Slovensko Zahraničie Plagiátori v politike. Vyvodenie zodpovednosti sa vo svete nosí Publikované 23. januára 2019 0 0 Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko nie je zďaleka jediným vysokopostaveným politikom, ktorý získal svoj akademický titul vďaka práci, ktorú nevypracoval podľa všeobecne platných noriem. Spôsobom, ktorým sa ku svojej plagiátorskej kauze postavil, sa však zaraďuje k menšine, ktorá sa na svojich postoch rozhodla zotrvať aj po tom, ako bol ich morálny kredit spochybnený. Vo svete sa totiž zodpovednosť za toto pochybenie väčšinou vyvodzuje demisiou. Dankova rigorózna práca: S výsledkom, no bez dôsledkov Na jeseň minulého roka sa rozpútala na Slovensku verejná i odborná diskusia na tému plagiátorstva v oblasti písania záverečných školských prác. Týmto spôsobom sa prirodzene otvorila i problematika správnosti udeľovania vysokoškolských titulov. Spúšťačom bola rigorózna práca predsedu parlamentu Andreja Danka. Podozrenia v súvislosti s prácou predsedu SNS sa rozpútali po tom, čo si novinári všimli, že Danko vo svojom životopise nikde neuvádza, kde svoj titul doktora práv vôbec získal. Zo začiatku dokonca ani nepriznával, že titul JUDr. obhajoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, hoci právnickú fakultu navštevoval na Univerzite Komenského v Bratislave. Novinárska investigatíva pokračovala, čo malo za následok skutočnosť, že predseda parlamentu svoju prácu nechal utajiť. Danko verejnosť i médiá dlhšie ignoroval. UMB potvrdila, že išlo o neštandardný postup. Po približne mesiaci Danko prácu zverejnil. Netrvalo dlho a Denník N oznámil, že má dôkazy o tom, že Andrej Danko získal titul JUDr. za plagiát. V tom čase sa zistilo, že jeho práca s názvom „Verejná správa a jej charakteristické črty“ sa vo veľkom rozsahu zhoduje s prácou Daniela Pisáka, ktorý svoju prácu tiež utajil. Práca na túto tému a v rovnakom rozsahu bola napísaná aj v roku 1999 na právnickej fakulte UK Emíliou Shakkour. Práca sa však záhadne stratila. Danko čelil v parlamente aj odvolávaniu, ktoré napokon ustál. Komisia v špeciálnom zložení dostala za úlohu preveriť prácu predsedu parlamentu. Tvrdenia, že Danko prácu skopíroval z piatich učebníc a interpretoval cudzie myšlienky ako vlastné, sa napokon potvrdili. Dňa 11. januára komisia Univerzity Mateja Bela v zverejnenej správe potvrdila, že Dankova práca obsahuje neprimerané množstvo cudzích textov, ktoré nie sú citované ani parafrázované. V 72-stranovej práci až 63 strán pochádza z použitej literatúry a zmenených je len niekoľko viet. Reakcia predsedu parlamentu bola, že túto skutočnosť berie na vedomie a zdôraznil, že v správe komisie sa nikde neuvádza, že jeho práca je plagiátom. Hoci verejnosť očakávala vážnejšie vyvodenie zodpovednosti druhého najvyššieho ústavného činiteľa, Andrej Danko sa odstúpiť nechystá. V zahraničí však politici zvyknú reagovať inak. Priekopníci plagiátorstva z Nemecka V Nemecku plagiátorskú vlnu vyvolal bývalý člen druhej Merkelovej vlády. Minister obrany Karl -Theodor zu Guttenberg a jeho doktorandská práca vyvolali rozhorčenie v krajine v roku 2011. Samotný minister obvinenia spočiatku odmietal, neskôr pochybenia priznal, no stále tvrdil, že nešlo o vedomé podvádzanie. Okrem toho, že odstúpil z funkcie, prišiel