Domov Ekonomika PLÁN OBNOVY Slovensko

PLÁN OBNOVY Slovensko

0
0

Plán obnovy je spoločnou reakciou krajín EÚ na silný pokles ekonomiky v dôsledku pandémie. Kombinácia investícií a reforiem umožní krajine začať opäť dobiehať životnú úroveň priemeru EÚ verejnými investíciami za 5,84 miliardy eur. Slovenská republika musí Plán obnovy a odolnosti predložiť Európskej komisii do 30. apríla 2021. Prioritami Plánu obnovy sú vzdelávanie, veda a výskum, zelená ekonomika, zdravotníctvo, verejná správa a digitalizácia.

Poslanec Marián Viskupič z Výboru pre financie a rozpočet z SaS upozorňuje, že snažiť sa musíme aj mimo týchto peňazí. „Nie sú to peniaze, ktoré spadli z neba. Navyše časť z nich bude mať formu pôžičky a bude ich potrebné postupne splatiť. Skutočne by nemali slúžiť na pokrývanie dier v rozpočtoch, ale musia naštartovať reformy.

To znamená, že by mali byť použité na investičné projekty, ktoré sa nám v budúcnosti vrátia a posunú nás v rámci digitalizácie, lepšieho vzdelania, ochrany prírody a aj cirkulárnej ekonomiky. Ďalšou výzvou bude efektívne čerpať aj zdroje zo štandardných EÚ fondov.

Efektívnosť čerpania je kľúčová práve preto, že Slovensko vo výsledku síce je čistým príjemcom EÚ fondov, avšak do EÚ rozpočtu prispievame nie zanedbateľnými sumami.“

Existujú obavy, no konzultácie prebehli

Ministerstvo financií SR je koordinátorom prípravy, ktorá má riešiť výzvy identifikované v špecifických odporúčaniach Európskej komisie a to, ako uvádza MF SR, prispievať k posilňovaniu rastového potenciálu, tvorby pracovných miest, hospodárskej a sociálnej odolnosti a podporovať zelenú a digitálnu transformáciu krajiny.

Ako pri každom pláne aj tu je dôvod na obavy. Konzultácie sa podľa mnohých diali za zatvorenými dverami a plán budeme podľa mnohých predkladať neskoro. Navyše, zhodnúť na ňom sa musia až štyri koaličné strany, ktoré majú problém s konsenzom nielen v tejto otázke. Marián Viskupič tvrdí, že napriek tomu konzultácie prebehli a stále prebiehajú.

„Možno online povaha znižuje u viacerých takú viditeľnosť, ale aj ako poslanecké kluby sme s pánom ministrom o Pláne obnovy rokovali,“ hovorí Viskupič.

Nehráme Ligu majstrov, ale reformujeme EÚ

Do plánu sa chce dostať každý – malí aj veľkí farmári, veda, daňová či dôchodková reforma. Hráme o čas a to si uvedomujú aj europoslanci. Eugen Jurzyca v pléne Európskeho parlamentu podotkol, že:

„Komisia by mala zverejniť plány obnovy aj ich hodnotenie tak, aby mohli členské štáty navzájom od seba odpisovať tie najlepšie nápady. Nehráme totiž Ligu majstrov, ale snažíme sa reformovať Európsku úniu tak, aby sme aspoň mohli splatiť dlh, ktorý sme si všetci vzali na fond obnovy.“

Aj podľa Viskupiča by to pomohlo k určitému priorizovaniu projektov v konkrétnych oblastiach.

Strana SaS vo svojom návrhu rozdelila preto projekty do bodového systému, vybraté budú tie, ktoré majú najväčšie predpoklady byť zelené ale aj vedieť zarobiť si na seba. Hodnota za peniaze jednoducho musí byť základným parametrom.

Šanca priblížiť sa lepším

Podľa mnohých odborníkov Slovensko naposledy videlo nejaké reformy za Dzurindovej vlády, keď sme sa pripravovali vstúpiť do EÚ. Toto môže byť šanca ako sa priblížiť napríklad ku pobaltským štátom.

Do plánu je preto zaradená aj metrika OECD, ktorá dbá na blahobyt a celkovú životnú úroveň ľudí. Zvýšením čisto ekonomickej povahy by sme sa k želaným výsledkom nedostali.

Zlepšenie podnikateľského prostredia

Cieľom fiškálnej sady reforiem je proticyklickosť, zvýšenie efektivity výberu daní, a hlavne udržateľnosť verejných financií. Dôležitým prvkom je teda zlepšenie podnikateľského prostredia.

Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s najvyšším daňovo – odvodovým zaťažením a zároveň medzi krajiny s najvyšším podielom byrokracie v podnikaní. V rebríčku Doing business tak máme nelichotivé 45. miesto.

„Strana SaS sa z časti snažila znížiť byrokraciu svojimi „kilečkami“, pretože ako uvádza plán obnovy, cesta začať podnikať je zahataná potrebnými licenciami a povoleniami – tento proces je zdĺhavý a finančne náročný,“ vysvetľuje Viskupič.

Roky sa hovorí aj o nedostatočnej digitalizácii. Pandémia jasne ukázala, že všetky úrady od zdravotníctva, sociálnu poisťovňu či daňový úrad ešte stále nie sú pripravené fungovať online.

Pomôcť by malo aj pravidlo „1in – 2out“ kedy sa pri ďalšej prijímanej regulácii musia dve iné regulácie zo systému odstrániť. Na ministerstve hospodárstva už teraz pracujú aj na odstraňovaní tzv. goldplatingu, ktorý je takým „pozlacovaním“, pridávaním ďalších „kudrliniek“ ku povinnej európskej legislatíve. Takisto by tu mal platiť systém, že s novým pravidlom musí byť nejaké iné odstránené.

Reakcia na krízy

Poslanec Marián Viskupič dodáva, že plán obnovy musí reagovať aj na budúce krízy: „Takúto krízu aj so zdravotným aspektom sme ešte ako krajina nezažili, mnoho prevádzok je dlhodobo zatvorených, dosah na niektoré sektory je zdrvujúci. Toto sa v budúcnosti nesmie zopakovať.

Potrebujeme nájsť mechanizmy, ktoré včasne upozornia podnikateľov pred hrozbami a v prípade ich naplnenia dokážu efektívne pomôcť – systémom včasného varovania ale aj efektívnymi riešeniami pomoci.“

tv, foto: TASR/Jakub Kotian



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VISKUPIČ: Predčasné voľby sú jediným riešením

Za SaS môžem povedať, že predčasné voľby sú v tejto vypätej situácii jediným riešením, chc…