Domov História Spečatenie zvrchovanosti Slovenskej republiky

Spečatenie zvrchovanosti Slovenskej republiky

0
0

17. júla si už po 26-krát pripomíname dôležitý moment, ktorým poslanci Slovenskej národnej rady v roku 1992 spečatili dlhoročné úsilie našich predkov o vznik samostatnej Slovenskej republiky.

Tým momentom je prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá definitívne spečatila zrod Slovenska ako samostatnej republiky.

Tento historický moment si dnes Slovensko pripomína len veľmi málo a v súčasnosti je 17. júl len pamätným dňom, hoci by si zaslúžil omnoho väčšie uznanie.

Práve vtedy bolo totiž definitívne uznané, že Slovensko už nebude súčasťou žiadneho iného štátneho celku, ale bude samostatnou a zvrchovanou republikou.

Dohoda medzi ODS a HZDS

Zelenú rokovaniam medzi slovenskou a českou stranou dali voľby v júni 1992. Politické subjekty, ktoré na oboch stranách zvíťazili mali v záujme samostatnosť a rozpad ČSFR.

Na Slovensku išlo o Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktorého predsedom bol dobre známy Vladimír Mečiar. U našich západných susedov, ktorí boli v tom čase našimi bratmi, to bola Občianska demokratická strana (ODS), na čele ktorej stál Václav Havel.

Víťazstvo týchto politických lídrov teda znamenalo začiatok dôležitých rokovaní o tom, ako bude rozpad spoločného štátu prebiehať. Už mesiac po voľbách 13. júla 1992 začali predsedovia poslaneckých klubov na čele s predsedom SNR prejednávať Deklaráciu o zvrchovanosti SR.

Na prijatie dokumentu bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov poslancov. Práve 17. júla 1992 sa stretli poslanci SNR, aby spoločne odhlasovali podobu deklarácie.

Po úvodných prejavoch Vladimíra Mečiara a tiež Michala Kováča napokon poslanci pristúpili k samotnému hlasovaniu.

Hlasovanie prinieslo konsenzus

Výsledok hlasovania bol takmer jednoznačný. V pléne bolo prítomných 147 poslancov, z ktorých až 113 deklaráciu podporilo. Medzi nimi boli najmä poslanci z HZDS, SNS a SDĽ. Ďalších 24 poslancov hlasovalo proti deklarácii a ďalších 10 zákonodarcov sa hlasovania zdržalo.

Text schválenej deklarácie teda znel: „My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo.

V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie.

Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.

Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.“

Presne tento deň je momentom, kedy sa začalo reálne konať a nie len hovoriť o tom, že Slovensko dokáže existovať ako samostatný štát a tiež to, že jeho obyvatelia si zaslúžia žiť v jednom štáte, o ktorý sa nebudú musieť s nikým deliť. Napriek tomu sú aj po vyše štvrťstoročí vzťahy medzi oboma krajinami priateľské a nadštandardné.

puma, foto: printscreen

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…