Stresom i šťastím sa môžete nakaziť. Sú ako choroba

Dve odlišné reakcie, ktoré spolu zdanlivo vôbec nesúvisia, no predsa majú niečo spoločné. Obe tieto reakcie nášho mozgu sú totiž nákazlivé. Ako je to možné? V prvom rade je dôležité si definovať, ako taký stres či šťastie vzniká. Zatiaľ čo o strese môžeme hovoriť exaktne, pocit šťastia je v celku relatívny pojem. Ako je teda možné, že šťastie i stres sú chorobou?

Reakcia organizmu na stres

Samotný stres je reakciou nášho organizmu. V mozgu človeka sa aktivuje tá časť, ktorá následne stimuluje žľazy. Tie vylučujú interný sekrét (kortizol – stresový hormón), ktorý vplýva na náš nervový a imunitný systém.

Výsledkom je prekrvené kostrové svalstvo, dochádza k zvýšeniu srdcového tepu a uvoľneniu akejsi nahromadenej energie (nával tepla). Mnohé výskumy dokázali, že dlhodobé pôsobenie stresu na človeka má vplyv na naše zdravie.

Uvoľňovanie „stresovej“ energie totiž oslabuje náš imunitný systém a prispieva teda k rôznym srdcovocievnym chorobám, ochoreniam tráviaceho traktu a v istej miere aj k depresiám. Každý organizmus, teda človek, na stres reaguje inak.

Stresová reakcia má tri fázy:

Poplachová – organizmus sa búri a bráni, zvyšuje produkciu adrenalínu, krvný tlak či zrýchľuje dýchanie. Človek sa začína potiť a tráviaci trakt vykonáva svalové kontrakcie.

Rezistentná – ide o odpor organizmu, ktorý bojuje so stresom a snaží sa mu prispôsobiť. Ak sa organizmus stresu vystavuje príliš často, organizmus sa nedokáže adaptovať a výsledkom sú spomínané ochorenia.

Fáza vyčerpania – podľahnutie stresu, depresia, apatia a rezignácia fyzických i mentálnych schopností.

Typy stresu

Takisto stres má svoje určité parametre a definície. Najčastejšie sme vystavovaní negatívnemu stresu. Ten má práve škodlivý účinok. Odhaduje sa, keďže túto veličinu nemožno nijako merať, že stres má podiel 80 % na vzniku civilizačných chorôb.

Vo veľkom sa negatívny stres prejavuje u mladých ľudí do 35 rokov života. Existuje však aj eustres, alebo ak chcete pozitívny stres, ktorý vyvoláva stav eufórie.

Pozitívny stres vzniká v situáciách, ktoré sú pre nás naliehavé alebo sú pre nás nečakané, no nejakým spôsobom majú na nás pozitívny vplyv.

Podobnú reakciu vyvoláva aj chcený stres, ktorý sa prejavuje stavom zmeneného vedomia. Prekonanie strachu či dobrý pocit z kvalitného výkonu.

Naučte sa tešiť

Naučia vás čítať, písať, počítať, no aspekt života, kedy sa máte tešiť, vás nenaučí nikto. Nikto vám nemôže predpísať liek na šťastie a zároveň ani nedokáže definovať pocit šťastia.

Pri definícii a typoch stresu sme prišli na to, že aj pozitívny stres môže vyvolať eufóriu. Avšak eufória je iba časový interval šťastia. Vedieť sa tešiť znamená, že človek dokáže väčšinu momentov vnímať ako dary života.

Znie to trochu ezotericky, no pravda je taká, že dlhodobé šťastie tkvie v drobných a často, bohužiaľ, časom pre človeka bezvýznamných okamihoch.

Definícia šťastia neexistuje

Skutočne, definovať šťastie nie je možné. Keď si už vedci mysleli, že receptom na šťastie človeka môže byť láska, ktorá takisto nemá definíciu, šťastná rodina, pevné zdravie a neobmedzené množstvo peňazí, zistili, že to tak nie je.

Dlhodobé šťastie z hľadiska vedy a medicíny neexistuje. Predsa však pre vás máme niečo nové. Štúdia z Cornellskej univerzity v New Yorku ukázala, že dlhodobo šťastnými môžeme byť vtedy, ak cestujeme.

Počujete správne. Nie pekné šaty, nie nové auto ani drahé hodinky. Šťastie v hmotných veciach určite nehľadajte. Spomienky sú totiž niečím, čo vám nikto nevezme. Môžeme teda povedať, že kľúčom ku šťastiu je vedieť žiť!

Šťastie a stres sú chorobne nákazlivé

A na záver. Ako je možné, že stres i šťastie sú chorobou? Výskum v časopise Psychoneuroendocinology ukázal, že ak je jeden človek vystavený stresu, jeho okolie to vníma a je vyvolaná empatická stresová odpoveď.

Čo to znamená? Ak sa vo vašom okolí nachádzajú ľudia vystavovaní stresu, stresu podľahnete aj vy. Nebojte sa! Rovnako nákazlivé je aj šťastie. Ak sa obklopujete pozitívnymi ľudmi, logicky vedome i podvedome to vplýva na vašu náladu.

Uvoľňovanie serotonínu a dopamínu, ktorých hodnoty sa zvyšujú v okamihu, keď sme šťastní, má pozitívny vplyv na náš organizmus. Čím ste nakazení vy?

Denis Ruščák, foto: shutterstock