Rusi stupňujú útoky a pustošia ukrajinské mestá

Aj po troch týždňoch od prvého momentu, čo Rusko zaútočilo na Ukrajinu, sa u nášho východného suseda naďalej bojuje. Za malé pozitívum možno považovať aspoň to, že po niekoľkých neúspešných pokusoch, sa napokon predsa len podarilo evakuovať tisíce civilistov z bojových zón. Ukrajina však aj tak hovorí o tisíckach civilných obetí.

Hoci ruské vojská podľa analytikov postupujú v snahe obsadiť Ukrajinu pomalšie ako mali v pláne, napriek tomu zaznamenávajú posuny, ktoré sú však poškvrnené krvou civilistov.

Najmarkantnejším a azda najšokujúcejším dôkazom týchto slov, boli obrázky, ktoré obleteli svet minulú stredu. Ruská armáda pri stredajšom ostreľovaní mesta Mariupol zasiahla a zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu.

„Deštrukcia je kolosálna,“ uviedla na sociálnych sieťach mariupolská mestská rada. Počet obetí či zranených nebol bezprostredne známy.

Prezident Wolodymyr Zelenskyj však na Twitteri napísal, že pod troskami budovy sú „ľudia, deti“ a útok na nemocnicu označil za „zverstvo“.

Neskôr obvinil Rusko, že útokom na pôrodnicu sa dopustilo vojnového zločinu. Rusi sa naproti tomu bránili, že nemocnicu už dlhšie využívali ukrajinské vojenské jednotky.

V každom prípade, fotografie ukazujú viaceré zakrvavené tehotné ženy snažiace sa dostať z bezprostredného nebezpečia. Podľa neskorších informácií minimálne jedna svojim zraneniam podľahla, pričom lekárom sa nepodarilo zachrániť ani jej dieťa.

Mariupol už neexistuje

Situáciu v Mariupole, kde nefungovalo kúrenie, tečúca voda, kanalizácia ani telefónne siete, už vtedy označil Červený kríž za „apokalyptickú“. Mesto dokonca vykopalo masové hroby, kam umiestnili mŕtve telá z ulíc.

Začiatkom tohto týždňa informoval poradca prezidenta Zelenského Olexij Arestovyč, že od začiatku invázie bolo v meste zabitých najmenej 2 500 obyvateľov.

Rusko zároveň obvinil z toho, že v nedeľu opätovne zabránilo, aby sa do tohto mesta obliehaného ruskými vojakmi dostala humanitárna pomoc. Obyvateľom Mariupolu dochádzajú zásoby potravín, pričom Červený kríž varoval, že čas na ich záchranu sa kráti.

Podľa vyjadrenia tamojšej administratívy na útek z tohto obliehaného prístavného mesta čaká viac než 220 tisíc ľudí. „Neviem, ako by som opísal skazu v našom meste.

Mesto v skutočnosti už neexistuje. Spomeňte si na Groznyj a Aleppo – práve tak teraz vyzerá Mariupol,“ povedal v nedeľu pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ARD námestník starostu Mariopola Serhij Orlov.

Starostovia „na odstrel“

V priebehu minulého týždňa dokonca ozbrojení muži zadržali a odvliekli minimálne dvoch starostov. Stalo sa tak v meste Melitopoľ na juhovýchode Ukrajiny, ktoré má pre Rusko mimoriadny význam.

ňA to pre svoju polohu v blízkosti námorných prístavov, ale aj preto, že je takmer na polceste medzi prístavnými mestami Mariupolom na východe a Odesou na západe.

Strategický prístav Odesa zatiaľ nezaznamenal ruské útoky, avšak neďaleko ležiace mesto Mykolajiv je pod ruskou paľbou podľa gubernátora Mykolajivskej oblasti už niekoľko dní.

V asi polmiliónovom meste mali byť v sobotu ostreľované aj civilné ciele, ako miestna nemocnica určená na liečbu rakoviny či očná klinika.

Na miesto starostky Melitopoľa bola dosadená prorusky orientovaná Halyna Danylčenková, ktorá sa prihovorila aj obyvateľom mesta a vyzvala ich, aby „prestali klásť odpor okupačným silám“.

Prokuratúra separatistickej Luhanskej ľudovej republiky podporovanej Ruskom zosadeného starostu dokonca obvinila z teroristických trestných činov.

O svojho starostu prišlo aj mesto Dniprorudne, ktorého podobne odvliekli ozbrojení muži. Starosta predmestia Kyjeva, mesta Hostomeľ, zas podľa medializovaných informácií prišiel o život pri jednom z útokov, a to počas toho, ako pomáhal obyvateľom rozdávaním humanitárnej pomoci.

Kyjev odoláva, evakuáciám sa darí striedavo

Ruské vojská medzičasom viac a viac obliehajú Kyjev. V noci na pondelok začali tiež s jeho ostreľovaním, avšak hlavné mesto Ukrajiny naďalej odoláva presile.

Po tom, čo sa objavilo viaceré správ, že viac ako 60 kilometrová kolóna ruských vojsk úplne zastala niekoľko desiatok kilometrov pred Kyjevom z dôvodu logistických a technických problémov, cez víkend sa mala opäť pohnúť smerom na hlavné mesto.

