Poslanec Viskupič (SaS): Správa o očakávanej skutočnosti rozpočtu je zbytočne pesimistická – nie je to dobrý signál

Predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) je presvedčený, že vládou schválená správa o očakávanej skutočnosti za rok 2021 potvrdzuje postoj SaS pri schvaľovaní úpravy rozpočtu v máji. Správa predpokladá koncoročný deficit verejných financií na úrovni 8,8 % HDP.

Podľa Viskupiča bola májová úprava rozpočtu, ktorou sa pôvodne plánovaný deficit 7,41 % zvýšil na 10,2 % robená príliš skoro. Navyše bola postavená na veľmi pesimistických a na sklonku druhej vlny už neaktuálnych marcových prognózach.

Viskupič ďalej tvrdí, že jasne dávalo zmysel počkať na aktuálnejšie prognózy vývoja ekonomiky, Covid situácie a aj príjmovej stránky rozpočtu.

S plynúcim časom by bolo oveľa jednoduchšie vnímať aj vývoj výdavkovej časti rozpočtu po odznení druhej vlny. Teda s úpravou rozpočtu sa mohlo počkať. Novela prijímaná neskôr by lepšie reflektovala realitu a bola by presnejšia.

Rozpočet, v ktorom je viacero položiek hodnotovo prestrelených

„Sme presvedčení, že v novele je viacero položiek hodnotovo prestrelených, prevyšujú reálnu potrebu. Rozpočet tiež ráta s obrovskými rezervami bez špecifikácie konkrétneho času a spôsobu použitia (rezerva na nepredvídané tituly 300 miliónov, zvýšenie štátnych finančných aktív na poskytovanie štátnych záručných schém 500 miliónov),“ hodnotí úpravu rozpočtu Viskupič.

Predseda finančného výboru upozorňuje, že nie je správne rátať so stovkami miliónov výdavkov bez reálnej a časovo definovanej potreby.

„Už v momente prijímania rozpočtu bolo jasné, že daňové príjmy sa vyvíjajú lepšie. Preto pri úprave rozpočtu dávalo zmysel upraviť aj príjmovú stránku rozpočtu a aj takto zreálniť pôvodne prijatý rozpočet. Ide o verejné financie, tu predsa musíme byť presní čo najviac sa dá,“ opakuje niektoré z argumentov, ktoré predniesol v diskusii v pléne NR SR.

Na výške deficitu aj verejného dlhu záleží aj navonok

Viskupič taktiež podčiarkuje, že ani navonok nie je jedno, aký máme deficit či verejný dlh. „Investori, ratingové agentúry, trhy, ale aj existujúce firmy veľmi pozorne sledujú vývoj verejných financií a aj na základe nich robia svoje rozhodnutia. Dôležitá je každá desatina deficitu, každá desatina verejného dlhu,“ dodáva.

Poslanec prichádza s optimistickými prognózami, hlavne čo sa týka daní a hospodárenia Sociálnej poisťovne: „Verím, že výsledný deficit bude nižší ako 8,8 %. Som presvedčený, že dokážeme viac vybrať na DPH.

Verím, že aj nedaňové príjmy budú vyššie, ide hlavne o dividendy. Vývoj hospodárenia Sociálnej poisťovne je veľmi pozitívny, nie sú potrebné ďalšie transfery zo štátneho rozpočtu. Financovanie dlhu tiež prináša výrazné úspory a je bezproblémové.“

Hotovostná rezerva štátu

Správa o očakávanej skutočnosti rozpočtu neberie do úvahy priaznivú ekonomickú situáciu vo viacerých ohľadoch. „Nerozumiem v správe avizovanému navyšovaniu hotovostných rezerv štátu Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) oproti stavu na konci minulého roka.

Už vlani bola hotovostná rezerva štátu veľmi vysoká. Vtedy vysoká rezerva dávala zmysel, keďže neistota ďalšieho vývoja bola oveľa vyššia ako dnes. V súčasnom období finančné trhy fungujú, ekonomická situácia je stabilná, štát nemá problém získavať priebežne financie na svoje fungovanie. Som presvedčený, že hotovostnú rezervu štátu nie je potrebné zvyšovať. “ konštatuje Viskupič.

Buďme ambicióznejší

Aj vzhľadom na rastúcu ekonomiku Viskupič upozorňuje, že musíme byť ambicióznejší. Ak by sa podarilo tento rok dosiahnuť výšku hrubého dlhu na úrovni 59,9 % a nie plánovaných 62,7 %, bol by to podľa Viskupiča výborný signál o našej schopnosti aj v ťažkej dobe zodpovedne riadiť verejné financie.

Optimistická je aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ)

RRZ v augustovej prognóze odhaduje deficit verejnej správy na 7,1 % HDP (6,9 mld. eur). Zmena oproti júlu predstavuje 90 mil. eur, najmä kvôli navýšeniu vplyvu opatrení na riešenie pandémie, vrátane rýchlejšieho čerpania prostriedkov schém na podporu zamestnanosti.

Podľa RRZ je najvýraznejší pozitívny vplyv na rozpočet vďaka daňovým príjmom, najmä z rastu výnosu DPH, daní z práce a lepších hospodárskych výsledkov firiem. Čo sa týka koncoročného deficitu, RRZ odhaduje nižšiu úroveň ako ministerstvo financií, v odchýlke 1,6 % HDP (1,6 mld.  eur).

RRZ takisto tvrdí, že najvýraznejší vplyv v porovnaní s odhadom ministerstva financií odhaduje vo výdavkoch štátneho rozpočtu a subjektov verejnej správy mimo opatrení na riešenie pandémie. Prognóza RRZ ďalej zahŕňa aj pozitívny vplyv na deficit vo forme výnosu daňových a odvodových príjmov – v porovnaní s ministerstvom financií RRZ očakáva vyššie dodatočné príjmy.

tv, foto: archív MV