História Príbeh oddaného komunistu Gustáva Husáka Publikované 26. mája 2022 0 0 Gustáv Husák je jednou z najvýznamnejších a súčasne aj najkontroverznejších osobností politických dejín Slovenska. Politike zasvätil takmer 50 rokov svojho života a zastával množstvo významných politických funkcií. 29. mája 1975 bol dokonca zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky. Detstvo a študentské roky Augustína Husáka Augustín Husák sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke pri Bratislave. Meno Augustín používal na všetkých oficiálnych dokumentoch až do roku 1945. Keď mal len 15 mesiacov, jeho matka zomrela na tuberkulózu. Tým sa však nešťastie v jeho rodine ešte neskončilo. Pár mesiacov potom bol jeho otec povolaný do vojny. O Husáka a jeho dve staršie sestry sa tak musela postarať babka. Rodina bez otca vyrastala až štyri roky. Aj napriek tomu, že nemal jednoduché detstvo, po absolvovaní základnej školy sa dostal na štúdium na bratislavské štátne reálne gymnázium, ktoré bolo počas jeho štúdia v roku 1930 premenované na Masarykovo gymnázium. Už počas stredoškolských rokov začal s aktivistickou činnosťou. Spomedzi svojich rovesníkov vynikal svojou snaživosťou a tiež záujmom o sociálne a politické témy. Po úspešnom absolvovaní strednej školy a dosiahnutí maturity, pokračoval v štúdiu na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1933 vstúpil do strany KSČ, čím sa začala písať ďalšia etapa jeho života. Zhora až na samé dno Tá etapa sa vyznačovala najmä jeho politickou angažovanosťou a komunistickou ideológiou, ktorú presadzoval. Túto ideológiu presadzoval aj na akademickej pôde. Spolu s ďalšími ľavicovo orientovanými spolužiakmi založil ideovú skupinu Šíp. Následne začali vydávať aj časopis, prostredníctvom ktorého propagovali svoje názory. Gustáv Husák sa v strane čoraz viac osvedčoval a získaval stále vplyvnejšie stranícke funkcie. Jeho sľubne sa rozvíjajúcu politickú kariéru však ukončili pomníchovské udalosti. V období prvej republiky bol až 16-krát súdne trestaný a celkovo strávil viac ako 5 rokov vo väzení. Ani to ho však neodradilo od toho presadzovať naďalej komunistické myšlienky. Naďalej dôveroval v jeho silu a idey, ktoré hlásal. Krôčik po krôčiku V roku 1942 sa Gustáv Husák stal tajomníkom Ústredného zväzu špeditérov. Z tejto pozície organizoval stretnutia ľavicovo orientovaných intelekuálov. O rok neskôr sa stal súčasťou 5. ilegálneho ústredného vedenia KSS a významnou mierou sa zaslúžil o vytvorenie Vianočnej dohody, ktorá spájala odporcov prvej Slovenskej republiky a umožnila vypuknutie Slovenského národného povstania. Práve obdobie SNP bolo pre Husáka prelomovým z hľadiska jeho ďalšej politickej kariéry. 17. septembra 1944 bol zvolený za predsedu KSS. Už v tom čase jednoznačne presadzoval myšlienku, aby sa Slovensko po vojne stalo súčasťou Sovietskeho zväzu, pričom na Slovensku pripravoval komunistický prevrat. V prvých povojnových parlamentných voľbách však zvíťazila Demokratická strana, zatiaľ čo v Čechách zvíťazili komunisti. Gustáv Husák sa stal predsedom Zboru povereníkov, čo mu však nestačilo. V roku 1947 podnikol nátlakové akcie, ktorými vyhnal z úradu nekomunistických povereníkov. Postavil sa na čelo Zboru národnej bezpečnosti, teda polície, a tiež Štátnej bezpečnosti, ktorá bola tajnou políciou. Zastával rôzne politické funkcie až do roku 1950, kedy bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu a následne bol odsúdený na doživotie. Z väzenia bol po amnestii prezidenta Novotného prepustený v roku 1963 a opäť sa dostával na politické výslnie. Jeho radikálne myšlienky našli stúpencov a tak sa v roku 1969 postavil na čelo KSČ. V roku 1975, po abdikácii prezidenta Ludvíka Svobodu, sa na 14 mesiacov stal prezidentom Československa. Až do roku 1987 pôsobil bo funkcii prvého tajomníka KSČ. Po páde socializmu bol vylúčený z KSČ a 18. novembra 1991 zomrel. puma, foto: SITA, internet