Domov Slovensko Slovensko oslavuje 26. výročie svojho vzniku

Slovensko oslavuje 26. výročie svojho vzniku

0
0

S príchodom nového roka oslavuje Slovenská republika už svoje 26. narodeniny. Pozreli sme sa na to, čo naša krajina, ako ešte stále mladý štát, stihla za toto obdobie zažiť. Spomínať môžeme na radostné i tragické udalosti.  

Vznik SR (1. január 1993)

O rozdelení spoločného štátu s Čechmi sa rozhodlo ešte v lete 1992. Už 1. septembra prijala Slovenská národná rada Ústavu SR.

Federálne zhromaždenie prijalo ústavný zákon o rozdelení ČSFR 25. novembra. Ten nadobudol platnosť 31. 12. 1992 o polnoci, čím od 1. 1. 1993 definitívne vznikla samostatná Slovenská republika.

Oslava vzniku SR 1. januára 1993 na Námestí SNP v Bratislave (Foto: Archív TASR)

Prvý prezident (15. február 1993)

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za prvého prezidenta novovzniknutého štátu zvolili kandidáta HZDS Michala Kováča. Inaugurovaný bol 2. marca.

Jeho pôsobenie v najvyššej štátnej funkcii bolo poznačené rozpormi s predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. V roku 1998 ho vystriedal prvý priamo zvolený prezident Rudolf Schuster.

Michal Kováč s manželkou Emíliou.

Návšteva pápeža (29. jún – 3. júl 1995)

Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi navštívil samostatné Slovensko po prvýkrát na prelome júna a júla 1995. Počas tohto dlhého pobytu navštívil Nitru, Stráže, Košice, Levoču i Tatry.

Obľúbeného pápeža vítali státisíce veriacich. Bola to už druhá návšteva Jána Pavla II. na našom území. Tú prvú absolvoval ešte v roku 1990, poslednú v roku 2003.

Zavlečenie prezidentovho syna (31. august 1995)

Kauza, s ktorou sa dodnes Slovensko nevie vyrovnať, vznikla v dôsledku zhoršujúceho sa vzťahu prezidenta Kováča a premiéra Vladimíra Mečiara.

Prezidentov syn bol unesený a odvlečený do Rakúska pred policajnú stanicu, čo súviselo s medzinárodným zatykačom, ktorý na Kováča ml. vydali v Nemecku.

Táto kauza mala za následok najväčšiu politickú traumu na slovenskej spoločnosti menom Mečiarove amnestie.

Červená od Európskej komisie (1997)

V dôsledku pokrivkávajúcej demokracie a tým neplnenia politických kritérií pre vstup do EÚ, Európska komisia neodporučila pokračovanie rokovaní o prístupe k EÚ so Slovenskou republikou.

K ich opätovnému obnoveniu došlo až po zmene vlády v roku 1998, keď sa premiérskeho úradu chopil Mikuláš Dzurinda.

Slovensko sa tak už v roku 1999 opäť zaradilo do prvej skupiny krajín uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ.

Prvý slovenský kozmonaut vo vesmíre (20. – 28. február 1999)

Osem dní pobudol vo vesmíre Ivan Bella, ktorý bol súčasťou rusko-francúzsko-slovenskej posádky rakety Sojuz TM-29. Raketa štartovala z kazašského Bajkonuru a jej cieľom bola ruská vesmírna stanica Mir.

Na počesť nášho prvého kozmonauta bol po ňom pomenovaný asteroid.

Ivan Bella so svojimi oceneniami pri príležitosti 10. výročia letu prvého slovenského kozmonauta do vesmíru.

Prvý priamo volený prezident (6. apríl 1999)

Rudolf Schuster sa so ziskom 57,18 percenta hlasov stal prvým priamo zvoleným prezidentom Slovenskej republiky.

6. apríla 1999 mu dali občania prednosť pred Vladimírom Mečiarom, ktorý získal 42,8 percenta hlasov.

Vstup do EÚ (1. máj 2004)

Slovensko sa po prístupových peripetiách z deväťdesiatych rokov napokon 1. mája 2004 stalo plnoprávnym členom najsilnejšieho zoskupenia na starom kontinente.

Už 13. júna sme si prvýkrát volili svojich 14 zástupcov do Európskeho parlamentu. Podľa rotujúceho princípu predsedníctva naša krajina predsedala EÚ v druhej polovici roka 2016.

Prichádzame o Tatry (19. – 20. november 2004)

Slovensko prišlo v novembri 2004 o obrovskú časť svojho vzácneho prírodného dedičstva. Tatry boli zasiahnuté veľkou veternou smršťou, ktorá zmenila našu pýchu na nepoznanie.

