V sporení výrazne zaostávame

Slováci majú v bankách nasporené omnoho menej ako priemerný občan eurozóny. Finančné aktíva slovenských domácností dosahujú len približne 20 % priemeru eurozóny. Tešiť nás však môže pomerne silný potenciál rastu.

Slováci patria k najzadlženejším obyvateľom Európskej únie a v tej horšej polovici rebríčka sa nachádzame aj čo sa týka našich úspor. Oproti priemeru eurozóny má našinec našetrené o 80 % menej, čo je veľmi alarmujúce číslo.

Slováci boli podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika vždy sporivým národom, tento zvyk však narušil šok z voľného trhu, ktorý zrazu priniesol nové možnosti, na čo míňať vlastné úspory.

„Dnes tento konzumný spôsob života živia zase silné marketingové kampane a často aj tlak okolia na status,“ poznamenal Búlik.

Naše úspory by mali rásť

Analytici však predpokladajú, že by sa to v blízkom čase mohlo zmeniť. „Posledné čísla ukazujú, že Slováci opäť po rokoch našli cestu k sporeniu a miera tvorby úspor sa pomaly zvyšuje.

Priestor na to rozhodne existuje, veď mzdy rástli na Slovensku koncom roka 2018 medziročne o sedem percent,“ povedal Marián Búlik.

Podľa predpokladov VÚB do roku 2022 narastú v priemere na osobu finančné aktíva Slovákov minimálne na 18 tis. eur, čo je o zhruba 35 % viac ako ich aktuálna hodnota.

K sporeniu sme motivovaní podľa hlavného ekonóma VÚB Zdenka Štefanidesa väčším záujmom finančných domov o vklady, dobrou ekonomikou, aj potrebou šetriť na dôchodok či hypotéku.

Bojíme sa investovať

Podľa dlhodobých prieskumov Slováci v prvom rade riešia zachovanie hodnoty svojich úspor, až potom sa pozerajú na mieru zhodnotenia svojich vkladov.

Pri narábaní s voľnými finančnými prostriedkami sú Slováci konzervatívni a majú obavy o stratu časti alebo celej investície. Preto si väčšinu peňazí držia na bežných alebo sporiacich účtoch, prípadne na termínovaných vkladoch.

Nakupovanie cenných papierov či podielových listov stále väčšina ľudí nespája s vytváraním rezervy na budúcnosť.

red, SITA, foto: shutterstock