Sulík: Máme čo povedať do všetkých oblastí dôležitých pre Slovensko

Posledný rok a pol zažívame turbulentné obdobie poznačené šírením koronavírusu, kedy bolo okrem medicínskej stránky potrebné riešiť aj ekonomické dopady rôznych protipandemických opatrení.

Pre posuny na politickej scéne sa na Slovensku vystriedali na čele vlády dvaja premiéri, zároveň došlo k významným posunom vo vyšetrovaní rôznych káuz. Dôležitý post vicepremiéra a ministra hospodárstva počas tohto obdobia zastáva predseda SaS Richard Sulík.

O jeho pôsobení na ministerstve hospodárstva, pohľade na zmenu, ktorá prišla po minuloročných voľbách, ale aj tom, ako najradšej relaxuje, sme sa porozprávali priamo s R. Sulíkom.

Začnime aktuálnymi témami. Pár mesiacov máme nového premiéra Eduarda Hegera. Bývalý predseda vlády Igor Matovič sa len takpovediac presunul na novú funkciu vo vláde. Všetci sme očakávali zlepšenie vzťahov, avšak zdá sa, že hádky pokračujú. Týkalo sa to napríklad aj nedávneho zvyšovania štátneho rozpočtu. Ako môže podľa vás táto vláda vydržať?

Pozrite, každý vidí, že my v SaS vždy len vecne reagujeme a nikdy nereagujeme na osobné útoky. Rovnako sme aj jasne povedali, že nikdy nebudeme súhlasiť so zvyšovaním daní a DPH, ktoré tu avizuje Igor Matovič. To je pre nás červená línia, ktorú sme sľúbili našim voličom pred voľbami.

Je samozrejmé, že s týmto Igor Matovič musel rátať. Taktiež sme nesúhlasili s nezodpovedným zadlžovaním Slovenska, ktoré bude v konečnom dôsledku do budúcna znamenať len zvyšovanie daní, pretože raz tieto peniaze bude musieť niekto splatiť.

Zároveň by som rád povedal, že SaS plne stojí za premiérom Eduardom Hegerom. Atmosféra sa na vláde rapídne zlepšila. Myslím si, že Eduard Heger je dobrý premiér a skončilo chaotické vládnutie, ktorého sme boli svedkami, keď vládol Igor Matovič.

Eduard Heger sa snaží koalíciu spájať a nie rozdeľovať neustálymi konfliktami. Aj preto verím, že koalícia vydrží do riadnych parlamentných volieb.

Poďme teda trošku rekapitulovať. Ste rok a pol vo funkcii ministra hospodárstva. Ako spätne hodnotíte toto obdobie?

Bolo to náročné obdobie poznačené prijímaním veľkého množstva nevyhnutých opatrení. Nastupovali sme na ministerstvo v čase príchodu prvej vlny pandémie. Učili sme sa za pochodu a rozhodovali o krokoch potrebných pre zachovanie základného chodu štátu.

Ani všetky teoretické príručky by nás nepripravili na to, čo nás čakalo. Bolo nevyhnutné zabezpečiť plynulú dodávku všetkých strategických komodít – od vody, cez elektrinu a plyn až po pohonné hmoty, a to pre podniky, nemocnice aj občanov.

Popri tom bolo potrebné rokovať s podnikateľmi. Na jednej strane boli veľkí zamestnávatelia, kde bolo dôležité zachovať chod podnikov a nevypnúť úplne ekonomiku.

Na druhej strane tisíce drobných živnostníkov, ktorým sa zo dňa na deň začal rúcať ich mnohokrát roky budovaný biznis. Bolo potrebné rýchlo pripravovať mechanizmy, aby škody a dopady na ekonomiku boli čo najmenšie.

Na ministerstve hospodárstva sme napríklad hneď v prvom kroku presunuli nevyčerpané eurofondy na zvýhodnené úvery v rámci programu Antikorona záruka.

Vlajkovou loďou pomoci rezortu hospodárstva je vyplácanie nájomného. To ale v poslednom období čelí kritike, že sa k podpore dostali aj ľudia, ktorí na ňu nemali nárok.

Áno. A takým by som rovno ruky odťal. Ak mala byť pomoc efektívna a mala skutočne pomôcť podnikateľom, musela byť rýchla. Išlo o jednoduchý, nebyrokratický systém postavený na čestnom vyhlásení, ktorý schválila aj Európska komisia. V priemere sme financie vyplácali do piatich dní.

