Domov História „Pomlčková vojna“ spor o názov spoločného štátu

„Pomlčková vojna“ spor o názov spoločného štátu

0
0

Pomlčková vojna medzi Čechmi a Slovákmi nebola vojnou v pravom slova zmysle. Išlo o demonštrácie, hromadné protesty a masové petície, ktoré viedli predstaviteľov štátov k zmene názvu tak, aby bol prijateľný pre obe strany.

Všetko začalo zmenou názvu krajiny, ktorú 23. januára 1990 navrhol Václav Havel. Ten chcel, aby bolo z dovtedajšieho názvu Československá socialistická republika odstránené slovo socialistická.

Slovenskí politici však s názvom Československá republika vôbec neboli spokojní a Havlov návrh odmietli. Návrh Slovákov o novom názve znel Česko‑slovenská republika.

O novom názve viedlo rokovania aj predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ktoré vo februári 1990 predložilo svoj návrh. Požadovali, aby bolo z názvu jasné, že Slovensko je rovnocenným štátom federácie.

Navrhli preto dva názvy a to Republika Česko‑Slovensko, alebo Federácia Česko‑Slovensko. Už v tejto dobe dotknutí Slováci uskutočnili prvý hromadný protest, v ktorom požadovali vytvorenie samostatného Slovenska a rozpad federácie.

Rôzne názvy

Po týchto skutočnostiach sa názvom zaoberalo aj Federálne zhromaždenie, ktoré 29. marca 1990 prijalo zákon o zmene názvu štátu. Nešlo však o názov, ktorý by sa používal rovnako v oboch krajinách.

Pre Slovensko odsúhlasili názov Česko‑slovenská federatívna republika a Česko a ostatné krajiny mali používať názov bez spojovníka. Slováci však aj tento názov odmietli a vyjadrili potrebu rokovať na spoločnej pôde s predstaviteľmi oboch strán.

Kompromis docielili 20. apríla 1990, kedy bol schválený jeden názov, s ktorým napokon súhlasili obe strany. Nový názov bol teda Česká a Slovenská Federatívna Republika.

Hoci by sa podľa pravopisných pravidiel mal s veľkým písmenom na začiatku písať iba názov prvej krajiny v celom pomenovaní, obe strany sa zhodli že aj slovo Slovenská bude v tomto prípade takisto s veľkým písmenom na začiatku.

Problémom aj znak

Súčasťou vojny bol aj spor o podobe nového štátneho znaku. Ten podľa Slovákov nedostatočne zvýrazňoval svojbytnosť Slovenska. Havlov návrh bolo umiestnenie moravskej orlice, ktorá mala symbolizovať spojenie dvoch rovnocenných národov.

Ani tento symbol sa Slovákom nezdal vhodný a Slováci prišli s návrhom znaku, ktorý by zobrazoval na ľavej strane českého leva a na tej slovenskej dvojkríž.

Tento spor bol vyriešený 23. apríla 1990, kedy bol znak vertikálne a horizontálne rozdelenýna štyri časti. V hornej ľavej časti a spodnej pravej časti sa nachádzal český lev a na ostatných dvoch častiach znaku sa nachádzal slovenský dvojkríž, ktorý podľa Slovákov najlepšie vystihuje Slovensko ako národ.

Prvý signál na rozpad federácie

Práve spor o pomlčku v názve štátu poukázal na rozdielne chápanie a hlavne názory v spoločnom štáte. Kým Slováci pokladali pomlčku v názve za dôležitú a boli odhodlaní bojovať za rovnocenné postavenie, ktoré bude jasné už z názvu, Česi mali pocit, že je celý spor úplnou zbytočnosťou.

Mnohí odborníci tvrdia, že práve pomlčková vojna bola počiatkom dlhodobého sporu, ktorý vyvrcholil až do rozpadu spoločného štátu o 3 roky neskôr. Dlhodobým problémom slovenskej časti štátu bol totiž pocit nerovnocennosti a podriadenosti Čechom.

puma, foto: internet

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: „Priatelia“ na svadbe

Kto by nepoznal úspešný komediálny seriál 90-tych rokov Priatelia? S pragmatický Rossom, p…