aj o svoj titul získaný podvodom. Karl-Theodor zu Guttenberg V tom istom roku sa v Nemecku hovorilo aj o Silvane Koch-Mehrinovej. Nemecká europoslankyňa a súčasne aj podpredsedníčka Európskeho parlamentu z verejných funkcií odstúpila kvôli podozreniu z plagiátorstva, ktoré sa malo objaviť v časti jej dizertačnej práce. Silvana Koch-Mehrinová O doktorát prišiel aj ďalší nemecký europoslanec Jorgo Chatzimarkakis, ktorý titul získal na univerzite v Bonne. Z funkcie ministerky školstva v roku 2012 odstúpila aj Anette Schvanová, ktorá mala podvádzať vo svojej práci, ktorú obhájila na univerzite v Düsseldorfe. Okrem vysokej funkcie prišla tiež o titul. V roku 2016 sa zas objavila dizertačná práca ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej, ktorá mala obsahovať odpísané pasáže. Senát Lekárskej vysokej školy v Hannoveri však napokon rozhodol o tom, že ministerka si svoj titul môže ponechať a neprišla ani o svoju funkciu. Podvod maďarského prezidenta V roku 2012 u našich južných susedov prepukli dve veľké kauzy, ktoré sa týkali plagiátorstva v záverečnej práci. Jedným z obvinených bola hlava štátu Pál Schmitt, ktorý na Semmelweisovej univerzite v Budapešti obhájil dizertačnú prácu. Tá sa mala zhodovať s textom bulharského experta Nikolaja Georgieva. Maďarský prezident nielen že odstúpil, ale bol mu tiež odobratý doktorandský titul. Pál Schmitt Ďalším obvineným v tom istom roku bol vicepremiér, Zsolt Semjén, ktorý mal pri písaní práce porušiť vedeckú etiku. On však neniesol žiadne následky. Mohol si ponechať titul a tiež naďalej pôsobí v politike. Rumunské škandály Za najväčším rumunským škandálom z roku 2012 stojí premiér Victor Ponta. Vedecký server Nature totiž v jeho dizertačnej práci o činnosti Medzinárodného trestného súdu objavil pasáže, ktoré mal Ponta odpísať od dvoch rumunských vedcov. Rada pre uznávanie titulov rozhodla, že premiér by mal jednoznačne o titul prísť. Ministerstvo školstva však za premiérom stálo a rozhodlo v jeho prospech. V roku 2014 sa ale on sám rozhodol, že sa titulu vzdá a z funkcie rezignoval v roku 2015. Jeho odstúpenie však nemalo žiadnu súvislosť s plagiátorstvom. Victor Ponta V roku 2012 zas z funkcie ministra školstva odstúpil Ioan Mang, ktorého práca z roku 2004 bola odborníkmi označená za plagiát. V ďalšom prípade plagiátorstva z Rumunska bol obvinený poslanec Mihai Tudose. Ten mal podľa médií odpísať časť svojej práce, ktorú obhájil na Národnej akadémii spravodajských služieb. Tudose nielen že o titul neprišiel, ale v roku 2017 sa dokonca stal premiérom. V roku 2018 bol nútený z funkcie odstúpiť. Nie však kvôli podvodu v akademickej práci. Ruský prezident aj minister kultúry Škandálu ohľadom záverečnej práce sa nevyhol ani ruský prezident Vladimir Putin. Aj jeho práca, podobne ako v prípade nášho predsedu parlamentu, bola utajená a verejnosti neprístupná, a to dokonca niekoľko rokov. Dvom americkým bádateľom sa však podarilo k nej dopracovať a detailne ju preskúmali. Zistili, že táto práca je takmer celá odpísaná bez toho, aby v nej boli použité citácie. Titul kandidáta ekonomických vied, ktorý získal na Bankovom inštitúte v Petrohrade v roku 1997, však ruská hlava štátu používa naďalej. Vladimir Putin Podvod sa mal objaviť aj v dizertačnej práci