Domov Ekonomika Pellegrini vynuloval Kažimírov rozpočet

Pellegrini vynuloval Kažimírov rozpočet

0
0

Brusel dotlačil slovenskú vládu k úsporám. Tá v zmätku, že po hodnotení Európskej komisie utrpíme hanbu, zoškrtala kapitálové výdavky. Na svojej prevádzke šetriť zatiaľ nehodlá. V priebehu jedného roka chce platy v celej verejnej správe zvýšiť až o vyše 20 percent.

Premiér Peter Pellegrini minulý týždeň nečakane oznámil, že Slovensko už nebude viac čakať a oznámil, že vláda má na budúci rok hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.

Znamená to, že po prvýkrát v histórii verejné financie nevyrobia nový dlh. Vláda minie len to, čo vyberie z daní, odvodov a iných príjmov.

Nula celá nula

„Dovoľuje nám to rozvoj ekonomiky. Úpravy, ktoré budú vykonané pritom nebudú na úkor žiadneho ministerstva. Deficit na rok 2019 bude nula, celá nula,“ citovali HN predsedu slovenskej vlády.

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že premiér po pár mesiacoch vládnutia nadobudol cit pre zodpovednosť. Ekonómovia totiž hovoria, že v dobrých časoch, aké Slovensko v súčasnosti zažíva, treba šetriť a vytvárať v rozpočte prebytky.

Štát si má takto vytvoriť dostatok zdrojov na podporu hospodárstva, keď príde obdobie recesie (horšie časy) bez toho, aby sa musela vláda zadlžovať. Takto sa môže vyhnúť riziku, že ekonomika zbankrotuje, čo hrozí krajinám s nezodpovednými vládami.

Tlak namiesto zodpovednosti

Pocit zodpovednosti však zrejme nebol rozhodujúcim faktorom, ktorý spôsobil, že premiér popohnal ministra financií Petra Kažimíra, aby z rozpočtu na rok 2019 odstránil deficit.

Hlavným motívom jeho konania bola zrejme hrozba Európskej komisie, že nás pri hodnotení rozpočtu zaradí medzi problémové krajiny ako je Taliansko, ktoré nehospodária s rozpočtom podľa Bruselských pravidiel.

Takéto vyznamenanie by pre krajinu mohlo znamenať, že jej stúpnu úroky z dlhu, čo zvýši výdavky rozpočtu a menej tak zostane na priority ako je školstvo, zdravotníctvo, dôchodky či diaľnice.

„Vyzeralo, že Slovensku hrozilo, že dostane z Bruselu prvýkrát červenú, pretože neplní pravidlá rastu a stability (tzv. výrazná odchýlka),“ napísal na svojom blogu bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska Ján Tóth.

Pellegriniho taliansky nárek

O tom, že Komisii sa náš návrh nepáči sa Pellegrini zmienil počas návštevy Talianska minulý týždeň. „Musel som sa posťažovať na Komisiu, ktorá ešte prednedávnom chcela Slovensko takisto zaradiť do skupiny krajín s nejakým problematickým rozpočtom.

Otváral som oči, ako je možné, že krajinu, ktorá je možno premiantom, niekto zaradí medzi tých, ktorí nespĺňajú nejaké pravidlá. Chvalabohu, že sa tak nestalo,“ posťažoval sa Pellegrini po stretnutí s talianskym premiérom Giuseppem Contem v Ríme.

Ani to, že vláda predložila do parlamentu rozpočet na rok 2019 s historicky najnižším deficitom (0,1 percenta HDP), názor Komisie nezmenilo. Neoblomne trvala na svojom, že v dobrých časoch sa má hospodáriť inak.

Vláda preto musela podniknúť akciu. Pod hrozbou hanby, že posledný Kažimírov rozpočet pred odchodom na pozíciu guvernéra Národnej banky Slovenska bude sprevádzaný zlým hodnotením z Bruselu, bol minister financií donútený znížiť výdavky o 100 miliónov eur a rozpočet vybalansovať.

Kažímír vedel, že je zle, preto do Bruselu „dobrovoľne“ poslal list, v ktorom Komisii oznámil, že o spomínanú sumu okresáva kapitálové výdavky. Brusel to akceptoval a rozpočet preradili do lepšej kategórie.

Z červenej do oranžovej

Odstránenie deficitu však Kažimír aj so svojím šéfom vyhlásili za vlastnú iniciatívu. Tlak Bruselu decentne zamlčali. Usvedčil ich však hodnotiaci dokument Komisie a blog bývalého viceguvernéra, ktorý Bruselský rozpočtový jazyk dešifroval.

„Keďže sa ministerstvo financií tesne pred zverejnením hodnotenia zo strany Komisie zaviazalo, že zníži výdavky o 100 miliónov eur a rozpočet naplánovalo ako vyrovnaný, Komisia zmenila vysvedčenie z červenej na oranžovú,“ povedal bývalý viceguvernér NBS Tóth.

Oranžová skupina je stredná a sú v nej tí, ktorí majú štrukturálny deficit naplánovaný na budúci rok v povolenej hranici do -0,5 percenta HDP.

My sme si síce naplánovali účtovnú nulu, no po odpočítaní jednorazových zásahov vlády a daňových „nadpríjmov“, ktoré sú výsledkom nadštandardnej kondície ekonomiky, sme stále v mínuse -0,47 percenta HDP.

Hovorí sa tomu štrukturálny deficit. Najlepšie krajiny sú tie, ktoré hospodária so štrukturálnym prebytkom. Tie sú v tzv. zelenej skupine. Tam v súčasnosti patrí napríklad Nemecko či Rakúsko.

Ján Mareček, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…