Domov Slovensko ROZHOVOR: Jana Štilichová: Špecializované centrá pretrhnú lobistické väzby

ROZHOVOR: Jana Štilichová: Špecializované centrá pretrhnú lobistické väzby

0
0

Slovenský pozemkový fond priťahuje v poslednom období viac pozornosti ako kedykoľvek predtým. Stal sa neslávne známym po sérii obvinení z korupčného správania, ktoré dostali do väzby aj posledné dve generálne riaditeľky tohto úradu. Očistiť meno úradu, ktorý má v správe poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve SR a aj pozemky nezistených vlastníkov, má nová generálna riaditeľka. O tom, aké to je postaviť sa tejto výzve, sme sa rozprávali priamo s Janou Štilichovou, ktorá na čelo úradu prichádza v rušných časoch, ale má jasnú predstavu, ako vrátiť Slovenskému pozemkovému fondu dôveru a jeho postavenie.

Jana Štilichová,  absolventka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pochádza z Myjavy a má jedného syna. Turistické potulky po Slovensku či jazdu na koni aktuálne vymenila za vysoké pracovné nasadenie. V máji ju totiž vláda vymenovala do funkcie generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu. 

Stolička riaditeľky pozemkového fondu sa zdá byť poriadne horúca, keďže dve Vaše predchodkyne na tomto poste skončili vo väzbe. Ako sa vám na nej sedí?

Tie pocity sú veľmi nepríjemné, ale na druhej strane mnoho ľudí podsúva verejnosti názor, že pozemkový fond funguje na jednom štatutárovi. To vôbec nie je pravda. Vždy musia podpisovať obaja štatutári, čiže generálny riaditeľ a zástupca.

Doposiaľ sme boli pranierovaní za to, že úrad nefunguje, všetko strašne dlho trvá, preto bol záujem, aby čo najrýchlejšie bola táto situácia napravená a pozemkový fond mal nových štatutárov. Ja som na pozíciu generálnej riaditeľky bola oslovená na základe predchádzajúcej pracovnej skúsenosti na tomto úrade.

S akou víziou nastupujete do čela Slovenského pozemkového fondu?

Jednoznačne chceme konečne pracovať a už by bolo aj načase. Uvoľniť zamestnancom ruky, aby pracovali na pridelenej agende a nie na tom, čo bolo v záujme ich nadriadených a bývalých štatutárov fondu. Nech zamestnanci pracujú na tom, čo majú na stole a aby vybavenej agendy pribúdalo.

Chceme pohnúť s agendou nájomných zmlúv, pretože tam je veľký problém. V tejto oblasti je nutné zapracovať aj na zmene legislatívy. Tým by sa pomohlo aj poľnohospodárom. Ďalším veľkým bremenom sú reštitučné nároky. Nech sa konečne dočkajú aj ľudia, ktorí na ich vybavenie čakajú 30 rokov.

S pôsobením pozemkového fondu sa spájajú viaceré škandály. Vidíte na jeho práci aj pozitíva?

Ja som s prestávkou na fonde pracovala od roku 2010, takže odpoviem cez môj osobný pohľad. Väčšina pracovníkov pracovala tak ako mala, pravdou ale ostáva, že tá práca sa z roka na rok komplikovala.

Pracovné prostredie sa časom zhoršovalo tak, že bolo čoraz ťažšie spracovať aj úplne bežné, normálne a legitímne nárokovateľné veci. To znamená zmluvy, stanoviská a iné výstupy. Dialo sa tak práve na základe požiadaviek a usmernení zhora.

Čo má priniesť prebiehajúca reorganizácia na pozemkovom fonde?

Organizačná zmena už je dokončená. Do praxe sa zaviedla od 1. júna tohto roka. Pracovali sme na nej ešte s bývalou generálnou riaditeľkou Gabrielou Bartošovou. Bola to jej myšlienka. Ja som sa s ňou stotožnila podobne ako ďalší ľudia na fonde.

