Príbeh parížskej Železnej dámy

Romantický Paríž je jedným z najvyhľadávanejších miest na našej planéte. Možno by nebol ani zďaleka tak známy a obľúbený, keby sa nad ním netýčila 324 metrov vysoká Eiffelova veža, ktorá bola pre verejnosť otvorená presne pred 132 rokmi.

Paríž spred roku 1889 by ste podľa fotografií zrejme nespoznali. Chýba na nich totiž symbol mesta, ktorý dnes na Champ de Mars chodia obdivovať ľudia z celého sveta.

Od projektu k Železnej dáme

Pri dnešnom pohľade na honosnú Eiffelovu vežu je zvláštne povedať, že v roku 1886 bola len jedným zo 107 návrhov, ktoré sa ocitli vo verejnej súťaži. Porotu ale zo všetkých najviac očaril práve projekt, ktorého konštruktérom bol Alexandre Gustav Eiffel.

Hoci sa Gustav Eiffel považuje za otca veže, ktorá dodnes nesie jeho meno, návrh a tiež náčrt zostrojila dvojica Maurice Koechlin a Emile Nouguier.

Pôvodný návrh znel, že veža bude vysoká 300 metrov, bude zostrojená z ocele a podpierať ju budú štyri nohy, ktoré sa budú spájať na jej vrchole. Nohy malo spočiatku spájať päť plošín, ktoré mali byť umiestnené nad sebou každých 50 metrov.

Eiffelovi sa návrh pozdával a dvojica v jeho vylepšovaní pracovala naďalej. Neskôr sa k nim pridal Stephen Sauvestre, ktorý navrhol niekoľko vylepšení.

Tie sa ujali a v septembri 1884 Eiffel ich návrh odkúpil. Stal sa teda prakticky otcom celej stavby, aj napriek tomu, že nápad nebol celkom jeho. Po tom, čo videl konečný návrh, riešiť musel inú podstatnú otázku.

Stále totiž nebolo jasné, z akých materiálov by veža mala byť postavená, aby odolala vonkajším vplyvom. Nasledoval celý rad výpočtov a po nich už „len“ samotná výstavba parížskej pýchy.

Milovaná aj nenávidená

Výstavba sa začala 28. januára 1887 vykopávaním základov. O päť mesiacov neskôr začali robotníci pracovať na montovaní konštrukcie. Počas viac ako dvojročnej výstavby sa na stavbe podieľalo asi 3 tisíc robotníkov.

Priamo na stavenisku ich však nikdy nebolo viac ako 250. Počas jej zrodu ale nastali aj menšie problémy s robotníkmi, ktorí sa v septembri 1888 pustili do hromadného štrajku a žiadali zvýšenie platov.

Gustav Eiffel napokon ustúpil a tak stavba naďalej rástla a premieňala sa na strechu Paríža a vlastne aj sveta. Po dokončení výstavby bola slávnostne otvorená 31. marca 1889.

Stala sa najvyššou budovou sveta a postupne si získavala obdiv. Na opačnej strane jej obdivovateľov však stála veľká masa ľudí, ktorá vežu kritizovala.

V tej dobe si „vyslúžila“ pomenovania ako ohava či hrôza. Napokon sa ale podarilo kritikov umlčať tým, že veža bude v roku 1909 zbúraná.

Očarujúca a užitočná

Po uplynutí 20-tych rokov sa skutočne začalo uvažovať o zrútení veže. Tá si ale postupom času získala srdcia aj samotných, spočiatku skeptických, Parížanov.

Okrem toho začala slúžiť aj ako bezdrôtový vysielač. Preto sa napokon rozhodlo o tom, že veža ostane stáť na svojom mieste. Užitočnosť potvrdila aj počas 1. svetovej vojny.

V bitke pri Marne v roku 1914 boli francúzski vojaci riadení vďaka signálom, ktoré boli vysielané práve z nej. Po druhej svetovej vojne začali k Eiffelovej veži prúdiť davy turistov.

V roku 1970 sa veža stala nielen symbolom Paríža, ale aj celého Francúzska. Ani v súčasnosti tomu nie je inak. Vďaka stále vzrastajúcej obľube sa Eiffelova veža zaraďuje medzi najnavštevovanejšie pamiatky sveta.

puma, foto: shutterstock