2,5 %
• zavedenie bezplatného stravovania na základných školách
• zvýšenie vianočného príspevku v niektorých prípadoch až na 100 eur
• zvýšenie daňového bonusu o 100 % na cca 45 eur pre deti do 6 rokov
• zníženie DPH na ubytovanie z 20 na 10 %

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…