Národná banka Slovenska práve tento model označila za jednu z najefektívnejších foriem pomoci. Treba si uvedomiť, že ak sa podarilo zachrániť podnikateľa, zároveň to znamenalo aj záchranu pracovných miest jeho zamestnancov. Od začiatku sme ale avizovali, že všetky pridelené dotácie prejdú dôkladnou kontrolou.

Podozrivé transakcie posúvame na kontrolu Finančnej správe, s ktorou sme sa dohodli na spolupráci ešte začiatkom roka. Pri podozreniach na subvenčný podvod neváhame a podáme trestné oznámenia, tak ako sme to urobili pri už medializovanej skupine bratislavských poslancov.

Aj keď ide iba o pár jednotlivcov v porovnaní s tisíckami poctivých podnikateľov, je mi to ľúto, že sa ulakomili na pár tisíc a poškodzujú dobré meno ostatným podnikateľom.

Po našej výzve, aby vrátili neoprávnene pridelené dotácie, sme na účte MH SR už zaregistrovali vrátené platby. Verím, že vo viacerých sa ešte ozve svedomie a platby vrátia skôr, ako im prídeme na ich podvod. Lož má totiž krátke nohy.

Ministerstvo hospodárstva doteraz vyplatilo v rámci prvej a druhej vlny dotácií na nájomné vyše 60-tisíc žiadostí v celkovej výške takmer 97 miliónov eur. Keďže žiadosti je možné podávať do konca júna za obdobie sťaženého užívania do konca apríla, podpora ešte narastie.

Pomohli ste dotáciami aj niektorým ďalším odvetviam či sektorom ekonomiky?

Iniciatívne sme podali ruku nedotovanej autobusovej doprave, ktorá nespadala do žiadnej zo schém podpory, ale patrila k najpostihnutejším odvetviam. Vyhlásili sme dve výzvy a tomuto sektoru sme spolu pomohli sumou okolo 14 mil. eur.

S rezortom kultúry sme sa zas dohodli na pomoci a vyplácaní dotácií pre podniky pôsobiace v kultúrnom a kreatívnom priemysle. Aj v tomto prípade išlo o sektor silne zasiahnutý opatreniami a pomocou sme ho chceli nielen zachrániť, ale aj zabrzdiť druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá by mala veľmi negatívne dopady aj na ďalšie sektory.

V tomto prípade na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu pôjde minimálne 6 mil. eur z dotácií. Rezort hospodárstva pomáhal nastaviť aj viaceré výzvy na ministerstve školstva.

V akej kondícii je ekonomika a podnikateľský sektor na Slovensku po druhej vlne? Zvládne tretiu vlnu, o ktorej sa nepochybuje, že príde, no otázna je iba jej sila?

Snažím sa, pokiaľ mi to čas a povinnosti dovolia, osobne navštevovať firmy na Slovensku. Nechcem o situácii iba teoretizovať, ale chcem ju vidieť na vlastné oči a vypočuť si, ako to naozaj je od tých najpovolanejších, teda priamo od podnikateľov. Každá kríza je zároveň šancou na zmenu.

Vidím, že mnoho firiem sa rozhodlo využiť priestor a inovujú, reštrukturalizujú, investujú. Videl som to napríklad v spoločnosti Muehlbauer Automation, ktorá napriek pandémii otvorila v máji novú výrobnú halu v závode v Nitre.

Nový papierenský stroj spustili do prevádzky aj v papierňach v Ružomberku, ktorý pri plnej kapacite bude schopný spracovať viac ako 200-tisíc ton zberového papiera ročne. Pozitívnych príkladov z praxe je ale oveľa viac a ja sa úprimne teším z odvahy, kreativity a úspechov mnohých firiem na Slovensku.

Na veľké investície sú ale potrebné zdroje. Tých isto firmy v tejto dobe nemajú nazvyš. Akú podporu môžu čakať napríklad z rezortu hospodárstva?

Od začiatku avizujeme, že sme nastavili novú stratégiu poskytovania investičných stimulov. Tie smerujú predovšetkým do najmenej rozvinutých okresov.

Cieľom je vytvárať pracovné miesta v hladových dolinách, ale aj podporovať investície s pridanou hodnotou. S tým súvisí aj snaha rezortu budovať strategické parky.

