História Radosť z politiky… alebo o atmosfére memorandového zhromaždenia Publikované 15. júna 2017 0 0 Siedmy jún je už tradične v kalendári pamätným dňom výročia prijatia Memoranda národa slovenského, jedného z prvých skutočných politických programov nášho národa. Sformulovali ho národovci, ktorí sa v dňoch 6. a 7. júna 1861 zišli v Turčianskom svätom Martine na porade spolu s narastajúcim davom Slovákov, ktorý svojím počtom postupne takmer dvakrát prevýšil vtedajšie obyvateľstvo mesta. Memorandum žiadalo najmä vytvorenie autonómie pre oblasti súvisle obývané Slovákmi – s názvom Hornouhorské slovenské Okolie, uznanie jazykových, kultúrnych, politických, školských práv, či zrušenie národnostnej diskriminácie. Dobovú atmosféru zhromaždenia zaujímavým spôsobom zachytávajú Pešťbudínske vedomosti vydané 14. júna 1861. „ …bratia do náručia leteli a slzy horkých pamiatok a blahej radosti vo vrelom a dlhom objatí cedili.“ „Výjav radosti tejto večne pamätným zostane všetkým, ktorí dňa 5. po dokončenej predbežnej porade pod predsedníctvom srdečného nášho p. Ďorďa Matúšky v priateľskom radostnom kole shromaždení boli a tam pri zvukoch národných nápevov či v nadchnutia plných prípitkoch na jednotlivých prítomných i neprítomných bratov, na prospech a zdar snáh našich národních na všetko šlachetné a spravedlivé – čiže v piesňach národních city rozžatých sŕdc bratov vyliať mohli. P. predstavený mesta Sv. Martina vyzval shromaždenia ku konštituovaniu a vyvoleniu predsedy, ktorý by poradu viesť mal. Za predsedu bol všeobecným dlho trvajúcim pokrikom p. Ján Francisci vyvolený, po starodávnej obyčaji na ramená vyzdvihnutý a s radostným pokrikom „Sláva mu!“ na miesto predsedy donesený“. Aj takúto podobu má slovenská politika v zrkadle dejín. Pre nás dnes možno aj úsmevné, ale snáď v niečom možno aj inšpirujúce?