Domov Slovensko Vianočné sviatky sú tu! Čo ste o nich ne/vedeli?

Vianočné sviatky sú tu! Čo ste o nich ne/vedeli?

0
0

Opäť sú tu. Najkrajšie sviatky roka, ako sa o nich hovorí, nám opäť búchajú na dvere. Mnohým sa dnes spájajú s nákupnou horúčkou a stresom, ale to by rozhodne nemalo byť to prvé, čo vám napadne, keď sa povie slovo „Vianoce“. Pripomeňte si s nami, o čom v skutočnosti tieto sviatky sú.

Vianoce sú kresťanským sviatkom, ktorým si pripomíname narodenie Ježiša Krista, Božieho syna. Napriek tomu, že ten prišiel na svet v maštali medzi zvieratami, my dnes jeho príchod na svet slávime paradoxne hojnosťou.

V dnešnej uponáhľanej dobe plnej komercie pre nás Vianoce symbolizujú skôr darčeky, vianočný strom a stoly prehýbajúce sa pod množstvom jedla.

Ježiško sa narodil v maštali v Betleheme, kam prišiel Jozef Nazaretský s Máriou, matkou Božieho syna, kvôli sčítaniu ľudu. Až do polovice 4. storočia sa narodenie Ježiša neslávilo ako osobitný sviatok.

Pripomínalo sa len ako jedno zo „zjavení Pána“. Prvý záznam „oslavy“ narodenia Ježiša Krista sa datuje do roku 336 a pochádza z Ríma.

Vianoce slávi viac ako 2,2 miliardy kresťanov po celom svete. Väčšina z nich si narodenie Ježiša Krista pripomína v decembri. Sú to všetci tí, ktorí sa riadia gregoriánskym kalendárom – katolícka cirkev, protestantské cirkvi a aj časť pravoslávnej cirkvi.

Tí, čo sa riadia juliánskym kalendárom, slávia narodenie Božieho syna až 6. januára, vrátane pravoslávnych na Slovensku.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Vianočné zvyky našich predkov

Najdôležitejšie vianočné dni

Pod termínom Vianoce si môžeme predstaviť rôzne časové rozpätie a nemožno povedať, ktorá z definícií Vianoc je tá správna. Samotní kresťania v užšom zmysle hovoria o Vianociach ako o období, ktoré je vymedzené od večera 24. decembra do prvej nedele, ktorá nasleduje po 6. januári.

V tom širšom zmysle zas kresťania vymedzujú Vianoce ako obdobie celého adventu až po prvú nedeľu po 6. januári. Nech je to akokoľvek, z hľadiska liturgie sú najvýznamnejšími dňami počas Vianoc Štedrý deň, Prvý sviatok vianočný, teda deň narodenia Ježiša Krista, a tiež Druhý sviatok vianočný.

Málokto ale vie, prečo sa rodina spoločne stretáva pri štedrovečernom stole, odkedy je 25. december dňom Božieho narodenia a prečo je Druhý sviatok vianočný veselším a menej slávnostným dňom.

Predvečer veľkého dňa

Mnohí považujú za vyvrcholenie Vianoc 24. december, ktorý je známy pod názvom Štedrý deň. Z kresťanského hľadiska to však nie je celkom tak.

Tento deň je síce čarovný, pokojný a sviatočný, no predstavuje skôr deň, po ktorom nasleduje deň narodenia Ježiša Krista, a teda ide skôr o deň veľkých príprav.

Z toho dôvodu niektorí kresťania dodržiavajú počas celého dňa prísny pôst, aby ním vyjadrili úctu a pokoru Božiemu dieťatku. Dnes sa síce vo viacerých rodinách dodržiava pôst až do večera, no len na máloktorom štedrovečernom stole chýba mäso.

V minulosti však platilo, že štedrá večera by sa mala zaobísť bez jedla z mäsa. Hoci to dnes už nie je dodržiavané na sto percent, jeden zvyk sa zachoval azda všade.

Tým je spoločná rodinná večera, ktorá má celkom inú atmosféru, ako ktorákoľvek iná večera v roku. Práve štedrá večera totiž symbolizuje jednotu rodiny.

Neodmysliteľne sa s ňou spája veľké množstvo tradícií a úkonov, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a rodinných obyčajov. Všeobecne ale platí, že ide o dôležitý zvyk, ktorý má zabezpečiť, aby sa rodina v zdraví stretla pokope opäť o rok.

Najmagickejší večer

Z pohľadu našich predkov bol Štedrý večer považovaný za magický. Vykonávali množstvo obradov a zvykov, vďaka ktorým si mali zabezpečiť zdravie, šťastie a peniaze v budúcom roku.

Práve v tento deň vyvrcholil malý pôst, ktorý trval až do večera a definitívne ho ukončil až nasledujúci deň. Gazdiné počas dňa pripravovali večeru pre rodinu.

Gazda zas išiel s deťmi do záhrady a zatriasol všetkými ovocnými stromami, vďaka čomu mala byť v nasledujúcom roku bohatá úroda. Po dedine chodil pastier spolu so svojím pomocníkom a rodinám vinšovali bohatú úrodu na poli. Ešte pred večerou sa celá rodina spoločne vybrala do kostola.

