Domov Ekonomika Slovenská ekonomika rastie prekvapujúco rýchlo

Slovenská ekonomika rastie prekvapujúco rýchlo

0
0

Sme šiestou najrýchlejšie rastúcou krajinou v EÚ. Vyššiu životnú úroveň cítia ľudia cez rast platov a pokles nezamestnanosti. Ak sa však nezačne investovať do školstva, v budúcnosti sa zo Slovenska môže stať podpriemerná „tuctová“ krajina.

Slovenská ekonomika prekvapila. V treťom štvrťroku si medziročne polepšila o 4,6 percenta. Patrili sme medzi premiantov v celej Európskej únii. Rýchlejšie ako my rástlo len päť krajín.

Medzi nimi aj dvaja naši susedia – Maďarsko a Poľsko. Najväčší boom zaznamenala Malta, ktorej ekonomika v treťom kvartáli stúpla až o 7,9 percenta. Vyplýva to z informácií Štatistického úradu SR a Eurostatu.

Najviac od infúzie

Slovensko zaznamenalo najrýchlejší rast nášho hrubého domáceho produktu (HDP), teda celkovej produkcie tovarov a služieb, od konca roka 2015, keď nám pomohlo masívna „infúzia“ eurofondov, ktorá súvisela s koncom predchádzajúceho rozpočtového obdobia pre čerpanie štrukturálnych fondov z Európskej únie.

„Čísla ekonomiky v treťom štvrťroku príjemne prekvapili. Slovensko na rozdiel od viacerých iných krajín eurozóny zatiaľ nevykázalo spomalenie rastu.

Pomohol mu dynamický rast domáceho dopytu a pokračujúci reštart automobilového priemyslu,“ komentoval najnovšie čísla vývoja ekonomiky analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Čísla a peňaženka

Rast ekonomiky nezostal len na papieri a neplatilo ani ostrieľané klišé, že z čísel HDP sa ľudia nenajedia. Spolu s vysokou expanziou totiž klesala nezamestnanosť a relatívne rýchlo rástli aj platy v ekonomike.

Miera nezamestnanosti sa oproti tretiemu štvrťroku 2017 znížila až o 1,6 percentuálneho bodu na 6,4 percenta. „Počet nezamestnaných sa medziročne znížil o 45 tisíc na 175 tisíc osôb,“ uvádza sa v správe štatistického úradu.

Je to najmenej v histórii samostatného Slovenska. Na trhu práce sa tak prehĺbilo napätie medzi ponukou práce, ktorú predstavujú zamestnanci a dopytom po práci zo strany firiem.

„Nominálne mzdy reflektujú uťahujúci sa trh práce a v treťom štvrťroku stúpli o 6,1 percenta, čo je síce o niečo menej ako v prvej polovici tohto roka, ale stále to predstavuje rázne tempo rastu,“ povedala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Po očistení o infláciu sa mzdy reálne zvýšili o 3,3 percenta. Priemerná hrubá nominálna mzda v ekonomike sa tak na dosah priblížila k magickej hranici tisíc eur, od ktorej ju delí už len osem eur. Rok predtým bola priemerná hrubá mzda o 57 € nižšia (935 € v hrubom).

Signály z Nemecka

Napriek veľmi pozitívnemu ekonomickému vývoju analytici upozorňujú, aby sme neprepadli prílišnému optimizmu. Varovné signály prichádzajú najmä z Nemecka, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom.

Vyvážame tam viac ako pätinu produkcie, určenej na export. Nemeci si v treťom štvrťroku medzikvartálne pohoršili o 0,2 percenta. Nateraz na to doplatili iba naši západní susedia, ktorí sú na Nemecku závislí ešte viac ako my.

„Výnimkou z rýchleho rastu v našom regióne bola najmä česká ekonomika, ktorej rast bol 2,4 percenta. Dôvodom pomalšieho rastu je pravdepodobne jej väčšia previazanosť na Nemecko, najmä v automobilovom sektore, ktorý v lete negatívne zasiahol problém zo získavaním certifikátov WLTP, týkajúci sa merania spotreby,“ povedal ekonóm Koršňák.

Problémy v Nemecku boli zatiaľ jednorazového charakteru. „Ak by sa však nakoniec ukázalo, že sú zároveň aj zárodkom dlhodobejšieho trendu, bezpochyby by to pocítila s miernym oneskorením aj slovenská ekonomika,“ doplnil Koršňák.

Riziká ohrozujú životnú úroveň

Ekonómovia pripomínajú, že ekonomika je ako živý mechanizmus, ktorý nedokáže pracovať stále na plné obrátky a z času na čas si musí „oddýchnuť“. Spomalenie alebo pokles ekonomiky skôr alebo neskôr určite príde. V hre sú viaceré riziká.

„Z globálnych rizík ostáva najmä protekcionizmus v zahraničnom obchode, rokovania o Brexite ako aj situácia s rozpočtom v Taliansku,“ hovorí Muchová. Sú tu však aj iné, z nášho pohľadu oveľa závažnejšie riziká, ktoré ohrozujú budúci rast životnej úrovne na Slovensku.

„V strednodobom horizonte sa riziká presúvajú aj do domácej oblasti a súvisia najmä s úspešnosťou transformácie modelu od ekonomiky založenej na lacnej pracovnej sile smerom k ekonomike založenej na znalostiach.

Silný trh práce s nedostatkom vhodnej pracovnej sily na západe krajiny tieto riziká len zvýrazňuje,“ myslí si Koršňák. Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa podľa neho postupne vyčerpáva.

„Zvýrazňujúci sa nedostatok vhodnej pracovnej sily môže postupne začať odrádzať časť, najmä priemyselných podnikov, od ďalších investícií v krajine a znižovať tak dlhodobý rastový potenciál krajiny,“ varuje Koršňák.

red, SITA, graf: Eurostat

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Ako sa trénuje v zahraničí

Šport je najlepším spôsobom, ako robiť krajine dobré meno v zahraničí. Ten náš je však už …