Jednotlivé regionálne pobočky mali šesť až sedem zamestnancov, ktorí spracovávali komplet celú agendu. Agenda nespočíva iba v reštitúciách, kúpnych či nájomných zmluvách. Tam sú ešte navyše delimitačné protokoly, pozemkové úpravy, opravy údajov v katastri, dohľadávanie nezistených vlastníkov pre prípady vydržania vlastníckeho práva, čo už nám po novom vypadlo z kompetencií a podobne.

Agenda je skutočne tak široká, že nebolo možné, aby sa títo zamestnanci kvalitne venovali jednotlivým veciam. Organizačnou zmenou preto vznikajú špecializované centrá, ktoré sa budú na celonárodnej úrovni venovať konkrétnej agende a určitej činnosti. Výsledkom špecializácie a odbornosti bude, že procesy prebehnú rýchlejšie a kvalitne.

Sľubujete si od špecializovaných centier aj pretrhnutie lobistických väzieb na regionálnych pobočkách?

Bez pochyby. Jednoznačne môžem povedať, že toto bola popri ostatných zámeroch hlavná myšlienka – popretŕhať lokálne väzby na regiónoch. Existovala skupina ľudí, ktorá bola zvyknutá chodiť priamo za riaditeľmi pobočiek vybavovať si veci. Práve riaditelia mali určité kompetencie a vďaka nim fungovali rôzne záujmové skupiny.

Títo ľudia sa odstavili a aktuálne po organizačnej zmene je situácia, že títo lobisti nevedia, za kým ani kam majú ísť. V tom spočíva jedna z výhod reorganizácie fondu, aj keď verejnosť to tak asi vnímať nebude. Z pohľadu zefektívnenia činnosti Slovenského pozemkového fondu je to ale veľmi dobre. Je to účinné protikorupčné opatrenie.

Verejnosť má v pamäti policajné razie Terra a Zemepán, ktoré súviseli s popradskou pobočkou fondu. Tej sa zmeny dotknú ako?

V Poprade sa budú riešiť všetky reštitúcie okrem tých popradských. Čiže sa popresúvali jednotlivé okresy, ktoré budú zamestnanci v Poprade spracovávať tak, aby sa nevyužili väzby v záujmovej lokalite.

Zároveň došlo aj k zmene pracovnej náplne. Niektorí zamestnanci súhlasili s výkonom inej činnosti. Nebudú sa venovať reštitúciám, ale prejdú na odbor usporiadania vlastníctva a podobne.

Práve popradská pobočka fondu spravovala aj najcennejšie pozemky pod Vysokými Tatrami. Chystá sa nejaká veľká reštitúcia týchto pozemkov?

To je ťažká otázka. My síce máme právoplatné reštitučné rozhodnutia, ale je veľa nerozhodnutých reštitučných nárokov, ktoré ležia na jednotlivých okresných úradoch. O týchto my vôbec nevieme.

O nich sa dozvieme až v čase, keď sú v procese a chystá sa vydanie rozhodnutia, ku ktorému sa vyjadrujeme. Až vtedy preto zisťujeme, v akom veľkom rozsahu sú jednotlivé nerealizované reštitučné nároky.

V akom časovom horizonte dôjde k vysporiadaniu všetkých reštitučných nárokov?

Aktuálne evidujeme viac ako 8 tisíc reštitúcií respektíve právoplatných reštitučných rozhodnutí a oprávnené osoby si nárok aj uplatnili. Upozorňujem, že približne tisícka z nich nebude nikdy vyriešená, pretože ide o tak malé reštitúcie v hodnote do 166 eur, že oprávnené osoby ani nemajú záujem o ich doriešenie.

Tie ďalšie právoplatné reštitučné rozhodnutia nie sú iba o ochote pozemkového fondu. Tam musí byť ochota dohodnúť sa aj zo strany reštituentov.

Veľakrát sa nám totiž stane, že pripravíme ponuku s pozemkami, ktorá z ich strany nie je akceptovaná. Ide o náročný proces, pretože pozemok musí byť právne čistý – nesmie byť na ňom uplatnený iný reštitučný nárok.

Zároveň zisťujeme informácie z pohľadu územného plánu a tak ďalej. A ľudia potom špekulujú. Na jednej strane ich chápem, vzali im niečo, k čomu mali silný vlastnícky vzťah, a očakávajú za to adekvátnu náhradu.

