Domov Zahraničie Rusko napadlo Ukrajinu – tá vzdorovito odoláva

Rusko napadlo Ukrajinu – tá vzdorovito odoláva

0
0

Minulý štvrtok sa Európa zobudila do šokujúceho rána. Informáciám, že na jej území sa rozhorel otvorený vojenský konflikt, sa len ťažko dalo uveriť, a to napriek tomu, že sa o tejto možnosti hovorilo už niekoľko týždňov. Omnoho ťažšie prebudenie čakalo Ukrajincov. Ich krajinu nadránom napadla iná krajina. Rusko začalo vojenskú inváziu voči svojmu vlastnému susedovi.

„Putin práve začal totálnu inváziu Ukrajiny,“ napísal v štvrtok nad ránom ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri a dodal, že vo viacerých ukrajinských mestách zaznamenali výbuchy.

Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že rozhodol o uskutočnení špeciálnej vojenskej operácie na území Ukrajiny. Zároveň ukrajinských vojakov vyzval, aby zložili zbrane a vrátili sa domov.

Ruský prezident takisto varoval ďalšie krajiny, že akýkoľvek pokus o zasahovanie do krokov Ruska bude viesť k následkom. Kremeľ vyhlásil, že neplánuje okupáciu Ukrajiny, ale naopak – prezident Vladimir Putin chce, aby bola Ukrajina neutrálna a nemala na svojom území rozmiestnené útočné zbrane.

Kremeľ dodal, že Ukrajina „v zásade“ potrebuje oslobodenie od „nacistov“ a že vojenská operácia Ruska musí dosiahnuť „demilitarizáciu a denacifikáciu“ Ukrajiny. Vojenské akcie Ruska sú podľa neho namierené „proti tým, ktorí si vzali Ukrajinu a jej ľud za rukojemníkov“.

Deklaroval, že režim v Kyjeve pácha genocídu na východe krajiny a že spravodlivosť a pravda sú na strane Ruska. Tvrdil aj to, že zodpovednosť za krv bude na rukách Ukrajincov a že Rusko nemá v pláne okupovať územie Ukrajiny.

Putin tiež uviedol, že kroky Ruska na Ukrajine sú vynúteným opatrením, Moskva – podľa jeho slov – nemala inú možnosť. „Najdôležitejšie je, aby bolo jasné toto: to, čo sa deje (na Ukrajine), je nevyhnutné opatrenie.

Jednoducho nám nedali šancu konať inak,“ povedal Putin. Zároveň zdôraznil, že na bezpečnostné riziká, ktoré pre Rusko vznikli, nebolo možné reagovať inými prostriedkami.

Všetky pokusy o eliminovanie alebo redukciu týchto rizík boli neúspešné, tvrdil Putin. „Opakujem: ide o vynútené opatrenie, pretože nám mohli vytvoriť také riziká, že je ťažko povedať, ako by naša krajina (vôbec) existovala,“ uviedol Putin vo svojom prejave.

Všeobecná mobilizácia

Ešte v ten deň ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Zelenskyj k podpísaniu dekrétu o všeobecnej mobilizácii pristúpil „s cieľom zabezpečenia obrany krajiny, podpory bojovej a mobilizačnej pripravenosti Ozbrojených síl Ukrajiny a na základe odporúčania Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny“.

Ukrajinská štátna pohraničná stráž pritom už predtým na Facebooku informovala, že z dôvodu zavedenia stanného práva na území Ukrajiny nemôžu krajinu dočasne opustiť určité skupiny obyvateľstva.

„Týka sa to najmä občanov mužského pohlavia vo veku od 18 do 60 rokov, ktorí majú zakázané opustiť Ukrajinu. Toto opatrenie platí v čase platnosti stanného práva. Prosíme občanov, aby ho brali na vedomie,“ uvádza ukrajinská štátna pohraničná stráž na Facebooku.

Na druhej strane, tisícky ukrajinských občanov, najmä matiek s deťmi, hneď v prvých dňoch prekročilo hranice s okolitými štátmi s cieľom dostať sa do bezpečia.

Šanca na mier

Ukrajina sa bránila lepšie, ako sa predpokladalo, a aj ako predpokladala ruská strana. Hlavné mesto krajiny – Kyjev prvých päť dní odolávalo ruským útokom.

V prvých dňoch sa Rusom nepodarilo obsadiť žiadne z najväčších ukrajinských miest, navyše zaznamenali aj významné straty. Zničili však množstvo vojenských cieľov a z času načas padol aj civilný cieľ.

K zlomu vo vývoji konfliktu mohlo dôjsť v pondelok, kedy sa zástupcovia oboch strán stretli na ukrajinsko-bieloruských hraniciach na prvom kole vyjednávaní o ukončení bojov. V ten istý deň sa však boje na Ukrajine zintenzívnili, čo si odnieslo najmä mesto Charkov.

Zároveň v tento deň podpísal prezident Zelenskyj žiadosť o členstvo Ukrajiny v EÚ. Parlament to označil za „historickú chvíľu“.

