Domov Ekonomika Penzijný populizmus spojil Smer s fašistami

Penzijný populizmus spojil Smer s fašistami

0
0

Návrh zákona o ústavnom zastropovaní veku odchodu do penzie získal v predbežnom hlasovaní ústavnú väčšinu. Nebezpečné sociálne inžinierstvo zo Smeru podporili okrem koalície aj niektorí poslanci Sme rodina a Kotleboví fašisti. Štátny rozpočet môže pre tento návrh prísť v budúcnosti o miliardy eur, hrozí prepad dôchodkov, krach ekonomiky či zníženie výdavkov na podvýživené školstvo či zdravotníctvo.

Ak ide o populizmus, vládny Smer nemá problém spojiť sa v parlamente aj s Kotlebovcami. Naposledy to bolo pri hlasovaní o návrhu ústavného zákona o zavedení stropu pre odchod do dôchodku na 64 rokov.

Parlament ešte zákon definitívne neschválil, iba ho hlasmi 93-troch poslancov posunul do druhého čítania. Na ústavnú väčšinu stačí rovných 90 hlasov. Dá sa predpokladať, že návrh si podporu pri finálnom hlasovaní udrží. Okrem koalície hlasovala zaň aj časť opozičných poslancov z hnutia Sme rodina a fašistickej Kotlebovej ĽSNS.

Cieľom novely ústavného zákona je podľa predkladateľov, ktorými sú poslanci najsilnejšej vládnej strany Smer-SD, dosiahnuť, „aby zmenami v prístupe k zabezpečeniu občanov na starobu nedochádzalo k postupnému oslabeniu ich práv na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a k znižovaniu udržateľnosti systému dôchodkového zabezpečenia ako celku“. Uvádza sa to v dôvodovej správe k návrhu.

Zjavný rozpor v obhajobe

Toto tvrdenie z oficiálneho dokumentu svedčí buď o nízkom ekonomickom povedomí alebo o ignorancii ekonomickej reality a vysokej miere populizmu u predkladateľov zákona, medzi ktorými sú poslanci ako Robert Fico (šéf Smeru), Jana Vaľová či „šéf straníckej propagandy“ Smeru Erik Tomáš.

Zákonom sa udržateľnosť dôchodkového systému nezvýši, ale naopak, zníži. Návrh prehlbuje nepriaznivo sa vyvíjajúci nepriaznivý pomer medzi počtom pracujúcich a penzistov.

Na jedného penzistu pracuje stále menej a menej ľudí. Odvody pracujúcich sú pritom rozhodujúcim zdrojom dôchodkov. V praxi sa návrh Ficovcov prejaví tak, že výdavky verejných financií na penzie v budúcnosti stúpnu o miliardy eur a s nimi aj ostatné výdavky, ktoré sa priamo viažu na starších ľudí.

Ide napríklad o výdavky na zdravotníctvo či na dlhodobú starostlivosť, ktoré sú u starších ľudí výrazne vyššie ako u mladších. Naopak, príjmy, čiže sociálne odvody, z ktorých sa financujú dôchodky, budú neustále klesať, v tom lepšom prípade budú rásť oveľa pomalšie, keďže sa bude znižovať podiel ľudí v produktívnom veku.

Znamená to, že na zachovanie súčasnej úrovne penzií budeme v budúcnosti musieť výrazne zvýšiť dane alebo sociálne odvody pracujúcich. V opačnom prípade dôchodky klesnú.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť prepočítala, že bez zvýšenia daní či odvodov by dôchodky schválením návrhu klesli v roku 2067 reálne až o desať percent.

Tieto argumenty nie sú namierené proti penzistom, platí však, že nielen bežná domácnosť, ale aj štát sa môže prikrývať len takou perinou, na akú má.

Analytici v nemom úžase

„Európska komisia tvrdí, že v roku 2070 pripadne na jedného dôchodcu približne 1,5 pracujúceho, zatiaľ čo dnes je to 3,2 pracujúceho. Tieto zmeny ovplyvnia aj výšku výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, ktoré sa po roku 2034 začnú zvyšovať,“ uvádza sa stanovisku ministerstva financií, ktoré vyvracia nekompetentné tvrdenie smeráckych poslancov v dôvodovej správe k návrhu ústavného stropu.

Zdôvodnenie, akým Fico a spol. obhajujú návrh dôchodkového stropu, spochybňujú aj analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorí im zároveň vyčítajú, že tak vážny zákon predložili do parlamentu bez akýchkoľvek prepočtov.

„Napriek tomu, že ide o opatrenie ktoré výraznou mierou zhoršuje udržateľnosť verejných financií, nebola zverejnená analýza, na základe ktorej by bolo možné vecne diskutovať o dôvodoch potreby prijatia takto významného opatrenia,“ uvádza sa v reakcii rady na „rozpočtové harakiri“ Ficovcov.

Nezodpovedný pokus na úkor budúcnosti

Analytici rozpočtovej rady kritizujú „sociálnych inžinierov“ zo Smeru aj za to, že pri takýchto významných rozhodnutiach je nevyhnutné vziať do úvahy aj vplyvy na vývoj ekonomiky, verejné financie, podnikateľov a domácnosti, čo predkladatelia neurobili.

Ukázali, že nemajú zábrany prijímať opatrenia, ktoré počas ich vlády krajine neuškodia, no neskôr ju môžu priviesť až k finančnému bankrotu.

„Uvedené opatrenie by v časoch „najväčšieho starnutia“ znížilo počet ľudí na trhu práce, čo by sa prejavilo v spomalení potenciálneho ekonomického rastu, teda v nižšej životnej úrovni.

Výkonnosť ekonomiky by v roku 2067 mohla byť o viac ako 9 % nižšia, čo by negatívne pocítila celá populácia vrátane dôchodcov,“ konštatuje sa v analýze rady.

Podobný názor má aj generálny riaditeľ Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky Martin Kaňa. „Zastropovaním veku odchodu do dôchodku sa stávame obeťami nezodpovedného pokusu, ako sa na úkor budúcnosti zapáčiť dnešným voličom.

Na nové pravidlá ľudia doplatia podľa odhadov o 10 až 20 rokov. Teda vtedy, keď už tí, ktorí tento experiment presadili, s vysokou pravdepodobnosťou pri moci nebudú,“ uviedol pre HN Kaňa.

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Sagan potil krv na schodoch

Náš najlepší cyklista Peter Sagan momentálne zarezáva spoločne s celým tímom na sústredení…