Domov Ekonomika Školstvo chradne, študenti túžia po zahraničných školách

Školstvo chradne, študenti túžia po zahraničných školách

0
0

Slovenské školstvo postupne chradne. Márne už dlhé desaťročia čaká na potrebné reformy a na to, aby sa stalo skutočnou prioritou vlády. Kvalitne vzdelaní ľudia sú totiž budúcnosťou krajiny, majú šancu na vyššie platy, lepší život a pomáhajú ekonomike, aby bola v zahraničí konkurencieschopnejšou.

Vrchol degradácie zažilo slovenské školstvo za ostatnú dekádu, teda najmä za vlád Ficovho Smeru. Fico nevyužil obrovskú príležitosť, ktorú mal v rokoch 2012 až 2016, keď sám zostavil vládu, na zásadné reformy, ktoré by ekonomiku pohli dopredu.

Jednou z nich určite malo byť školstvo. Namiesto toho sa sústredil len na budovanie „trativodov“, ktoré z väčšiny ministerstiev urobili prečerpávačku štátnych peňazí do súkromných vrecák.

Polovica chce zahraničné školy

Dôsledkom tejto politiky sú aj pomery v školstve. Tie sú veľmi zlé. Kvalita škôl ide rapídne dole, čo sa odráža v poklese záujmu mladých o štúdium na slovenských vysokých školách.

Zhruba polovica z nich uvažuje alebo uvažovala o tom, že pôjde študovať do zahraničia. Študenti sú pritom ochotní za štúdium v zahraničí si aj priplatiť.

Vyplýva to z prieskumu Centra edukačného manažmentu pri Fakulte manažmentu UK, ktorý zrealizovala v spolupráci so spoločnosťou Profesia. „Pri výbere univerzity rozmýšľalo o štúdiu v zahraničí takmer 50 percent študentov.

Drvivá väčšina z nich však napokon zostala študovať na jednej zo slovenských univerzít,“ uvádza sa v prieskume. Rozhodnúť mohlo slabšie jazykové vybavenie študentov, odlúčenosť od domova, ale aj to, že študovať v zahraničí môže byť bez štipendia, čo sa každému získať nepodarí, finančne oveľa náročnejšie.

Málo praxe a zručností

Zahraničie však láka študentov, aj keď študujú doma. „Z konkrétnych oblastí, v ktorých štúdium uspokojuje očakávania študentov, boli jednoznačne zdôraznené pobyty v zahraničí,“ ukázali výsledky prieskumu.

V prieskume študenti naznačili, ktorým smerom by sa mohla reforma školstva uberať: „Medzi faktormi, v ktorých štúdium nenapĺňa to, čo od neho čakali bola organizácia a riadenie štúdia, starostlivosť o študentov, či inovatívnosť obsahov a forma vzdelávania.

Súčasní študenti by chceli viac praktickej výučby a tiež väčší dôraz na mäkké zručnosti, ako je komunikácia, tímová práca, kreativita, otvorenosť inováciám, ale aj cudzie jazyky a pripravenosť pôsobiť v medzinárodnom prostredí. Oveľa menší počet študentov by privítal väčší dôraz na teoretickú a metodologickú prípravu.“

Tvrdé dáta ako prieskumy

O nelichotivom stave nášho školstva nehovoria iba prieskumy, ale aj tvrdé dáta z medzinárodného porovnávania vedomostí žiakov v krajinách OECD (organizácia 30 najbohatších štátov sveta) v rámci testovania PISA (Program pre medzinárodné hodnotenie študentov).

Koná sa každé tri roky. Participujú na ňom 15-roční žiaci, čo sú u nás deviataci na základných školách. „Posledné testovanie v roku 2015 slovenským žiakom ani zďaleka nevystavilo príjemné vysvedčenie.

V priemere v troch hlavných testovaných oblastiach (matematika, čítanie a prírodné vedy) slovenskí žiaci získali len 463 bodov a výrazne tak zaostali za  väčšinou svojich rovesníkov v ostatných krajinách.

Pre porovnanie, v priemere v krajinách OECD žiaci získali 492 bodov,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Za problémami v školstve je podľa neho nedostatok financií a málo kvalitných učiteľov.

Pre nízke platy sa totiž o učiteľské povolanie nezaujíma „elita národa“ ako je to zvykom na Západe. „Atraktivita učiteľského povolania neustále klesá, aj v dôsledku jeho mzdového ohodnotenia, ktoré patrí medzi najnižšie v Európe.

Útvar hodnoty za peniaze pri ministerstve financií v revíznej správe výdavkov na vzdelávanie upozornil, že priemerný plat pedagogických pracovníkov v nižšom sekundárnom vzdelávaní (druhý stupeň ZŠ) dosahoval v roku 2015 na Slovensku len 62 percent priemeru miezd vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, zaostávanie je pritom najvýraznejšie u mladých začínajúcich učiteľov,“ povedal Koršňák.

Ján Bystriansky, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…