Domov Ekonomika Slovenský turizmus je na chvoste EÚ

Slovenský turizmus je na chvoste EÚ

0
0

Cestovný ruch je u nás stále v pozícii Popolušky. Má síce veľký potenciál, ale veľmi nízku podporu zo strany štátu. Brzdou jeho rozvoja je slabé podnikateľské prostredie, nedostatočná vymožiteľnosť práva, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a nepružný trh práce.

Slovensko zarába na cestovnom ruchu menej ako susedné Česko. A to aj napriek zjavnej výhode, ktorú máme v podobe Vysokých a Nízkych Tatier.

Veľhory tatranského typu nemajú ani v susednom Maďarsku. No aj oni sú v turizme na tom lepšie než my.

Vyplýva to z údajov Svetovej rady pre cestovný ruch, podľa ktorej bol podiel cestovného ruchu na hrubom domácom produkte (HDP) u nás vlani mierne nad šiestimi percentami, zatiaľ čo v Čechách to bolo vyše osem percent.

Jedinou krajinou V4, ktorá sa ocitla nad priemerom krajín EÚ, ktorý bol 10 percent HDP, bolo Maďarsko. Z krajín V4 je za nami len Poľsko.

Sme málo atraktívni

„Región V4 sa vo všeobecnosti zdá ako málo atraktívny, keďže má iba jedinú krajinu s podielom turizmu nad priemerom EÚ,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Pripisuje to nízkej konkurencieschopnosti krajín v tomto sektore ekonomiky. Jeho slová potvrdzuje aj hodnotenie Svetového ekonomického fóra (SEF), ktoré pravidelne hodnotí konkurencieschopnosť ekonomík jednotlivých krajín vo svete.

Špeciálne sa zameriava aj na konkrétne sektory, vrátane turizmu. V rebríčku konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu bolo Slovensko vlani hneď po Rumunsku druhou najmenej konkurencieschopnou krajinou EÚ.

„Česká republika je na tom len o niečo lepšie a v konkurencieschopnosti v turizme jej patrí 19. pozícia z 28 krajín EÚ,“ doplnil Koršňák.

Najlepšie rozvinutý cestovný ruch majú podľa indexu konkurencieschopnosti SEF v únii Španielsko, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a Taliansko.

V celosvetovom meradle im konkurujú Japonsko, USA, Austrália a Kanada.

Slabá podpora podnikania

SEF hodnotí v indexe štyri základné oblasti: kvalitu podnikateľského prostredia (legislatívne a ekonomické hodnotenie krajiny), opatrenia a politiky v cestovnom ruchu, infraštruktúru a prírodné a kultúrne podmienky krajiny.

Prvé tri faktory krajiny vedia ovplyvniť, štvrtý len minimálne. Slovensko nemá veľa kultúrnych pamiatok v porovnaní s inými krajinami, zato prírodou sa môže pochváliť.

Pri ostatných ukazovateľoch je to však už horšie. V podnikateľskom prostredí s dôrazom na cestovný ruch sa Slovensko nachádza až na 115. mieste spomedzi 136 hodnotených krajín v rebríčku, z krajín EÚ je predposledné.

„Zaostávame najmä v efektívnosti právneho rámca pri riešení sporov, dĺžke stavebného konania, či vplyve zdaňovania na motiváciu pracovať,“ popisuje príčiny zaostávania Slovenska v turizme Koršňák.

Nedostatky sú z pohľadu cestovného ruchu aj v tom, že turizmus nepatrí medzi priority vládnej politiky, čo sa odráža v nízkych vládnych výdavkoch na jeho podporu.

Nedostatočná je aj efektívnosť marketingu krajiny, problémy sú tiež s rozvojom leteckej dopravy či dostupnosťou kvalifikovanej pracovnej sily a flexibilitou trhu práce.

Našinci tvoria väčšinu

Väčšinu návštevníkov v ubytovacích zariadeniach na Slovensku tvoria našinci, a to až dve tretiny. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR.

Jediným krajom Slovenska, kde prevažujú zahraniční návštevníci, je hlavné mesto Bratislava, kde až 55 percent prenocovaní pripadá na cudzincov.

Piešťany lákajú zahraničie

Významný podiel zahraničných návštevníkov je aj v Trnavskom kraji, a to až 47 percent, najmä vďaka piešťanským kúpeľom.

Naopak, v Banskobystrickom kraji tvoria zahraniční hostia len necelých 15 percent výkonov miestnych ubytovacích zariadení.

„Zahraniční turisti vyhľadávajú najmä luxusnejšie ubytovacie zariadenia. Takmer polovicu nocí strávia v štvor alebo päťhviezdičkových hoteloch,“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Najviac na Liptove

Najnavštevovanejšími regiónmi Slovenska sú Liptov (takmer 1 200 prenocovaní na 100 obyvateľov regiónu ročne), Vysoké Tatry (1 100) a Bratislava (600).

Nadpriemerný záujem turistov hlásia aj silné kúpeľné regióny – Podpoľanie (350) s kúpeľmi Sliač a Kováčová.

Nasleduje Zamagurie (325), kde sú kúpele Vyšné Ružbachy a Pieninský národný park, ďalej Turiec (300) s kúpeľmi Turčianske Teplice, či Hont a Tekov (275) s kúpeľmi Dudince, v blízkosti ktorých sa nachádza aj atraktívne turistické centrum Banská Štiavnica.

Ján Bystriansky, bj, foto: shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…