Prečo nemocnice zamestnávajú dobrovoľníkov na „objímanie” detí?

Ako dobrovoľník môžete vo svojom voľnom čase pomáhať vo všeličom, napríklad priložiť ruku k výstavbe komunitného centra, zbierať odpadky, alebo pomáhať cudzincom tlmočiť požiadavky v slovenčine komunikujúcich úradov. V zahraničí však mnohé nemocnice ponúkajú aj jednu, na prvé počutie, neobvyklú možnosť – objímanie bábätiek.

Týka sa to najmä tých predčasne narodených, alebo tých, ktoré sa narodili závislé na látkach, ktoré ich mamy počas tehotenstva užívali. Počas posledných 15- tich rokov vzrástol počet priskoro narodených detí na Slovensku o takmer tretinu.

Sú však krajiny, kde narastá aj počet druhých menovaných. Napríklad americké pôrodnice zaznamenali takmer päťkrát viac novorodencov s abstinenčným syndrómom v roku 2016 než v roku 2006.

Predčasniatok sa na svete zase rodí každý rok okolo 15 miliónov, pri čom v slovenských pôrodniciach sa na svetlo ponáhľa približne každé 11. dieťa. Prečo však nemocnice angažujú dobrovoľníkov, aby si ich chodili privinúť?

Keď mama nemôže

V ideálnych prípadoch sa samozrejme o kontakt telo na telo s dieťatkom starajú jeho rodičia. Život však nebeží ideálne vždy, a ako predčasne narodené, tak tie „drogovo závislé“ musia pobudnúť v nemocniciach dlhšie obdobie.

V krajinách, kde nie je dĺžka materskej dovolenky taká štedrá ako u nás, sa mamy často musia vrátiť do práce skôr, ako si môžu bábo vziať domov. V mnohých iných prípadoch sa musia vrátiť postarať o svoje staršie deti.

Prípad matiek závislých na drogách či alkohole je, samozrejme, špecifický – mnohé bojujú s vlastnými zdravotnými problémami a nie sú plne schopné byť pri svojom novorodencovi.

Vtedy sa o priamy kontakt s ich malými pacientmi snažia sestry, ktorých vyťaženie im však nedovoľuje tráviť s dieťaťom na rukách dostatok času. A tak nastupujú dobrovoľníci.

Benefity ľudského kontaktu

Prečo je to ale tak dôležité? Naozaj nestačí bežná pozornosť lekárov, monitorovanie životných funkcií a lieky? Lekárska starostlivosť je, samozrejme, zásadná. Stále väčšie množstvo štúdií však ukazuje, že fyzický kontakt prináša do života detí významné pozitíva.

Novorodeniatka s abstinenčným syndrómom prechádzajú v podstate odvykacou kúrou, ktorá nie je o nič príjemnejšia, než keď podobným procesom prechádzajú dospelí. Bábätká zažívajú stres a majú silné bolesti, pri čom lieky dokážu poskytnúť úľavu len po určitú hranicu.

Ukazuje sa však, že keď si ich niekto privinie, potichu na ne rozpráva alebo ich jemne kolíše (postupy sa môžu líšiť v závislosti od veku a potrieb bábätka), tak sa nielen rýchlejšie upokoja v danej situácii (dych sa spravidelní, kŕče poľavia), ale k celkovému uzdraveniu a teda dokončeniu liečby, dochádza skôr.

Povedané inak, „objímané“ bábätká opúšťajú nemocničné lôžka štatisticky rýchlejšie než tie, ktorým sú dotyky odopreté. Podobne sú na tom predčasniatka.

Ich uponáhľaná zmena adresy z maternice do nášho sveta sa odohráva v momente, keď ich telá nie sú na tento prechod ešte pripravené.

Okrem zníženej obranyschopnosti organizmu a teda aj zvýšeného rizika infekčných ochorení, ich často ohrozujú poruchy prekrvenia, nezrelosť pľúc či obličiek, ako aj celková zraniteľnosť nervového systému.

Komplikovanejší štart do života však aj v týchto prípadoch správne uchopená fyzická blízkosť čiastočne vyvažuje. Pomáha s rastom, redukuje stres či problémy s prijímaním potravy.

Z dotykov a objímaní však nebenefitujú len choré bábätká. Štúdie ukazujú, že dostatok fyzického kontaktu pomáha novorodencom so správnym vývojom mozgu a vitálnych funkcií vo všeobecnosti.

Efekty pritom nie sú len nárazové, pozitíva pretrvávajú aj v dospelosti. Povedané zjednodušene: z dostatočne objímaných detí vyrastú silnejší a zdravší dospelí.

Keď si na rukách s láskou nosíme vlastné deti, posilňuje to tiež naše vzájomné puto. Svet je však plný rodičov, ktorým životné okolnosti nedovoľujú tráviť so svojim predčasne narodeným bábätkom toľko času, ako by chceli.

Dobrovoľník, ktorý ich dieťa upokojí a „pomojká“ za nich, je podľa mnohých lekárov druhá najlepšia možnosť. Je to však práca, ktorú nemôže robiť ktokoľvek.

Nemocnice ašpirujúcich „objímačov“ preverujú po fyzickej aj psychickej stránke. Následne ich vyškolia, pri čom tréning nespočíva len v tom, ako bábo správne chytiť, ale aj ako spoznať známky stresu či telesných ťažkostí a správne na ne reagovať.

Najkrajšia práca, najťažšia práca

Ak ste už-už rozbehnutí zisťovať, či sa takáto ušľachtilá činnosť nedá vykonávať aj v našich zemepisných končinách, pridávame jedno varovanie. Ak sa staráte o choré či nedonosené bábätká, musíte byť pripravení na to, že plačú, a to nielen preto, že sú hladné – plačú od reálnej, fyzickej bolesti.

A hoci je vašou úlohou od tejto bolesti malému stvoreniu uľaviť (a neraz sa vám to podarí), stále ste jej svedkom. Ako mnohé iné povolania, aj tento typ dobrovoľníčenia býva naplňujúcou, ale psychicky náročnou prácou.

Mnohí dobrovoľníci sa však nechávajú počuť, že im hodiny strávené s tými najmenšími pacientmi dávajú do života viac, než sú oni schopní dať im.

B. Révayová, foto: depositphotos