Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zverejnila komplexnú správu o vývoji sociálneho systému

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zverejnila svoju prvú správu hodnotiacu vývoj sociálneho systému na Slovensku. Komplexná Správa o vývoji sociálneho systému obsahuje prehľad politík sociálneho systému, analyticky spracované dáta nástrojov sociálnej politiky a trendy a prognózy vývoja.

„Typ sociálnej politiky je čisto doménou vlády. Materiál preto nehodnotí správnosť či vhodnosť jednotlivých nástrojov sociálnej politiky, pomáha však napríklad zorientovať sa v tom, ktorá generácia opatreniami získava a ktorá stráca.

Analytické podklady vznikli v rámci spolupráce KRRZ a Inštitútu sociálnej politiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,“ oznámila RRZ na svojej stránke.

„Cieľom prvej správy je poskytnúť verejnosti sumarizovaný dátový podklad prezentujúci históriu a vývoj sociálneho systému. Ďalšie správy budú tematicky zamerané na vybrané oblasti a témy.

Veríme, že aj týmto krokom prispejeme ku kvalitnejšej odbornej aj politickej debate o sociálnom systéme, ako aj k zvýšeniu kvality návrhov zmien v sociálnej politike v budúcnosti,“ dodala ďalej rada k publikácii prvej Správy.

„Výdavky na zabezpečenie sociálnych služieb štátu v celej svojej komplexnosti sú najväčším výdavkom verejných financií, teda našich spoločných financií.

Komplexná správa o vývoji sociálneho systému prináša odborný historický pohľad na vývoj sociálneho systému. Aj v tejto oblasti platí, že kto si nepamätá chyby minulosti, je odsúdený ich zopakovať.

Preto je kľúčové, aby pri rozhodovaní vždy hrala odbornosť prvé husle. Pretože rozhodnutia v sociálnej oblasti majú vždy zásadný a dlhodobý vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií,“ vyjadril sa o Správe predseda Výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič.

Sociálna politika v roku 2020 stála štát viac ako polovicu rozpočtu

Výdavky na zabezpečenie služieb sociálneho štátu na Slovensku tvoria veľkú časť celkových výdavkov rozpočtu verejnej správy, uviedla RRZ v Správe o vývoji sociálneho systému.

Podľa RRZ bola hodnota výdavkov na sociálnu pomoc v roku 2020 na úrovni 13,7 mld. eur, čiže približne viac ako 15 % HDP Slovenska. Čo sa týka samotných odvetví sociálnej pomoci, polovica z daných výdavkov išla na pomoc v starobe.

Ďalej nasledovala pomoc v chorobe, invalidite a pri zdravotnom postihnutí s podielom 19 % a na treťom mieste bola pomoc rodinám a deťom na úrovni 14 % z celkovej pomoci. Medzi najmenšie výdavky patrila podpora zamestnanosti (10 %), pomoc pozostalým (6 %), pomoc v hmotnej a sociálnej núdzi (1 %).

RRZ v Správe uvádza, že výdavky sú približne na rovnakej úrovni ako v roku 1996, no od roku 2008, v začiatkoch hospodárskej krízy, mierne vzrástli. Rada takisto predpokladá, že vďaka starnutiu populácie sa celkové výdavky na poskytované sociálne transfery do roku 2100 zvýšia o viac ako polovicu.

Nárast výdavkov aj vďaka pandémii

V období nedávnych ekonomických kríz, čiže v rokoch 2009 a 2020 výdavky prirodzene vzrástli. Týka sa to hlavne kompenzácie nedostatku a výpadku príjmov nezamestnaných jednotlivcov a domácností.

Rok 2020 bol obzvlášť špecifický, nakoľko vďaka pandémii koronavírusu musel štát prijať niekoľko opatrení, vrátane pandemického nemocenského a ošetrovného, predĺženia poberania rodičovského príspevku a predĺženie poberania dávky v nezamestnanosti.

Vďaka pandémii a finančnej kríze, ktorá bola jej následkom, sa sociálne transfery zvýšili z predkrízových 12,3 % HDP na 15,5 % HDP.

Podľa výpočtov RRZ by sa ale vďaka predpokladanému zotaveniu ekonomiky po pandémii mali výdavky sociálnej pomoci vrátiť na predkrízovú úroveň. Takýto pokles výdavkov by mal podľa Rady výrazne zlepšiť celkovú bilanciu hospodárenia štátu.

Starnutie populácie stále väčším problémom

Aj keď sa môže zdať, že starnutie populácie bude veľkým problémom budúcnosti, RRZ upozorňuje, že na Slovensku mu čelíme už teraz.

Dôkazom je aj fakt, že polovica výdavkov sociálneho systému je venovaná na pomoc v starobe. Počet poberateľov sociálnych transferov v dôchodkových dávkach neustále rastie, čo dlhodobo navyšuje celkové výdavky.

Ak bude výška dávok v dlhodobom horizonte rásť tempom priemernej mzdy, RRZ predpokladá nárast dlhodobých výdavkov na úrovni až 20 % HDP.

Z dôvodu demografických zmien, a teda v dôsledku starnutia populácie tak nebudú rásť len výdavky na pomoc v starobe, ale aj na pomoc v chorobe.

Očakáva sa, že súčasťou nárastu poberateľov v dôchodcovskom veku sa navýšia aj výdavky na pomoc v hmotnej núdzi. Na druhej strane, v dôsledku poklesu pôrodnosti a populácie v produktívnom veku klesnú výdavky na pomoc rodinám a deťom.

„Základnou úlohou štátu, na ktorú nikdy nesmie rezignovať, je zabezpečenie dôstojnej staroby pre občanov vrátane kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti.

Pre verejné financie sú tieto dve témy obrovskou výzvou, ktorá sa týka tak našej vlády, ako aj všetkých budúcich vlád. Od úspešných riešení v tejto oblasti, sa bude odvíjať aj celková úspešnosť našej krajiny,“ uzavrel poslanec Viskupič.

tv, foto: shutterstock, archív tv