Domov História Uplynulo 182 rokov od dôležitého výletu Štúrovcov na Devín

Uplynulo 182 rokov od dôležitého výletu Štúrovcov na Devín

0
0

24. apríla 1836 sa skupina slovenskej mládeže študujúca na lýceu v Bratislave zaslúžila o jednu z najvýznamnejších historicko‑obrodeneckých udalostí v čase národného uvedomenia.

Prvá polovica 19. storočia bola pre budúce formovanie slovenského národa smerodajná. Dôvodom bola skupina mladých vzdelancov, ktorá študovala na bratislavskom lýceu.

Táto skupina pod vedením Ľudovíta Štúra bojovala za pozdvihnutie národnej identity, získanie dôstojného miesta medzi národmi Európy a taktiež proti štátnemu útlaku zo strany uhorskej vlády a Maďarov.

Toto úsilie vyvrcholilo 24. apríla 1836, kedy sa spoločne vybrali na hrad Devín, ktorý bol pre nich v tej dobe symbolom slovenskej štátnosti.

Zaznela hymna Hej, Slováci

Štúrovci, na čele ktorých stál dvadsaťročný Ľudovít Štúr, celú akciu pripravovali v tajnosti. Medzi sedemnástimi inteligentnými mladými ľuďmi bol napríklad Jozef Hurban, Michal Hodža, August Škultéty či Jonáš Záborský. Celá akcia začala ráno, kedy sa zúčastnení začali schádzať v záhrade hostinca pod hradom.

Neskôr sa spoločne presunuli na kopec. Najskôr Ľudovít Štúr predniesol svoj prejav, po ktorom už po prvýkrát zaznela hymnická pieseň Hej, Slováci, ktorá sa stala hymnou štúrovcov počas revolučných rokov 1848-1849. V období prvého Slovenského štátu (1939-1945) sa stala štátnou hymnou.

Prijali slovanské mená, Štúr sa ho však vzdal

Potom už všetci zúčastnení prijali slovanské mená, ktoré viacerí z nich používali ako druhé meno až do smrti. Jozef Hurban a Michal Hodža prijali meno Miloslav, August Škultéty prijalmeno Horislav, Jonáš Záborský získal meno Bojislav, Ľudovít Štúr získal meno Velislav a aj ostatní zúčastnení si zvolili krstné meno, ktoré malo zdôrazniť, že Slováci sú rovnocenní ostatným slovanským národom.

Sklamaním bolo, že samotný Štúr prestal svoje slovanské meno používať už po dvoch rokoch. Od mena vraj odstúpil preto, že meno Velislav vyjadrovalo vodcovské postavenie.

Štúr si zrejme na Devíne neuvedomil, že meno znamená veliteľ alebo vodca. Práve z tohto dôvodu sa Štúr mena po dvoch rokoch vzdal a viac ho nepoužíval.

Prešporok už nie je Prešporkom

Ďalším dôležitým zápisom výletu Štúrovcov bolo aj prvé použitie názvu Bratislava, ktorá bola vtedy známa ako Prešporok.

Svoj súčasný názov napokon získalo dnešné hlavné mesto Slovenska v roku 1919, avšak treba si pamätať, že práve na Devíne zaznelo toto pomenovanie po prvýkrát. Celý historický výlet zakončili v hostinci, kde ho celý aj začali.

Devín na Štúra spomína aj dnes

Hoci od tohto výletu ubehlo už 182 rokov, Devín naň stále nezabudol. Turistom ho pripomína pamätná tabuľa z roku 1936, ktorá bola na hrade osadená pri príležitosti stého výročia tejto historickej udalosti.

Autorom tabule je bratislavský sochár Jozef Pospíšil. Okrem pamätnej tabule si tento významný deň pripomína Bratislava aj aktívne. Každoročne sa organizuje Národný beh, ktorého trasa vedie z hradu Devín až do Bratislavy a je najstarším atletickým podujatím na Slovensku.

Ani tento rok nebol výnimkou a 71. ročník tohto podujatia sa uskutočnil 15. apríla 2018. Jeho symbolika, atmosféra a prestíž na štart priláka stále množstvo atlétov a nadšencov behu, ktorí si takýmto spôsobom pripomínajú výročie historickej udalosti, ktorá pre slovenský národ znamená aj po 182 rokoch stále veľmi veľa.

puma, foto: depositphotos, SNK

  • NAĎ: Cesta hrdinov SNP

    Odkedy som ministrom, z roka na rok navyšujeme prostriedky, ktorými ministerstvo podporuje…
  • Štúrovcom nevďačíme len za spisovnú slovenčinu…

    Mená ako Jozef Hurban, Ján Francisci, August Krčméry, Andrej Sládkovič či Samuel Jurkovič …
Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In História

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…