Prvý prezident porevolučného Československa

Od 17. novembra 1989 obyvatelia Československa zvádzali neľahký boj proti existujúcemu režimu. Do konca toho istého roka sa im podarilo svojou vytrvalosťou prinútiť vedúce elity v štáte vzdať sa moci. Jednou z najvýznamnejších zmien bolo zvolenie nového prezidenta, ktorý pochádzal práve z ich radov.

21. novembra 1989 sa na Václavskom námestí v Prahe uskutočnila jedna z množstva demonštrácií. Práve počas nej sa ľuďom z balkóna nakladateľstva Melantrich prihovoril v mene Občianskeho fóra Václav Havel.

Onedlho to bol práve on, kto zasadol na prezidentskú stoličku slobodnej krajiny.

Aktívny už počas pražskej jari

Václav Havel sa narodil 5. októbra 1936 v Prahe v známej podnikateľskej a intelektuálnej rodine. Prvé školské roky absolvoval na internátnej škole, neskôr pokračoval na strednej škole, kde študoval odbor chemický laborant.

Po úspešnom zložení maturitnej skúšky pokračoval v štúdiu na ekonomickej fakulte Českého vysokého učení technického v Prahe. Neskôr diaľkovo vyštudoval aj divadelnú fakultu Akadémie múzických umení.

Práve vďaka nej si otvoril dvere k práci dramaturga. Počas Pražskej jari sa začal angažovať aj v politickej oblasti. Pôsobil v Klube angažovaných nestraníkov, pričom sa stal významným podporovateľom liberalizácie a reforiem.

Po potlačení Pražskej jari vojskami Varšavskej zmluvy sa ale svojej vízie slobodnej spoločnosti nevzdával. V roku 1975 napísal otvorený list prezidentovi Gustávovi Husákovi, v ktorom kritizoval obdobie normalizácie.

O dva roky neskôr sa podieľal na vzniku Charty 77, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ľudských práv. Vzhľadom na existujúci režim, ktorý nepovoľoval opozíciu ani kritiku existujúcej vlády, bol Havel vzatý do vyšetrovacej väzby.

Ani po prepustení sa nevzdával a pokračoval vo svojich politických aktivitách. V roku 1979 sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných.

Krátko po založení Výboru sa dostal pred súd, ktorý ho odsúdil na päť rokov väzenia. Napriek tomu nestrácal nádej na očistenie spoločnosti od komunistov.

Z disidenta prezident

Keď sa ľudia zomkli, aby komunistický režim v Československu padol a ten naozaj postupne strácal dych, bol Václav Havel jedným z tých, ktorí požiadavky ľudí zastupovali na politickej úrovni.

19. novembra stál pri založení Občianskeho fóra, ktoré združovalo prodemokratické sily českej spoločnosti. O tri dni neskôr vystúpil počas demonštrácie na Václavskom námestí a čoskoro sa jeho prejavy vryli do sŕdc spoločnosti.

Po odstúpení Gustáva Husáka z funkcie prezidenta republiky stálo Československo pred náročnou úlohou. Nájsť človeka, ktorý zastúpi ľud a súčasne dokáže čeliť tlaku z viacerých strán.

Občianske fórum hľadalo vhodného kandidáta samozrejme zo svojich radov. Do úvahy pripadali dve mená. Po uvažovaní medzi Alexandrom Dubčekom a Václavom Havlom sa ale hnutie zhodlo, že práve Havel bude bojovať o túto funkciu.

Jeho kandidatúra bola verejnosti oznámená 10. decembra. Nasledovala krátka, no intenzívna kampaň, ktorá sa niesla v duchu príznačného hesla: „Havel na Hrad“.

Po mnohých vyjednávaniach s komunistickými poslancami sa nemožné napokon stalo skutočnosťou. 29. decembra 1989 bol Václav Havel jednohlasne zvolený za nového prezidenta Československa.

Po polroku nasledovali prvé slobodné voľby, po ktorých bol do úradu potvrdený. Keď však nastali problémy vnútri federácie a vyskytli sa otázky ohľadom rozdelenia Československa, Havel sa stiahol z verejného života.

Po vzniku Českej republiky sa práve on stal jej prvým prezidentom a túto pozíciu zastával až do roku 2003. Václav Havel napokon zomrel 18. decembra 2011 na následky dlhodobých zdravotných problémov.

puma, foto: SITA