Domov História Príbeh najznámejšieho baletu

Príbeh najznámejšieho baletu

0
0

Keď sa povie balet, medzi prvými vecami, ktoré vám zaručene napadnú je ten najslávnejší z nich – Labutie jazero. Práve 4. marca 1877 sa v moskovskom Veľkom baletnom divadle uskutočnila jeho premiéra. Väčšina by asi tipovala, že práve tu balet zaznamenal obrovský úspech a tak ho začali stvárňovať aj iné baletné súbory. Nie všetko je však tak, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Príbeh princeznej Odette, ktorá je zlým čarodejníkom Rothbartom premenená na labuť, určite pozná každý milovník baletu. Málokto však vie, čím bol dej tohto baletu inšpirovaný alebo aká je história jeho baletného spracovania.

Základom je nemecká legenda

Dej baletu Labutie jazero je inšpirovaný starou nemeckou legendou. Tá hovorí príbeh mladých žien, ktoré sa premenia na labute vždy po východe slnka a ostanú nimi až do jeho západu.

Príbeh legendy pokračuje tak, že prichádza muž, ktorý labutej kráľovnej ukradne kúzelný plášť vyrobený z labutieho peria. Bez neho však labuť nemôže odletieť a tak sa stáva akoby otrokyňou muža.

Pár má potom spolu deti, ktoré sa rovnako pod vplyvom kúzla premieňajú na labute. Podobný príbeh však môžete nájsť v legendách, ktoré vznikli v rôznych krajinách.

Kým v Nemecku išlo o labute, v Taliansku to bola podoba holubice, či v Chorvátsku zas podoba vlka. Aby sa tento strhujúci príbeh mohol stať aj hudobným umeleckým dielom, bolo nutné nájsť niekoho, kto by preň zložil rovnako chytľavú hudbu.

V roku 1875 bol riaditeľom Moskovského imperiálneho divadla touto úlohou poverený hudobný skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij.

Premiéra takmer derniérou

Čajkovskij hudbu pre balet dokončil už v apríli 1876. Následne sa do roboty pustil pôvodom český choreograf Václav Reisinger, ktorý chcel niektoré Čajkovského pasáže nahradiť, keďže pre neho boli netancovateľné.

Hudobný skladateľ s tým však nesúhlasil. Napokon prípravy vyvrcholili do premiéry, ktorá sa uskutočnila 4. marca 1877. Tu sa odrazili problémy medzi hudobným skladateľom a choreografom.

Diváci prvým spracovaním Labutieho jazera vôbec neboli nadšení. Najviac kritiky si vyslúžil výkon baletného súboru, ale tiež orchestra.

Hovorí sa, že pred samotnou premiérou sa konali len štyri orchestrálne skúšky, čo sa zrejme odrazilo na výkone a súhre týchto telies. Diváci mali výhrady aj voči hudbe, ktorá pre nich bola príliš hlasná a symfonická.

Nič teda nenasvedčovalo tomu, že sa niekedy Labutie jazero dočká slávneho návratu. Neúspech na vlastnej koži pocítil aj samotný Čajkovskij, ktorý sa už nikdy ku komponovaniu baletu nechcel vrátiť.

Napokon sa však nechal presvedčiť na spoluprácu s Imperátorským divadlom v Petrohrade, keďže si chcel zachovať dobré vzťahy s choreografom Mariusom Petipom. Ten chystal opätovný návrat baletu.

Úspechu sa nedožil

Toho sa však už Čajkovskij nedožil. Aj napriek jeho smrti v roku 1893 prípravy naďalej pokračovali. Na jeho počesť sa dokonca konal galakoncert, na ktorom odzneli jeho skladby.

Práve tu bolo slávnostne uvedené druhé dejstvo baletu, ktoré zaznamenalo taký úspech, že publikum si doslova vypýtalo vidieť celé predstavenie.

Tak sa napokon aj stalo a práve verzia Labutieho jazera uvedená po druhýkrát je považovaná za klasickú verziu. V roku 1900 dokonca sólisti Mariinského divadla založili spoločne St. Petersburg Theatre Russian Ballet a s predstavením začali cestovať po viacerých krajinách.

Práve vďaka tomuto naštudovaniu najslávnejšieho baletu mohli príbeh lásky medzi Odettou a Siegfriedom sledovať diváci po celom svete.

puma, foto: SITA, internet



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…