Povedzme si ale pravdu, ak im raz niečo vzali a pôvodný pozemok im z rôznych príčin nevrátili späť, tak s náhradou nebudú nikdy celkom spokojní.

Často preto dohody padajú na neochote a nekomunikovaní oprávnených osôb, problém preto nie je len na strane pozemkového fondu. Tým samozrejme nechcem povedať, že sme strašne akční.

Začíname s tým, pretože mám pocit, že aktuálnymi zmenami smerujeme k pôvodnému zámeru fondu – efektívne vydávať reštituentom pozemky. Bez spolupráce reštituentov to ale nepôjde.

Koľko pozemkov ročne vydáte?

Každý rok sa to mení. Za rok 2020 sme vydali približne 710 hektárov pozemkov. Vlani sa rozbehla aj organizačná zmena, preto toto číslo je nižšie ako za ostatné roky. Očakávam, že sa to znova rozbehne.

Má štát dostatok pozemkov na uspokojenie všetkých reštitučných nárokov?

Zatiaľ sa tak nestalo, že by nebol dostatok pozemkov. Vydávajú sa však primerané pozemky. Stať sa ale môže, že reštituent má záujem o vydanie stavebného pozemku, ktorý v prípade vydania vítame, pretože sa tá výmera vydaného pozemku výrazne znižuje oproti pôvodnému reštitučnému nároku. Stavebný pozemok má totiž vyššiu hodnotu.

Ako to vyzerá na úrade po personálnej stránke?

Už dlhšiu dobu je pozemkový fond personálne poddimenzovaný a myslím si, že k tomu záveru by mala objektívne dospieť aj kontrola NKÚ. Nie je mysliteľné, aby zamestnanci mali každý mesiac 40 až 50 hodín nadčasov.

V súčasnosti máme na celom Slovensku presne 312 zamestnancov vrátane ľudí, ktorí nevykonávajú aktívnu činnosť smerom von, ale venujú sa interným záležitostiam a chodu úradu. Aktuálne čakám na hodnotenia riaditeľov jednotlivých špecializovaných centier, ktoré budú niekedy v októbri alebo novembri tohto roka.

Pôjde o výkonnosť zamestnancov a koľko spisov pripadá na jednu hlavu. Podľa toho budeme pravdepodobne žiadať o navýšenie počtu zamestnancov. Keď sme pri tejto otázke, tak papierovo by sme potrebovali približne 150 právnikov.

V súčasnosti máme 17 sporových právnikov po celom Slovensku a 1500 aktívnych súdnych sporov. Ak niektorí z nich ochorie alebo čerpá dovolenku, nie je možné ho ani zastúpiť. Ide skutočne o nenormálny stav.

Takže by bolo ideálne prijať 150 právnikov?

Nie je to také jednoduché, pretože keď uchádzačovi oznámite výšku platu, tak sa na päte otočí a povie „v žiadnom prípade“. V prípade sporov o určenie vlastníckeho práva to zaváňa tlakom zo strany žalobcu a nie je to príjemné. Právnici fondu nie sú nijakým spôsobom chránení, v prípade advokátskych kancelárie je situácia diametrálne odlišná.

Pred súdom to má úplne inú váhu, keď fond zastupuje advokát. My ak sa zastupujeme sami, nemáme nárok na náhradu trov konania, ktoré nám nikto neprizná. Rôzni špekulanti to preto zneužívajú a podávajú na fond šikanózne žaloby.

Jednoducho si povedia, že nemajú čo stratiť a aj tak nič platiť nebudú, ak prehrajú. Priznám sa, že niektoré súdy, ktoré nebudem menovať, sú doslova vysadené na pozemkový fond.

Ako to myslíte?

Ak ho vidia v petite žaloby, tak to na nich pôsobí ako červené súkno na býka a idú proti nám hlava-nehlava bez ohľadu na to, či máme alebo nemáme pravdu. Tie rozhodnutia sú skutočne veľmi nespravodlivé, ale nemôžem povedať, že to robia všetky súdy – iba v istej lokalite.