Po omši sa už začal zapĺňať štedrovečerný stôl. Gazdiná naň položila vlastnoručne vyrobený obrus, vytkaný červenými nitkami. Červená farba nitiek mala podľa našich predkov ochranný účinok.

Nohy stola sa zmotali reťazou, čo zas malo symbolizovať pevné rodinné puto. Na stole nesmela chýbať Biblia, prípadne spevník, svietnik, chlieb, oblátky, med, soľ, cesnak, orechy, sušené ovocie a po troche z každej obilniny.

Na stole bol tiež prichystaný o jeden tanier viac ako bolo členov domácnosti. Vysvetlenie tohto zvyku býva rôzne. Niektorí hovoria, že tanier bol prichystaný pre zosnulého, iní zas, že mal poslúžiť náhodnému pocestnému.

Posledná pôstna večera

Štedrovečerná večera sa líšila v závislosti od regiónov, ale tiež aj toho, čo si ľudia mohli dovoliť. Takmer nikde ale na stole nechýbala kyslá polievka.

Najobľúbenejšia bola šošovicová, ktorá mala symbolizovať dostatok peňazí. Jedla sa tiež kapustová alebo fazuľová polievka. Katolíci prísne dodržiavali pôst a teda jediné mäso, ktoré sa na ich stole mohlo objaviť, bolo výlučne rybacie.

Večera v evanjelických rodinách ale vyzerala úplne inak. Evanjelici pred Vianocami organizovali zabíjačky a dobroty z nich sa potom objavili pri štedrej večeri. Známym je aj ďalšie jedlo, ktoré pod rôznymi názvami poznali vo viacerých regiónoch.

Sú to opekance, bobaľky, pupáky, lámance, púčky, bobále či bobáky. Najčastejšie sa poliali maslom či mliekom a posypali sa buď makom, alebo bryndzou.

Po večeri už nasledovala tá časť dňa, na ktorú nedočkavo čakali najmä deti. Rozbaľovanie darčekov, ktoré si našli pod vianočným stromčekom.

Rodina si potom spoločne spievala vianočné pesničky, v dedine sa konali obchôdzky s vinšovníkmi a potom už dospelí vyrážali na polnočnú omšu, ktorá má aj dnes nezameniteľné a výnimočné čaro, ktoré vrcholí spievaním Tichej noci.

Prečo je 25. december dňom Narodenia Pána?

Polnočná omša nielen, že zavŕši magický Štedrý večer, ale tiež začne deň Narodenia Pána. Avšak kedy na svet prišiel, býva často spochybňované.

Jedna z hypotéz hovorí o tom, že 25. marca anjel oznámil Márii, že pod srdcom nosí Krista a o deväť mesiacov sa tak stane matkou. Na základe toho je práve 25. december považovaný za deň, kedy sa Ježiš narodil, keďže presný deň jeho narodenia nemožno určiť.

Čo sa týka zvykov, tých až tak veľa nie je. V tento deň sa definitívne skončil pôst a ľudia mohli konzumovať mäso z dvojnohých zvierat.

Počas 25. decembra, ľudia väčšinou ostávali doma a slávnostný deň trávili v kruhu najbližšej rodiny. Rodiny spoločne vyšli z domu len do kostola.

Výnimkou boli mladí chlapci, ktorí chodili po dedine vinšovať do každého domu. Išlo o sviatočný deň, kedy rodina spoločne spievala koledy, modlila sa a rozprávala zážitky.

Druhý sviatok vianočný

Nasledujúci deň, druhý sviatok vianočný, bol zas presným opakom. Ráno sa starí a chorí ľudia umývali v studenej vode, aby si prinavrátili zdravie.

Dievky sa zas umývali v potoku, aby zostali dlho mladé a krásne. Počas tohto dňa rodina podnikala návštevy u blízkych. V jedle už neexistovalo žiadne pravidlo a ľudia mohli jesť mäso aj zo štvornohých zvierat.

Večer sa na dedine konala tradičná štefanská zábava. Ešte pred ňou ale mládenci chodili po dedine a pozývali na veselicu všetky slobodné dievčatá tak, že každej zaspievali a zahrali pred domom.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Svätci s povesťou bosorákov

Kto bol svätý Štefan?

Druhý sviatok je vianočný je dňom oslavy sviatku sv. Štefana. Konkrétne je venovaný prvému mučeníkovi Štefanovi, ktorý bol ukameňovaný kvôli viere v Ježiša Krista.

Podľa kresťanských spisov bol Štefan umučený Židmi približne v roku 31, keď pred nimi vyhlásil, že Ježiš Kristus je Boží syn a tiež im povedal, že zabili Mesiáša.

Na freskách býva často zobrazovaný v diakonskom odeve so symbolom palmy, ktorá predstavuje symbol mučeníctva a víťazstva a hromadou kameňov, ktoré pripomínajú, akou smrťou zomrel.

puma, foto: depositphotos, shutterstock



Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By Admin
Load More In Slovensko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Koment 31-32/2022: Okrem slniečka nám podkurujú aj politici

Toto leto je poriadne horúce. A to nehovoríme len o vonkajšej teplote. Poriadne sa potíme …