O desať rokov neskôr si prudký vietor opäť ukradol z Tatier veľkú časť drevín.

Summit najsilnejších mužov planéty (24. február 2005)

Naše hlavné mesto sa vo februári 2005 stalo dejiskom najvýznamnejšieho medzinárodnopolitického stretnutia.

Prezident USA George Bush a ruský prezident Vladimír Putin v Bratislave rokovali o užšej spolupráci veľmocí v boji proti terorizmu.

Najväčšia vojenská tragédia (19. január 2006)

Maďarská obec Hejce sa navždy tragicky zapísala do dejín Slovenska. Práve pri nej sa zrútilo slovenské vojenské lietadlo AN-24, ktoré viezlo domov 43 vojakov, ktorí si odslúžili misiu v Kosove.

K havárii došlo len 20 kilometrov od košického letiska. Vyšetrovanie pripísalo vinu pilotovi lietadla.

Aj po jedenástich rokoch sa vynárajú viaceré otázniky a pozostalí požadujú odtajnenie spisu z vyšetrovania tragédie, ktorú prežil jediný vojak.

Miesto tragédie.

Platíme eurami (1. január 2009)

Od 1. januára 2009 je Slovenská republika členom eurozóny. Slovenskú korunu nahradila spoločná európska mena euro, pričom výmenný kurz bol nastavený na hodnotu 30,126 SKK/euro.

Do polovice januára bolo ešte možné na území Slovenska platiť eurom a aj slovenskou korunou (duálny obeh). Od 17. januára 2009 sa u nás platí výhradne eurom.

Zľava: Eurokomisár Ján Figeľ, manželka predsedu vlády SR Svetlana Ficová, predseda vlády SR Robert Fico a Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia „vítajú“ euro na Slovensku.

Radičovej zlomili väz vlastní (11. október 2011)

Národná rada Slovenskej republiky neschválila rozšírenie dočasného európskeho záchranného mechanizmu (euroval), ktorý mal pomôcť hospodárskou krízou najviac postihnutým krajinám prekonať negatívne ekonomické dopady.

Keďže toto hlasovanie spojila vtedajšia premiérka s hlasovaním o dôvere, jej vláda tým skončila. Euroval bol napokon schválený hlasmi opozičného Smeru o dva dni neskôr.

Iveta Radičová v parlamente.

Prvý summit EÚ (16. september 2016)

Na Slovensku sa po prvýkrát stretli lídri všetkých členských štátov Európskej únie (okrem Veľkej Británie, ktorá sa rozhodla z EÚ vystúpiť).

Bratislava hostila politicky najvýznamnejšie európske zasadanie v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Zľava: Predseda vlády SR Robert Fico, predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Diplomatické úspechy (31. máj 2017)

Slovensku sa v roku 2017 na medzinárodnej scéne mimoriadne darilo.

Najväčším úspechom bolo zvolenie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka za predsedu 72. Valného zhromaždenia OSN. Oficiálne sa tejto funkcie ujal 12. septembra.

Ďalší ťažký „osmičkový“ rok

Minulý rok nijako nezaostal za inými rokmi komčiacimi číslicou 8, ktoré významne ovplyvnili chod dejinných udalostí nášho národa. Hoci sa očakávalo, že to bude rok plný osláv stého výročia prvého štátneho útvaru Slovákov, február 2018 ho zmenil na jeden z najväčších míľnikov našej samostatnej histórie.

Po tom, čo zavraždili investigatívneho novinára spoločne s jehou snúbenicou, na Slovensku vypukli dovtedy nevídané protesty, najväčšie od Nežnej revolúcie. Hoci dnes už poznáme meno vraha, občania Slovenska stále čakajú na meno objednávateľa brutáln ej vraždy, ktorá mala za následok veľké politické otrasy.

Na svojich stoličkách skončili niektorí ministri i trojnásobný premiér Robert Fico. Veľká rekonštrukcia nastala aj vo vedení polície.

Tým najpodstatnejším s čím vstupujeme do roka 2019 sa pod vplyvom udalostí „osmičkového roka“ stal značný posun čo sa týka občianskej uvedomelosti, keď sa Slováci viac začali zaujímať o to, ako sa vyvíja ich štát.

Celá redakcia týždenníka Koment praje Slovensku a jeho obyvateľom, aby bol rok 2019 krajší, veselší a úspešnejší. 

ano, foto: TASR, SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VISKUPIČ: Predčasné voľby sú jediným riešením

Za SaS môžem povedať, že predčasné voľby sú v tejto vypätej situácii jediným riešením, chc…