Dokonca už súdy vyslovili právny názor v prípade, že fond zastupuje neznámych vlastníkov, že čo to vlastne riešime, či si tie pozemky niekto vydrží alebo nie, hlavne nech to je majetkovo upratané. Oceňujem preto, že vlani sme na ministerstve spravodlivosti presadili novelu zákona týkajúceho sa mimosporového civilného poriadku.

Vydržania už nebudú vykonávať notári, pretože táto právomoc im od 1. mája tohto roka zanikla a po novom to robia iba súdy. S týmto som naozaj spokojná.

V minulosti sa dialo, že si podnikatelia od fondu lacno prenajali pozemky a postavili na nich štátom dotované solárne elektrárne. Je to možné aj v súčasnosti?

Aktuálne máme jeden takýto prípad vo veľkom rozsahu. Pravdepodobne sa ideme s firmou súdiť, pretože sa nechcú dohodnúť. Nájomná zmluva je postavená dosť nešťastným spôsobom. Ťahá sa to historicky asi od roku 2005.

Výška nájomného je z pohľadu pozemkového fondu smiešna. Nikdy nebola tendencia, aby fond dával nájomné zmluvy pod stavby, ani to nepovažujem za logické. Ide o absurdnú situáciu aj z hľadiska stavebného zákona, aby bol vlastníkom pozemku niekto iný ako majiteľ stavby na ňom.

Aké nástroje má pozemkový fond k dispozícii, aby dokázal nevýhodné zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom vypovedať?

V súčasnosti bežia dve žaloby na vrátenie v minulosti vydaných pozemkov. V oboch prípadoch bol reštitučný nárok „preplnený“. Pozemky sa vydali po zjavnej manipulácii so spisom. Podali sme preto žalobu na určenie vlastníckeho práva.

Preukazujeme to argumentáciou, že nárok bol preplnený a vieme to aj dokázať. Je otázne, ako sa k tomu postaví súd. Rozumiem, že na jednej strane ľudia pýtajú náhradu za niečo, čo im bolo zhabané, ale nemôžu pýtať niečo navyše, čo im nepatrí. Klasickým príkladom sú sfalšované znalecké posudky na hodnotu pozemkov.

Z toho je až priamo viditeľná spolupráca bývalých vedení fondu so súkromnými podnikateľmi, bez toho by to nefungovalo. Veci, ktoré boli pripravené neštandardným spôsobom, by sa neudiali bez vedomia štatutárov.

Bez nich by to nešlo. Nehovorím o bežných referentoch. Krásnou ukážkou je bývalý riaditeľ z Popradu, ktorý bol prepojený na štatutára pozemkového fondu.

A ako to vyzerá so žalobami pri kauze Veľký Slavkov?

Z minulosti máme zdedené veľké súdne spory týkajúce sa Veľkého Slavkova. Boli celkovo tri, z toho dva sú už ukončené. Jeden právoplatne, druhý je na Krajskom súde v Prešove.

Toto tiež nikto neprízvukoval, že šlo o umelo vyvolané kauzy, v ktorých sa Slovenská republika prostredníctvom pozemkového fondu bránila. Lietali tam stovky miliónov eur a každý čakal ako to dopadne.

Advokátske kancelárie Michala Mandzáka a Michala Miškoviča v týchto prípadoch spravili naozaj kus dobrej roboty a doposiaľ zachránili štátu stovky miliónov eur. Dokopy v troch sporoch ide o približne 300 miliónov eur.

Práve zmluve medzi fondom a advokátom Michalom Miškovičom sa médiá intenzívne venovali…

Od minulého roka bol pozemkový fond permanentne atakovaný zo strany Úradu pre verejné obstarávanie z dôvodu uzatvorených zmlúv s advokátskou kanceláriou Michala Miškoviča. Nie je mi úplne jasné, prečo bol na tom taký veľký záujem zo strany ÚVO.

Zmluva je štandardná, uzatvorená na dva roky s rámcom do 260 tisíc eur. My nie sme povinní rámec vyčerpať a vyzerá to, že ho ani nevyčerpáme. To znamená, že ak si právne služby neobjednáme, tak ich ani nezaplatíme.