Na druhej strane z obcí v okolí hlavného mesta prebiehajú úspešné evakuácie. V pondelok o tom informoval gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková predtým v pondelok potvrdila, že Kyjev sa v priebehu pondelka pokúsi evakuovať civilistov cez dovedna desať humanitárnych koridorov v rôznych častiach Ukrajiny.

Vereščuková priblížila, že evakuačné trasy budú prechádzať z miest v okolí metropoly Kyjev, ako aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

Dodala, že Ukrajina sa „opäť raz“ pokúsi doručiť humanitárnu pomoc do obliehaného mesta Mariupol. V nedeľu sa tam humanitárny konvoj nedostal z dôvodu ostreľovania ruskou armádou.

Útok neďaleko hraníc NATO

Cez víkend sa boje výrazne priblížili aj k hraniciam NATO. Rusko v noci na nedeľu zaútočilo na vojenskú výcvikovú základňu pri meste Javoriv, ktorá sa nachádza asi 50 kilometrov západne od Ľvova a okolo 16 kilometrov od hraníc s Poľskom.

Na základni sa nachádza aj Medzinárodné centrum pre udržanie mieru a bezpečnosti. V tomto vojenskom objekte sa pritom v minulosti konali vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastňovali aj americkí či britskí vojaci.

Posledné veľké vojenské cvičenie s účasťou vojakov z NATO sa na tejto základni konalo v septembri. Práve zahraniční vojaci mali byť cieľom ruského útoku.

Hoci oficiálne zdroje hovoria o 35 mŕtvych, ruské ministerstvo obrany informovalo, že pri útoku zabilo až 180 zahraničných žoldnierov a zničilo veľké zásoby cudzích zbraní.

Spojené štáty uviedli, že v čase útoku tam nebol žiadny americký vojak. Podobne aj predstaviteľ NATO informoval, že tam nebol žiadny vojak Aliance.

Kyjev po tomto útoku obnovil výzvy na vytvorenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, ale hovorca Pentagónu John Kirby dal opäť jasne najavo, že sa tak nestane. Ukrajinské médiá ešte predtým informovali, že niekoľko výbuchov otriaslo aj mestom Ľvov.

Ranné výbuchy pri Ľvove boli podľa miestneho poslanca Igora Zinkevyča výsledkom zásahu ukrajinskej protivzdušnej obrany proti ruským raketám.

Ľvov bol pritom donedávna útočiskom mnohých vnútorne vysídlených osôb. Krátko pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu tam USA nakrátko presťahovali svoje veľvyslanectvo z Kyjeva, no napokon ho stiahli do Poľska. Ukrajinské médiá hlásili ráno výbuchy aj z miest Cherson a Ivano-Frankivsk.

Pokrok vo vyjednávaní

V pondelok sa začalo štvrté kolo rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však počas dňa oznámil, že rokovania boli prerušené a mali pokračovať v utorok.

Spresnil, že pondelkové rozhovory prebiehali virtuálne a nie za osobnej účasti vyjednávačov, ako tomu bolo doposiaľ. Člen ruského vyjednávacieho tímu Leonid Sluckij ešte v nedeľu podľa agentúry AFP uviedol, že po niekoľkých kolách rozhovorov s ukrajinským tímom v Bielorusku sa dosiahol „významný pokrok“.

„Očakávam, že tento pokrok by sa mohol v priebehu najbližších dní rozvinúť do jednotného postoja oboch delegácií a do dokumentov, ktoré sa potom podpíšu,“ uviedol.

V pondelok sa zároveň aj objavili informácie, že obe strany spolu komunikujú na dennodennej báze, a to aj mimo oficiálnych vyjednávacích kôl. Ruská i ukrajinská strana mali dokonca pripustiť možnosť, že sú schopné nájsť spoločné riešenie.

Civilné obete

Rusko bolo posledný týždeň obviňované, že útočí aj na civilné ciele, nie len na vojenské, ako tomu bolo na samom začiatku invázie. Aj z toho dôvodu počet obetí medzi civilistami výrazne stúpa.

Najviac ich malo zaznamenať zdevastované mesto Mariupol, kde mal počet obetí prekonať hranicu 2 a pol tisíc. Okrem Mariupola podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry najviac obetí hlásia z miest Kyjev, Charkov, Doneck, Černihiv, Sumy, Cherson, Mykolajiv a Žytomyr.

OSN medzičasom oznámila, že potvrdila smrť 1 663 civilistov – obetí konfliktu na Ukrajine. Organizácia však pripustila, že je pravdepodobné, že toto číslo je výrazne vyššie.

Britská televízia Sky News v pondelok priniesla správu, že za takmer tri týždne od začiatku ruskej invázie prišlo na Ukrajine o život minimálne 90 detí.

Podľa šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella ušlo z Ukrajiny pred vojnou do susedných krajín už prinajmenšom 2,6 milióna ľudí. Väčšina z nich zamierila do Poľska. Ďalší sa vybrali do Maďarska, Rumunska, Moldavska aj Slovenska.

ano, ms, TASR, foto: TASR/AP