História Prečo je 4. júl pre Američanov sviatkom? Publikované 4. júla 2020 0 0 Spojené štáty americké sú dnes svetovou veľmocou a majú nezávislé postavenie. Nebolo tomu však vždy tak. Prvé kolónie, ktoré tu vznikali v priebehu 18. storočia, o nezávislosť museli bojovať s Veľkou Britániou, ktorá sa vplyvu za veľkou mlákou nechcela vzdať. Snahy Američanov vo vojne sa však napokon vyplatili a viedli k podpísaniu Deklarácie nezávislosti 4. júla 1776. Deklarácia nezávislosti je spolu s Ústavou USA najdôležitejším dokumentom, ktorý Američanom nedaroval len nezávislosť od Veľkej Británie, ale tiež určil to, podľa akých princípov bude nový štát fungovať. Podpísaná bola 4. júla 1776 vo Philadelphii a jej autormi sú Thomas Jefferson, John Adams a Benjamin Franklin. Cesta k získaniu nezávislosti bola však dlhá a kľukatá. Udalosti pred podpisom deklarácie Prvou kolóniou, ktorá vznikla na opačnej strane Atlantického oceánu, bola Virgínia. Postupne vznikali ďalšie, pričom do polovice 18. storočia tu existovalo veľké množstvo kolónií, ktoré vlastnili najväčšie európske koloniálne veľmoci. 13 z nich patrilo Veľkej Británii, pričom museli fungovať podľa pravidiel kráľovskej koruny. Veľká Británia svoje kolónie v USA nebrala príliš vážne. Považovala ich len za zdroj surovín a podľa toho určovala aj zákony a pravidlá, podľa ktorých mali fungovať. Tým najprísnejším boli dane a ich výška, ktorá nebola s kolonistami prediskutovaná, keďže tí nemali v parlamente žiadne zastúpenie. Kolonisti začali pociťovať menejcennosť a nerovnosť práv. Napätie medzi Veľkou Britániou a kolóniami stále narastalo a nespokojnosť osadníkov sa už nedala prehliadnuť. Zlomom bol rok 1763, kedy Británia zvýšila daňové zaťaženie kolónií. V USA pribúdali protesty, ktoré už musela riešiť aj britská vláda. Nešlo však o žiadne ústupky z jej strany. Dokonca o tri roky neskôr prijal parlament Výslovný zákon, na základe ktorého mali všetky územia, ktoré Británii patrili, dodržiavať zákony a to aj v prípade, že v parlamente nemajú žiadneho svojho zástupcu. To však ešte nebol koniec britských snáh o upevňovanie moci za oceánom. Británia uvalila dane na čaj dovážaný do Ameriky a navyše určila aj monopol na jeho dovoz pre britské lode. Tento krok však neostal bez odozvy. 16. decembra 1773 sa skupina kolonistov zhromaždila v bostonskom prístave a celý náklad privezeného čaju vyhádzali do vody. Táto udalosť do dejín vošla pod názvom Bostonské pitie čaju. Po tejto udalosti už veci nabrali rýchly spád. V roku 1774 sa prívrženci radikálneho krídla požadujúci nezávislosť od Veľkej Británie stretli na Kontinentálnom kongrese vo Philadelphii, aby spoločne predstavili plán rozchodu s Veľkou Britániou. Nasledujúci rok sa konal II. Kontinentálny kongres, ktorý stál na čele revolúcie a vyzval kolonistov do boja za nezávislosť. Podpis deklarácie a vznik nového štátu V rámci Kontinentálneho kongresu bola vytvorená komisia, ktorej hlavnou úlohou bolo navrhnúť znenie deklarácie, ktorá by sa jednoznačne vyslovila za nezávislosť Američanov od Británie. Jej návrh bol prvýkrát prednesený 1. júla 1776 na kongrese a následne 4. júla bola úplná podoba Deklarácie nezávislosti spísaná a odsúhlasená kongresom. Na jej základe vznikol nový štát, ktorý hlásal rovnosť ľudí a tiež trojzložkovú deľbu moci, na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Kópia deklarácie putovala ďalej do tlačiarne, kde bola rozmnožená a ďalej distribuovaná. Prvé správy o deklarácii do Veľkej Británie dorazili až 10. augusta. Vojna síce pokračovala, avšak Británia v nej jasne ťahala za kratší koniec. Napokon sa v roku 1781 anglická armáda vzdala. Koniec vojny sa datuje ale až do roku 1783, kedy bola vo francúzskom Versailles podpísaná mierová zmluva medzi USA a Veľkou Britániou. V nej sa Británia zriekla práva na všetkých 13 severoamerických kolónií. Pred USA však stála ešte náročná úloha a to určiť jasné princípy fungovania štátu. V septembri 1787 bola napokon prijatá Ústava USA, podľa ktorej definitívne vznikol nový nezávislý štát s federálnym usporiadaním. puma, foto: internet