Prvým úspechom je pripravovaný priemyselný park v Rimavskej Sobote, kde vznikne jeden z najväčších priemyselných parkov na južnom Slovensku.

Park by mal vzniknúť do konca roku 2023, pripravené územie bude následne ponúknuté investorom. Očakávam, že v tomto priemyselnom parku vznikne minimálne 500 nových pracovných miest, na ktoré budú naviazané stovky ďalších nepriamych pracovných pozícií.

Okrem investičnej pomoci má rezort hospodárstva k dispozícii aj zdroje z eurofondov a bude mať aj financie z Plánu obnovy. Je ale pravda, že pomoc podnikateľom je často neprehľadná. Aj preto sme sa na ministerstve hospodárstva rozhodli spraviť jednoduchý web, ktorý podnikateľov prevedie všetkými možnosťami ako získať pomoc z nášho rezortu a jeho podriadených organizácií.

Zároveň si ale myslím, že by bolo potrebné prijať aj nejaký ucelený balík zmien nefinančného charakteru, ktorý pomôže pri pokrízovom reštart ekonomiky. Napríklad považujem za dobré riešenie liberalizáciu odpisov majetku a strát, ale aj zmeny v daňovo­-odvodovej reforme. Samozrejme, že na návrhoch týchto opatrení na MH SR už intenzívne pracujeme.

Stíhali ste sa na ministerstve orientovať aj na iné témy ako na opatrenia a úlohy súvisiace s pandémiou?

Našťastie, nie som na prácu a riadenie na ministerstve sám. ☺ Mám štátnych tajomníkov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Ján Oravec urobil neskutočne veľa mravčej práce pri zlepšovaní podnikateľského prostredia.

On so svojím tímom vyrokoval vyše sto opatrení z prvého podnikateľského kilečka, ktoré sme prijali ešte minulý rok práve preto, aby podnikatelia sa mohli sústrediť na svoj biznis a nie na papierovačky. Hneď po jeho prijatí sa pustil do prípravy Kilečka 2, ktoré obsahuje ďalších 469 návrhov opatrení.

O nich sa aktuálne rokuje a verím, že na konci roka nám bude jasné, o aké byrokratické nezmysly uľahčíme podnikateľom život v budúcom roku. Obzvlášť som rád, že sa podarilo presadiť zavedenie princípu one in – one out.

Všetky ministerstvá a ďalších 20 dôležitých úradov, ako napríklad Sociálna poisťovňa alebo Finančná správa, už majú povinnosť, aby ak v rámci svojej kompetencie príjmu v nejakej oblasti určitú reguláciu, v rovnakej oblasti navrhli zníženie regulačného zaťaženia.

Od januára to už bude one in – two out a úrady budú musieť navrhnúť vypustenie dvojnásobnej záťaže pri zavádzaní novej. Toto opatrenie osobne považujem za výrazný nepriamy stimul pre ekonomiku.

Druhý štátny tajomník Karol Galek je podľa mňa jeden z najlepších energetikov na Slovensku a aj vďaka nemu bude v našej krajine viac zelenej energie a isto sa nám podarí splniť naše záväzky vo vzťahu k zvyšovaniu uhlíkovej neutrality.

Tiež sa nám podarilo urobiť kroky, vďaka ktorým sa spustenie tretieho bloku v Mochovciach stáva realitou.

Keď už sme pri znižovaní CO2, vy v tejto súvislosti často spomínate vodík a jeho väčšie využitie v priemysle a v doprave. Ako to chcete dosiahnuť? Na čo sa máme v tomto smere pripraviť?

Vodík má z dlhodobého hľadiska obrovský potenciál. Ak to spoločne dobre uchopíme, je to veľká šanca pre Slovensko. Vodík môže zohrať výraznú úlohu pri dekarbonizácii priemyslu.

Vypracovali sme Národnú vodíkovú stratégiu. Začíname práce na Akčnom pláne, ktorý už bude obsahovať presný časový plán jednotlivých krokov.

Rezort hospodárstva je pripravený podporiť vodíkové technológie v oblasti vedy a výskumu, v priemysle, ako aj v oblasti mobility. V Košiciach už vzniká výskumné vodíkové centrum a čoskoro by sme sa na Slovensku mali dočkať aj prvej vodíkovej stanice.