Napriek tomu sa spustil hon na čarodejnice. Každý jeden mesiac nás úradníci z ÚVO dopytovali k zmluve s touto advokátskou kanceláriou a doslova nás zasypali dožiadaniami.

Je faktom, že spolupráca s advokátskou kanceláriou Michala Miškoviča je pre fond významným prínosom, táto advokátska kancelária dosahuje výsledky.

Zmluvy s advokátmi sú vo všeobecnosti vďačnou mediálnou témou. Aj pozemkový fond ich mal dosť…

Každý sa naváža do advokátskej kancelária Michala Miškoviča, že s ním má fond uzatvorenú rámcovú zmluvu na 260 tisíc eur na dva roky, ale že pre pozemkový fond pracovala v minulosti advokátska kancelária, ktorá nám pripravila iba jediné podanie respektíve vyjadrenie k ústavnej sťažnosti za 1,5 milióna eur, to nerieši nikto.

Aj v tomto prípade prebieha aktívny súdny spor, peniaze žiadame naspäť. S tým súvisí aj ďalší spor o vydanie neoprávneného obohatenia s ďalšou advokátskou kanceláriou, s ktorou bývalé vedenie podpísalo dohodu o urovnaní za necelých 2,2 milióna eur.

Úrad pre verejné obstarávanie udelil pozemkovému fondu pokutu. Prečo?

V decembri minulého roka končila v práci zamestnankyňa, ktorá mala na starosti verejné obstarávanie na pozemkovom fonde. Odchádzala totiž do dôchodku. Hľadali sme za ňu adekvátnu náhradu, ale nová pracovníčka nám na tejto pozícii skončila po dohode ešte v skúšobnej dobe.

Nemali sme preto istý čas zodpovedného pracovníka za verejné obstarávanie. Zhodou okolností sa tak stalo práve v čase, kedy ÚVO vo februári tohto roka skončil preverovanie dokumentácie k zmluve s advokátskou kanceláriou Michala Miškoviča a oznámil nám, že začal konanie o kontrole.

Toto oznámenie sme opomenuli, pretože sme v tom čase z objektívnych príčin boli bez pracovníka na verejné obstarávanie. ÚVO sme preto nedodali ním požadovaný originál jedného dokumentu, aj keď jeho kópiou kontrolóri dávno disponovali. Na základe nedodania originálu dokumentu nám ÚVO vyrubil pokutu vo výške 14 tisíc eur.

V médiách bola pokuta prezentovaná ako naše pochybenie pri verejnom obstarávaní na služby advokátov, čo sa vôbec nezakladá na pravde.

Voči pokute sme sa odvolali, ale rada pre verejné obstarávanie nášmu odvolaniu nevyhovela a potvrdila prvostupňové rozhodnutie ÚVO. Pokutu sme preto zažalovali, vecou sa zaoberá správny súd.

Nelichotivo sa o systéme práce na SPF vyjadril Najvyšší kontrolný úrad. Jeho šéf Karol Mitrík doslova povedal, že je to práca pre NAKA. Čo na jeho výroky hovoríte?

Tieto vyjadrenia považujem za absolútne neprofesionálne – predseda a podpredseda NKÚ sa vyjadrujú ku kontrole, ktorá nie je ukončená. Podľa nášho názoru táto kontrola prebieha veľmi neštandardne.

Vyžadujú si totiž spisy, veci a prístupy do konaní, na ktoré nemajú zo zákona oprávnenie ani štatút účastníka konania, a tým pádom ani poverenie. Zaujímajú sa o priebeh aktívnych súdnych konaní, o priebeh podaných trestných oznámení. Chcú nahliadať do spisov, na základe ktorých sme spracovali žaloby.

Čiže veľmi málo ich zaujímajú ukončené súdne spory, kde sú jasné náklady na súdne spory a teda ich hospodárnosť. Záujem majú o aktívne súdne spory, kde jednoducho nechcem, aby tretia strana mala prehľad o našej právnej argumentácii a spôsobe vedenia súdneho sporu.

