Štefan Banič: významný, ale nedocenený

3. júla 1914 prijal Americký patentový úrad vynález slovenského vynálezcu Štefana Baniča. Išlo o letecký padák, ktorý sa práve vďaka rodákovi z Neštichu ujal a čoskoro o ňom vedel celý svet.

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu, ktorý je dnes súčasťou Smoleníc. Po tom ako ukončil štúdium na ľudovej škole pôsobil na statku grófa Pálffyho.

So silnejúcou maďarizáciou a prijatím Apponyiho zákonov bol kvôli svojim názorom z práce vyhodený. V roku 1907 sa teda presťahoval do USA a následne sa usadil v štáte Pennsylvania.

Prečo práve padák?

Už od malička sa Štefan Banič zaujímal o letectvo. Jeho záujem sa však ešte zvýšil po tom, ako bol v roku 1912 svedkom leteckého nešťastia. Najviac ho inšpirovalo to, ako by bolo možné v takomto prípade zachrániť čo najviac ľudských životov.

O rok neskôr už skonštruoval prvú možnosť, ktorú neskôr zdokonaľoval. Inšpiroval sa pri tom tvarom dáždnika. V jeho ponímaní mal byť padák popruhmi upevnený na telo letca za ramenami.

Takto skonštruovaný padák predviedol vo Washingtone v roku 1914 a to tak, že za pomoci takého padáka zoskočil z 15. poschodia budovy.

25. augusta 1914 už úrad vydal osvedčenie na patentovej listine, ktorým oficiálne uznal Štefana Baniča zo zdokonalenia vynálezu, ktorý svoje uplatnenie našiel najmä počas prvej a druhej svetovej vojny.

Skromný a neslávny

Napriek tomu, že Štefan Banič obrovsky prispel k zdokonaleniu letectva, uznania ani bohatstva sa mu nedostalo. V roku 1920 sa vrátil späť do svojej vlasti.

O ďalších 10 rokov dal o sebe opäť vedieť a to vďaka tomu, že so svojím bratom a niekoľkými ďalšími zvedavcami objavili jaskyňu Driny, ktorá bola pár rokov po náleze sprístupnená.

Štefan Banič zomrel v rodnej obci 2. januára 1941. Na jeho rodnom dome máte možnosť aj dnes nájsť pamätnú tabuľu, ktorá pripomína nedoceneného, ale veľmi významného človeka histórie letectva.

Ďalší slovenskí vynálezci

Štefan Banič nie je jediným Slovákom, ktorému sa podarilo skonštruovať vynález, ktorý neskôr začali používať ľudia na celom svete. Praktickým vynálezom prispel aj Jozef Murgaš, ktorý v roku 1905 vykonal rádiový prenos hovoreného slova.

Išlo vôbec o prvého človeka na celom svete, ktorému sa to podarilo. Okrem toho, že sa venoval elektrotechnike, v USA sa angažoval aj v hnutí, ktoré chcelo dosiahnuť spojenie Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.

Slovensko má prvenstvo aj vďaka Jánovi Bahýľovi, ktorý sa zaslúžil o koncept helikoptéry a vrtuľníka. Vďaka rodákovi zo Zvolenskej Slatiny sa takto skonštruovanému vynálezu podarilo skutočne vzlietnuť k oblakom.

Ani jeho cesta k vynálezu však nebola jednoduchá. Keď sa snažil prísť na to, ako prístroj zdokonalí, našli sa dvaja francúzski vynálezci, ktorí mu jeho prístroj ukradli a namiesto Bahýľa sa zapísali do histórie.

Ďalším významným vynálezcom je Jozef Maximilián Petzval, ktorý je považovaný za otca modernej optiky vďaka vynálezu fotografických objektívov.

puma, foto: internet