Roman Foltin: Rodičia a žiaci sú hrdinovia tejto doby

Už niekoľko mesiacov prebieha na Slovensku dištančná forma vyučovania a verte, že skĺbiť prácu, domácnosť a popritom dohliadať nad školskými povinnosťami svojich ratolestí si vyžaduje obrovskú štipku odhodlania, motivácie a pevných nervov.

Najmä deti z nižších ročníkov druhého stupňa nie sú zďaleka tak samostatné, aby zvládali učenie bez pomoci rodičov. Na žiakov a rodičov je tak vytváraný obrovský tlak. Aj oni sú skutoční hrdinovia tejto neľahkej doby.

„Koronakríza zasiahla všetky oblasti vrátane školstva. Prvá vlna pandémie bola viac o adaptácii učiteľov, žiakov, študentov a rodičov na tento spôsob výučby. Bolo to také absolvovanie rýchlokurzu v technologickej a odbornej oblasti. Z učiteľov sa stali čiastoční IT-čkári a z rodičov učitelia.

Žiaci sa zdokonalili v ovládaní svojich zariadení a začali si postupne zvykať na audiovizuálne podnety. Druhá vlna kladie vyššie nároky na výučbu žiakov a študentov. Bezdôvodná absencia na hodinách sa neospravedlňuje,“ hovorí poslanec NR SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) a generálny manažér strany Roman Foltin.

Sám Albert Einstein povedal: „Nikdy svojich žiakov neučím, len im poskytnem prostredie a podmienky, v ktorých sa môžu učiť.“
„Ohrozený je najmä psychický vývoj detí a mládeže z dôvodu absencie sociálnych interakcií.

Kamaráti, spolužiaci a učitelia stoja za pocitom radosti a spokojnosti zo školy práve u žiakov od druhého stupňa. Žiadna dištančná forma výučby, ba ani sociálne siete im tento aspekt nenahradia,“ tvrdí Roman Foltin.

Prináša online výučba len nevýhody?

Veľa učiteľov a odborníkov v oblasti školstva sa podľa Foltina zhoduje, že dištančná forma vyučovania so sebou prináša aj výhody. Učitelia venujú viac pozornosti dôležitým témam, využívajú videá, obrázky, médiá a názorné ukážky, ktoré u žiakov vzbudzujú väčšiu pozornosť. Tzv. biflovačky nechávajú bokom. Začína sa stále viac hovoriť o hybridnom vyučovaní, čo je kombinácia prezenčného a dištančného vyučovania.

„O vplyve online výučby na psychiku žiakov a študentov som sa rozprával aj so psychológom, učiteľom a špeciálnym pedagógom Viktorom Križom. Medzinárodné výskumy hovoria o sociálnej izolácii a jej negatívnych vplyvoch na vývinovú psychológiu, ktorá je postavená už od 5.ročníka na socializácii a sociálnej interakcii.

Žiaci nechodia do školy kvôli matematike a fyzike, ale kvôli stretávaniu sa, rovesníckym vzťahom a potvrdení identity zo strany svojich rovesníkov. Škola má najmä na 2. stupni socializačnú funkciu, v súčasnosti si plní len edukačnú.

Už 6 mesiacov stačí na vznik závislosti a psychických porúch (alkohol, drogy a pod.). Predpoklad na vznik rôznych sociálno-patologických javov je vysoký,“ varuje poslanec NR SR za SaS Roman Foltin.

Je dôležité, aby deti išli do školy?

„Musíme si uvedomiť, že máme 2 ohrozené skupiny, deti a starých ľudí. Obidve skupiny sú rovnako ohrozené, každá iným spôsobom. Jedna skupina je ohrozená patogénmi vírusu a druhá skupina je ohrozená sociálno-patologickými javmi. Staršia mládež, najmä stredoškolská, sa radikalizuje a sympatizuje s rôznymi sociálno-patologickými skupinami (kriminalita, násilie, šikana a iné).

Žiaci nedobehnú procesuálne veci ako systém práce a zodpovedný prístup. To sú charakterové vlastnosti, ktoré škola buduje v spojení s učením a ktoré sa cez online priestor veľmi ťažko budujú,“ upozorňuje Foltin.

Vráťme deťom ich školu

Deti patria do školy, nie škola do domu. Už teraz je 5 minút po 12-tej. Rodičia sú unavení a deti izolované. Byť rodičom žiakov na dištančnom vzdelávaní je veľmi náročné. Nie každá profesia umožňuje rodičovi pracovať z domu. Docieliť zodpovedný prístup u žiakov bez kontroly rodičov je náročný a systematický proces.

„Jedno je však isté. Toto obdobie sa zapíše do dejín školstva, ktoré muselo rýchlo reagovať na meniace sa prostredie a potreby žiakov, učiteľov, škôl a celej spoločnosti,“ uzatvára generálny manažér SaS Roman Foltin.

oš, foto: shutterstock, SaS