A čo s elektromobilitou? Skončí rezort hospodárstva s jej podporou?

To v žiadnom prípade. Práve naopak, nastavujeme nové pravidlá podpory. Výška podpory bude síce nižšia ako bola v minulosti, no chceme mať pripravených dostatok zdrojov, aby sme uspokojili všetkých záujemcov.

Nechcem, aby sa opakovala situácia, keď o podpore rozhodli rýchle prsty a suma určená na dotácie sa rozchytala za pár minút. Podrobnosti by sa mala verejnosť dozvedieť koncom roka.

V súčasnosti ešte vyhodnocujeme výzvu, do ktorej sa prihlásili záujemcovia na vybudovanie nabíjacích staníc, keďže kvalitná nabíjacia infraštruktúra je základom rozvoja aj tohto druhu mobility. Veľkou príležitosťou, ako posunúť vpred elektromobilitu na Slovensku, je aj Plán obnovy a odolnosti.

Podarilo sa nám presadiť 50 mil. eur investíciu práve do ďalšieho budovania infraštruktúry pre elektromobily. Čo sa týka nabíjačiek, osobne mám do budúcnosti záujem o hľadanie a podporu smart riešení.

Napríklad, aby bola možnosť nabíjať automobily doma v noci, keď je spotreba elektrickej energie nízka. Tu treba nájsť životaschopné smart riešenie.

Dôležitou agendou SaS bolo nastolenie právneho štátu, boj proti korupcii a očistenie štátu od napojenia na rôzne záujmové skupiny. V tejto oblasti sme za posledné obdobie zažili tiež výrazné zmeny. Ste spokojný s očistou štátu a krokmi na posilnenie dôvery ľudí v štát?

Myslím si, že každý vidí, ako to vyzerá, keď má polícia a prokuratúra rozviazané ruky. Dôležité je, aby si robili svoju prácu. Už žiadni „naši ľudia“, pravidlá a zákony nech platia pre každého rovnako.

To je jediná cesta, ako posilniť dôveru ľudí v štát. Obzvlášť po dlhotrvajúcom období marazmu, ktoré tu panovalo počas predchádzajúcich vlád.

Stíhate vôbec zladiť ministerskú prácu so straníckou? Predsedovanie si určite vyžaduje kus vášho času.

Strana Sloboda a Solidarita, naša SaSka, mi robí veľkú radosť a nikdy to pre mňa nebola práca. Či už bolo dobre, alebo sme riešili problémy, nechávam v nej kus srdca a rád sa pozerám, akí profesionáli sa v nej zišli.

Nedávno sme mali stranícky snem, kde sme sa opäť videli naživo po dlhom čase a bolo to fantastické. Po všetkých tých zoomoch a karanténach sme sa konečne rozprávali z očí do očí, mnohí sa videli po dlhých mesiacoch či vyše roku.

Tam som si uvedomil, ako sme za tých 12 rokov vyrástli, stala sa z nás kvalitná vládna strana a máme čo povedať do všetkých oblastí dôležitých pre Slovensko. Najbližším straníckym krokom bude predstavenie nových tímlídrov, ktorí budú prakticky kopírovať ministerstvá. Už teraz sa na to teším.

Aké plány máte na leto? Chystáte sa na dovolenku?

Určite chcem čo najviac času stráviť s rodinou. Pre pracovnú zaneprázdnenosť som s nimi nebol toľko, koľko by som chcel. Zatiaľ ešte nemám konkrétnu predstavu, kam presne pôjdeme, no už teraz sa teším na spoločne strávené chvíle s mojimi najbližšími.

Čo viem naisto je, že budeme dovolenkovať aj na Slovensku, v mojich milovaných Tatrách. Pred pandémiou nesmel chýbať splav niektorej slovenskej rieky, verím, že tento rok sa znovu podarí.

Ako inak relaxujete?

Pre mňa je skutočný relax napríklad aj to, keď si idem zašportovať. Často napríklad hrávam squash. A zrejme vás neprekvapí, keď poviem, že oddychom je pre mňa aj varenie. V kuchyni som ako doma a najväčším zadosťučinením pre mňa je, keď zostanú prázdne taniere. ☺

Ďakujeme za rozhovor.

Martin Sokol, foto: archív RS, TASR/Pavol Neubauer