ministra kultúry Vladimira Medinskeho, ktorá sa venovala stredovekému Rusku. Medinsky totiž získal titul v oblasti politických vied aj napriek tomu, že práca bola z oblasti dejín. Nejasnosti vyvolali aj odseky, ktoré mali byť okopírované z iných zdrojov. Výbor, ktorý dohliada na udeľovanie vyšších akademických titulov, však rozhodol o tom, že minister si titul môže ponechať. Medinsky naďalej pôsobil aj vo funkcii ministra kultúry. Plagiátor z Pyrenejského polostrova Podobný prípad sa stal aj v Španielsku, kde bol terčom obvinenia samotný premiér Pedro Sanchez. Stalo sa tak vlani, kedy sa v médiách objavili informácie o tom, že jeho práca z roku 2012 o ekonomickej diplomacii vlády Zapatera bola odhalená a preštudovaná. Práca mala byť plagiátom istého článku, ktorý bol publikovaný v roku 2007 a diela ekonóma z roku 2010. Sanchez však v úrade pôsobí naďalej a tiež si k menu môže písať aj titul. Pedro Sanchez Ani bratia Česi sa kauzám nevyhýbajú Minulý rok v júni, len deň po tom, čo bola Taťána Malá prezidentom vymenovaná za ministerku spravodlivosti, sa v médiách objavili informácie o okopírovaných častiach v jej diplomovej práci. Podľa nej samotnej však išlo len o kampaň a špekulácie sa nezakladali na pravde, avšak pochybnosti ohľadom jej diplomovej práce neustála, a tak vo svojej funkcii pôsobila len 13 dní odo dňa zostavenia Babišovej vlády. Taťána Malá Len týždeň po jej rezignácii sa objavil ďalší prípad akademického plagiátorstva. Petr Krčál skončil na poste ministra práce a sociálnych vecí kvôli svojej bakalárskej práci z roku 2007. Po tom, čo odstúpil z vládnej stoličky sa vynorili informácie, že aj jeho diplomová práca bola plagiátom, a to paradoxne jeho vlastnej bakalárskej práce, z ktorej okopíroval celých prvých 17 strán. Petr Krčál Doposiaľ posledným českým previnilcom je minister obrany Lubomir Metnar z hnutia ANO. Plagiátom mala byť jeho diplomová práca z roku 2004. Samotná univerzita však prácu neoznačila za plagiát, ale za zlú prácu so zdrojmi. Metnar teda vo funkcii zotrval. Prípady plagiátorstva zo sveta Nielen v Európe, ale aj v iných krajinách vo svete sa objavujú prípady plagiátorstva. Jedným z najznámejších je prípad amerického senátora z Montany Johna Walsha. Denník New York Times totiž v roku 2017 vypátral jeho prácu, ktorá mala byť až z 2/3 odpísaná. K odpisovaniu sa Walsh priznal, verejne sa ospravedlnil a vojenská škola mu titul odobrala. Keďže mu do uplynutia funkčného obdobia zostávalo len pár mesiacov, z úradu neodstúpil, no v ďalších voľbách nekandidoval, hoci to mal v pláne. Aj mexický prezident Enrique Peña Nieto, ktorý bol zvolený v roku 2012, mal odovzdať prácu, ktorá bola plagiátom. Po 25 rokoch sa zistilo, že takmer 30 % práce, teda 197 zo 682 odsekov bolo okopírovaných. V dôsledku tohto škandálu prezidentovi rapídne klesla podpora, no z úradu neodstúpil. Enrique Peña Nieto Aj syn bývalého lýbijského vodcu Muammara Kaddáfího, Saif Kaddáfí, mal podvodom získať titul na londýnskej ekonomickej škole v roku 2008. Obvinenia z plagiátorstva odmietol a titul mu ponechali. Dodajme len, že krátko potom sa so školou dohodol na zriadení špeciálneho štipendijného fondu na 300 tisíc libier, ktorý bol určený pre severoafrických študentov. Denis Ruščák, puma, ano, foto: SITA
