Ekonomika Školstvo chradne, študenti túžia po zahraničných školách Publikované 18. júla 2018 0 0 Slovenské školstvo postupne chradne. Márne už dlhé desaťročia čaká na potrebné reformy a na to, aby sa stalo skutočnou prioritou vlády. Kvalitne vzdelaní ľudia sú totiž budúcnosťou krajiny, majú šancu na vyššie platy, lepší život a pomáhajú ekonomike, aby bola v zahraničí konkurencieschopnejšou. Vrchol degradácie zažilo slovenské školstvo za ostatnú dekádu, teda najmä za vlád Ficovho Smeru. Fico nevyužil obrovskú príležitosť, ktorú mal v rokoch 2012 až 2016, keď sám zostavil vládu, na zásadné reformy, ktoré by ekonomiku pohli dopredu. Jednou z nich určite malo byť školstvo. Namiesto toho sa sústredil len na budovanie „trativodov“, ktoré z väčšiny ministerstiev urobili prečerpávačku štátnych peňazí do súkromných vrecák. Polovica chce zahraničné školy Dôsledkom tejto politiky sú aj pomery v školstve. Tie sú veľmi zlé. Kvalita škôl ide rapídne dole, čo sa odráža v poklese záujmu mladých o štúdium na slovenských vysokých školách. Zhruba polovica z nich uvažuje alebo uvažovala o tom, že pôjde študovať do zahraničia. Študenti sú pritom ochotní za štúdium v zahraničí si aj priplatiť. Vyplýva to z prieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu UK, ktorý zrealizovala v spolupráci so spoločnosťou Profesia. „Pri výbere univerzity rozmýšľalo o štúdiu v zahraničí takmer 50 percent študentov. Drvivá väčšina z nich však napokon zostala študovať na jednej zo slovenských univerzít,“ uvádza sa v prieskume. Rozhodnúť mohlo slabšie jazykové vybavenie študentov, odlúčenosť od domova, ale aj to, že študovať v zahraničí môže byť bez štipendia, čo sa každému získať nepodarí, finančne oveľa náročnejšie. Málo praxe a zručností Zahraničie však láka študentov, aj keď študujú doma. „Z konkrétnych oblastí, v ktorých štúdium uspokojuje očakávania študentov, boli jednoznačne zdôraznené pobyty v zahraničí,“ ukázali výsledky prieskumu. V prieskume študenti naznačili, ktorým smerom by sa mohla reforma školstva uberať: „Medzi faktormi, v ktorých štúdium nenapĺňa to, čo od neho čakali bola organizácia a riadenie štúdia, starostlivosť o študentov, či inovatívnosť obsahov a forma vzdelávania. Súčasní študenti by chceli viac praktickej výučby a tiež väčší dôraz na mäkké zručnosti, ako je komunikácia, tímová práca, kreativita, otvorenosť inováciám, ale aj cudzie jazyky a pripravenosť pôsobiť v medzinárodnom prostredí. Oveľa menší počet študentov by privítal väčší dôraz na teoretickú a metodologickú prípravu.“ Tvrdé dáta ako prieskumy O nelichotivom stave nášho školstva nehovoria iba prieskumy, ale aj tvrdé dáta z medzinárodného porovnávania vedomostí žiakov v krajinách OECD (organizácia 30 najbohatších štátov sveta) v rámci testovania PISA (Program pre medzinárodné hodnotenie študentov). Koná sa každé tri roky. Participujú na ňom 15-roční žiaci, čo sú u nás deviataci na základných školách. „Posledné testovanie v roku 2015 slovenským žiakom ani zďaleka nevystavilo príjemné vysvedčenie. V priemere v troch hlavných testovaných oblastiach (matematika, čítanie a prírodné vedy) slovenskí žiaci získali len 463 bodov a výrazne tak zaostali za väčšinou svojich rovesníkov v ostatných krajinách. Pre porovnanie, v priemere v krajinách OECD žiaci získali 492 bodov,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Za problémami v školstve je podľa neho nedostatok financií a málo kvalitných učiteľov. Pre nízke platy sa totiž o učiteľské povolanie nezaujíma „elita národa“ ako je to zvykom na Západe. „Atraktivita učiteľského povolania neustále klesá, aj v dôsledku jeho mzdového ohodnotenia, ktoré patrí medzi najnižšie v Európe. Útvar hodnoty za peniaze pri ministerstve financií v revíznej správe výdavkov na vzdelávanie upozornil, že priemerný plat pedagogických pracovníkov v nižšom sekundárnom vzdelávaní (druhý stupeň ZŠ) dosahoval v roku 2015 na Slovensku len 62 percent priemeru miezd vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, zaostávanie je pritom najvýraznejšie u mladých začínajúcich učiteľov,“ povedal Koršňák. Ján Bystriansky, foto: shutterstock