Nakoniec to môže dopadnúť tak, že sa mi podpredseda NKÚ do médií vyjadrí k nejakému prebiehajúcemu súdnemu sporu a odkryje naše karty.

V investigatívnej relácii Reportéri RTVS zaznelo z úst hovorcu pozemkového fondu Martina Kormoša, že inštitúcia v minulosti plnila reštitučné nároky, ktoré neboli v súlade so zákonom. Je to vôbec možné?

Dovolím si oponovať. O tomto môže s konečnou platnosťou rozhodnúť jedine súd. Ďalšia vec je, že za reštitučné rozhodnutia v plnej miere zodpovedá príslušný okresný úrad. Ten aj dané reštitučné rozhodnutie vydáva.

My sme inštitúciou, ktorá tieto rozhodnutia plní a teda vydáva náhradné pozemky. K tomu vieme podať odvolania, čo v súčasnosti aj vo veľkej miere využívame. V minulosti tomu tak v mnohých prípadoch nebolo. Tvrdiť od stola, že rozhodnutia, ktoré plníme, sú v rozpore so zákonom, je silná káva.

Napáda samotnú rozhodovaciu činnosť okresného úradu. Ja by som si toto nikdy nedovolila. Náš bývalý hovorca agendu reštitúcií nikdy v praxi nerobil. Dostali sa mu do rúk až v posledných dvoch rokoch reštitučné rozhodnutia, ktoré boli na pozemkovom fonde riešené neštandardným spôsobom práve na základe pokynov bývalých štatutárov.

Naozaj tam došlo k pochybeniam pri plnení nárokov. Tvrdiť ale, že 90 percent všetkých reštitučných rozhodnutí je nelegálnych, je hrubo zavádzajúce. Bolo to zle povedané a treba to uviesť na pravú mieru.

Bývalý hovorca mal v ruke dokopy asi 10 rozhodnutí. To sú práve tie problematické, ku ktorým sa z fondu podávali trestné oznámenia alebo žaloby. Trestná činnosť bývalých štatutárov fondu sa preto aktuálne rozkrýva za našej súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Trestné oznámenia podávala bývalá generálna riaditeľka Gabriela Bartošová?

Áno. Dialo sa tak v období, od kedy nastúpila na pozíciu generálnej riaditeľky pani Bartošová. Začali sa odkrývať všetky tieto neštandardne spracované reštitučné spisy. Ku každému jednému prípadu sme podali buď trestné oznámenie alebo ak to nebolo možné, podávala sa žaloba na súd.

Problém spočíva v tom, že je veľmi ťažké dosiahnuť vznesenie obvinenia konkrétnym osobám. Väčšinou nám trestné konanie končí zastavením, odmietnutím veci. Neviem, či tam vyšetrovatelia nevidia trestný čin alebo prečo sa tak deje. Samozrejme podávame voči rozhodnutiam odvolania a sťažnosti.

Posledným sťažnostiam fondu ale prokurátori vyhoveli. Drvivá väčšina trestných konaní v minulosti končila odmietnutím. Aktívne do toho vstúpila až pani Bartošová.

Vo väzbe však napokon skončila aj Gabriela Bartošová…

Je to veľký paradox. Nemyslím si, že ide o náhodu. Niekomu absolútne nevoňalo, že na pozemkovom fonde pani Bartošová rozbehla organizačnú zmenu. Ide o zásadný zásah do vzťahov a väzieb, ktoré na regiónoch vznikli s rôznymi podnikateľmi a lobistami.

Pozadie ich vzťahu s právnikom Jánom Gajanom ja nepoznám. Neviem preto povedať, či výpovede z jeho strany sú alebo nie sú účelové. Vnímam to ako snahu niekoho z pozadia, aby sa jej zbavili, aby sa jej pomstili. Som presvedčená, že pani Bartošová v tom prsty nemá a jej meno bude očistené.

Martin Sokol, foto: archív JŠ, shutterstock



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VISKUPIČ: Predčasné voľby sú jediným riešením

Za SaS môžem povedať, že predčasné voľby sú v tejto vypätej situácii jediným riešením, chc…