Zelenskyj už skôr v pondelok vo videu vyhlásil, že žiada Európsku úniu o okamžité pristúpenie podľa nového osobitného postupu.

Práve snaha o začlenenie Ukrajiny do európskych štruktúr, ale najmä tej severoatlantickej (NATO) je jedným z hlavných problémov ruského prezidenta Putina, ktorý požaduje od Ukrajiny jej neutrálny status.

Rovnaké požiadavky prezentoval aj v pondelok počas telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom – uznanie ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym a demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu.

Vpád Ruska na Ukrajinu odsúdili svetoví lídri ako porušenie medzinárodného práva a akt agresie. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že Rusko rozpútalo vojnu na Ukrajine a narušilo tým mier na európskom kontinente. „

Teraz máme v Európe vojnu v takom rozsahu, o ktorom sme si mysleli, že patrí do histórie,“ povedal Stoltenberg. Situáciu ďalej označil za „vážny moment pre bezpečnosť Európy“ a povedal, že ruská invázia ohrozuje nespočetné množstvo nevinných životov.

„Rusko musí okamžite ukončiť svoje vojenské operácie. Francúzsko stojí solidárne pri Ukrajine. Stojí pri Ukrajincoch a spolu s partnermi a spojencami pracuje na ukončení tejto vojny,“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý tak ako pred eskaláciou konfliktu, tak aj teraz pôsobí ako prostredník vo vyjednávaní medzi ruskou a ukrajinskou stranou.

„Putin prináša utrpenie a skazu svojim priamym susedom, porušuje suverenitu a hranice Ukrajiny a ohrozuje životy nevinných ľudí na Ukrajine – bratského národa Ruska. (Putin) ohrozuje aj mier na našom kontinente,“ povedal nemecký kancelár Olaf Scholz.

Protiprávnu agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine ostro odsúdila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Ukrajinskému ľudu, ako aj vedeniu krajiny a prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vyjadrila plnú podporu a solidaritu.

„Nádej tých, ktorí si mysleli, že Rusko sa uspokojí s vojenskou okupáciou častí Doneckej a Luhanskej oblasti, sa ukázala byť ilúziou,“ skonštatovala na sociálnej sieti Čaputová.

Ľudia protestujú

Proti vojenskej agresii Ruska sa postavili aj milióny bežných ľudí. Státisíce po celom svete vyšli v nedeľu do ulíc miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Protesty sa uskutočňujú aj v Moskve či Petrohrade, kde už polícia zadržala viac ako dve tisícky ľudí. Nápisy „Nie vojne“ sa od štvrtka objavujú aj na športoviskách. Športovci rôznych odvetví a v rôznych krajinách nimi vyzývajú politikov, aby ukončili umieranie nevinných ľudí na Ukrajine.

Sankcie

Západné krajiny, zoskupené v NATO či EÚ, už pred vojenskou eskaláciou uviedli, že v prípade, že Rusko napadne Ukrajinu, vojensky na Ukrajine zasahovať nebudú. Tohto sa v prvých dňoch trvania vojny aj držia.

Niekoľkokrát to Západu vyčítal aj ukrajinský prezident Zelenskyj. „Dnes ráno bránime náš štát sami. Rovnako ako včera, najmocnejšie sily sveta to sledujú z diaľky,“ uviedol ukrajinský prezident po tom, čo Európska únia prijala prvé sankcie voči Rusku.

Podľa analytikov i samotného Zelenskeho neboli dostatočné. „Presvedčili Rusko včerajšie sankcie? Počujeme na našej oblohe a vidíme na našej zemi, že to nestačilo,“ podotkol prezident.

V prvom balíku sankcií nebolo opatrenie, v ktoré mnohí dúfali, že by Rusko mohlo presvedčiť na ukončenie vojenského ťaženia. Až v sobotu večer EÚ spolu so Spojenými štátmi a ďalšími západnými partnermi oznámila vylúčenie niekoľkých ruských bánk zo systému medzibankových platieb SWIFT.

„To zabezpečí, že tieto banky budú odpojené od medzinárodného finančného systému a poškodí ich schopnosť pôsobiť globálne,“ znie spoločné vyhlásenie. EÚ sa tiež dohodla na uzavretí vzdušného priestoru pre ruské lietadlá, komerčné i súkromné.

Toto opatrenie zaviedli už skôr viaceré krajiny Európy. V odpovedi na to, uzavrelo svoj vzdušný priestor pre lietadlá európskych spoločností aj Rusko. Sankcie neobišli ani Bielorusko, ako najbližšieho spojenca a podporovateľa Putinovej politiky.

ano, ms, TASR, foto: TASR/AP  



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Zahraničie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Koment 31-32/2022: Okrem slniečka nám podkurujú aj politici

Toto leto je poriadne horúce. A to nehovoríme len o vonkajšej teplote. Poriadne sa potíme …