Domov Ekonomika Signálov, že kríza sa blíži, stále pribúda

Signálov, že kríza sa blíži, stále pribúda

0
0

Slovenskej ekonomike sa v ostatných rokoch darí nad očakávanie dobre, príjmy rozpočtu sú každým rokom o desiatky až stovky miliónov vyššie. Vláda rozdáva ostošesť. Raz sú to obedy pre školákov „zadarmo“, inokedy výrazne vyššie platy pre štátnych zamestnancov, alebo cestovné šeky pre pracujúcich, či nižšie dane na potraviny.

Na týchto opatreniach by nebolo nič zlé, keby sa vládny kabinet nesprával, akoby dobré ekonomické časy mali trvať naveky. Nebudú, čo znamená, že ako príjmy rozpočtu stúpali, tak môžu onedlho začať o spomínané desiatky až stovky miliónov eur klesať.

A nastane problém. Signály o spomalení ekonomiky a o možnej kríze v dohľadnej budúcnosti sa množia. Nebude zrejme taká silná, ako pred desiatimi rokmi, ale s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa nám útlm nevyhne.

Signály zo zahraničia prichádzajú jeden za druhým a prvé znaky spomalenia už vidno aj doma.

Brzda prichádza z Nemecka

Nemecká ekonomika, ktorá je našim hlavným obchodným partnerom, sa len o chlp vyhla recesii, teda poklesu hospodárstva, ktoré podľa teórie nastáva vtedy, keď ekonomika klesne v dvoch štvrťrokoch po sebe.

Nemci vlani v treťom štvrťroku skončili v mínuse 0,2 percenta a v poslednom to bola rovná nula. Prílev nepriaznivých správ pokračuje tento rok.

Takzvaný predstihový ukazovateľ ekonomickej klímy Nemecka – index Ifo, ktorý ukazuje ako sa ekonomika bude vyvíjať v nasledujúcich mesiacoch, sa znova výrazne prepadol, a to o 0,8 na 98,5 bodu.

Výsledná hodnota je najnižšia od konca roka. „V očakávaniach budúceho vývoja sa hodnotenie výrazne zhoršilo v službách a miernejšie v priemysle.

Za prvý štvrťrok je tak Ifo pre Nemecko pod úrovňou predchádzajúceho kvartálu. Tento vývoj zatiaľ nenaznačuje zlepšenie ekonomickej aktivity v Nemecku,“ komentuje situáciu analytička Národnej banky Slovenska Mariana Kollárová.

Nemcov ohrozuje Čína a Briti

Problémy v Nemecku sú vyvolané spomalením ekonomického rastu iných významných svetových ekonomík.

„Nemecká ekonomika dopláca na spomalenie globálnej a čínskej ekonomiky a slabšieho dopytu po autách hlavne z Číny, ale tiež na neistou okolo brexitu a obchodnej vojny,“ povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová, podľa ktorej sú za balansovaním nemeckej ekonomiky nahrane recesie „aj nové emisné pravidlá pre automobilový priemysel, ktorých dopad na spomalenie ekonomického rastu by mohol byť len krátkodobý“.

Dopyt po autách klesá.

Už to cítime aj my, zatiaľ len mierne

Všetky tieto prejavy sa bez dlhšieho zdržania začali presúvať aj na Slovensko. Ekonomický rast sa v štvrtom štvrťroku spomalil na 3,6 percenta z úrovne 4,6 percenta v treťom štvrťroku.

Je to výraznejšie, ako čakali analytici, aj štátne inštitúcie. Spolu s tým sa začal spomaľovať aj rast zamestnanosti, v januári dokonca po dlhých mesiacoch došlo aj rastu miery nezamestnanosti.

Tá sa medzimesačne zvýšila o dve desatiny na 5,22 percenta. „Zatiaľ, čo v prvej polovici minulého roka sa zdalo, že k postupnému spomaleniu hospodárstva môže dôjsť len pre nedostatok pracovnej sily na domácom trhu, koncom roka sa k tomu pridal aj slabší zahraničný dopyt.

Firmy nie sú nútené naberať zamestnancov v takom rozsahu ako donedávna,“ okomentoval situáciu na trhu práce analytik Národnej banky Slovenska Alexander Karšay.

Za celý rok 2018 hrubý domáci produkt stúpol o 4,1 percenta, čo je mierne menej, ako predpokladalo ministerstvo financií v návrhu rozpočtu na minulý rok. Ekonomiku potiahli najmä automobilky, čo v budúcnosti také samozrejmé už nebude.

„Kým v priebehu roka prispelo k zrýchľovaniu ekonomického rastu rozširovanie výroby o nové modely automobilov a získavanie trhových podielov v súvislosti so spĺňaním emisných noriem u nás vyrábaných modelov, v budúcnosti už s takýmto pozitívnym efektom nie je možné počítať,“ povedal Karšay.

Daní bude menej

Nižší rast a mierne vyššia zamestnanosť spôsobujú spomalenie rastu príjmov štátneho rozpočtu z daní. Prejavilo sa to už v poslednom odhade, ktorý ministerstvo financií zverejnilo začiatkom tohto mesiaca.

„Februárová daňová prognóza indikuje nižšie daňovo-odvodové príjmy o 148 miliónov eur v porovnaní s rozpočtom schváleným parlamentom v decembri 2018,“ konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Takýto výpadok ešte nie je ničím zásadným. Ak však negatívne správy zo zahraničia budú pribúdať takým tempom ako v posledných týždňoch, nie je vylúčené, že výpadok rozpočtových príjmov v tomto roku bude oveľa vyšší.

Vláda na to nielenže nemyslela, ale tvári sa ako keby príjmy rozpočtu mali rok čo rok stúpať o ďalšie stovky miliónov eur. Aj preto napríklad zvýšila platy v celej verejnej správe tento rok o desať percent a od januára budúceho roku je naplánované zvýšenie o ďalších desať percent.

Je evidentné, že načasovanie rastu platov v priebehu jedného roka o pätinu súvisí s tým, že sa blížia parlamentné voľby. Hovorí sa tomu aj kupovanie voličov.

„Jedno z hlavných poučení poslednej ekonomickej krízy je, že krajiny si potrebujú v dobrých časoch vybudovať dostatočný finančný vankúš, ktorý im pomôže oveľa lepšie preplávať nasledujúcimi krízami.

Rezervu, ktorú použijú v čase zimy, aby ľudia nemuseli obrazne povedané mrznúť a uťahovať opasky,“ myslí si člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Juraj Kotian. Je evidentné, že slovenská vláda to robí presne naopak.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Do školy s „radosťou“

Po dvoch prázdninových mesiacoch je dosť ťažké presvedčiť deti, aby bežali ráno do školy s…