VISKUPIČ: Musíme si uvedomiť, že v blízkej budúcnosti by sme mohli naozaj čeliť veľmi reálnej hrozbe zásadného obmedzenia slobody slova

Začiatkom novembra schválila vláda novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Z dôvodovej správy vyplýva, že škodlivý obsah my mal blokovať Národný bezpečnostný úrad ak zistí, že takýto obsah môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov Slovenska a je prípadne až formou hybridnej hrozby. Tento návrh zákona je v programe poslednej tohtoročnej schôdze parlamentu. Čo si o tomto zákone myslí a či ho v hlasovaní podporí sme sa opýtali opozičného poslanca za SaS Mariána Viskupiča, predsedu finančného výboru parlamentu.

Pán Viskupič, myslíte si, že je naša spoločnosť natoľko radikalizovaná, že je potrebná novelizácia zákona o kybernetickej bezpečnosti?

Dôvodová správa tohto zákona uvádza príklady, ako sú cielená politická destabilizácia alebo radikalizovanie politickej diskusie vo verejnom priestore.

Ide o veľmi vágne definované situácie, ktoré sa nedajú adekvátne ani objektívne vyhodnotiť a podľa môjho názoru by v budúcnosti mohli slúžiť ako zámienky, na zásadné obmedzenie slobody slova.

Rozhodnutia a opatrenia mnohých európskych vlád a orgánov EÚ sa dnes neriadia predvolebnými sľubmi a programami, ale sú ovplyvňované najmä nátlakom hlučných skupín aktivistov a zákulisnými hrami lobistov, reprezentujúcimi často veľmi sporné a neprehľadné záujmy.

Strety medzi štátnou autoritou a slobodnými prejavmi občanov by tak mohli vzniknúť napríklad pri tvrdom presadzovaní agendy Green Dealu či iných opatreniach, ktoré sa bude usilovať politická špička presadiť napriek silnému odporu väčšiny spoločnosti.

Treba tiež upozorniť, že niektoré takzvané falošné správy sa nakoniec ukázali ako pravdivé a naopak – niektoré informácie, ktoré šírili oficiálne miesta a médiá, sa ukázali ako nepravdivé.

Aj preto je otvorená a v maximálnej možnej miere neregulovaná spoločenská diskusia nielen veľmi potrebná, ale aj politicky a intelektuálne ozdravná a osviežujúca. V histórii nikdy neviedli žiadne zákazy v oblasti poznania a myslenia k ničomu dobrému, iba k tragédiám a k intelektuálnemu úpadku.

Nedávno sme si pripomenuli 33. výročie Nežnej revolúcie a pádu komunistického režimu. Obávate sa, že by Slovensko urobilo krok späť a mohla by byť ohrozená sloboda slova?

Každoročne si pripomíname, čo pre nás demokracia a sloboda slova znamená a že je potrebné tieto hodnoty chrániť. Tomáš Garrigue Masaryk kedysi povedal: „Demokrace toť diskuze“.

Diskusia znamená verejný stret rôznych, často protichodných názorov. Bez tejto spoločenskej konfrontácie odlišných názorov sa demokracia vytráca.

Je potrebné dodať, že sloboda slova nie je zárukou existencie ideálneho spoločenského systému, pretože nežijeme v ideálnom svete. Jeho temnejšou stránkou je to, že sa slobodne šíria aj názory, ktoré sa nám javia ako nesprávne, odporné či neprijateľné.

To je cena, akú platíme za slobodu. A je potrebné dodať, že je to akceptovateľná cena, pretože slobodná výmena názorov ešte nikomu neublížila. No obmedzovanie slobody slova už priviedla do nešťastia mnohých. Nielen individuálne, ale aj celé národy a spoločnosti.

V totalitných a autoritárskych spoločnostiach štát rozhoduje o tom, čo je správny alebo škodlivý názor. Dnešný bežný štyridsiatnik si určite nepamätá, že do roku 1990 u nás existoval Slovenský úrad pre tlač a informácie.

Centrálne kontroloval informácie, ktoré zverejňovali média. Centrálna kontrola verejne šírených informácií existuje dnes v štátoch, ako sú Čína, Irán či Rusko. Centrálna kontrola šírenia informácií je eufemizmus, jej pravým menom je cenzúra.

V kontraste s tým bola v demokraciách centrálna kontrola informácií donedávna takmer tabu. Samozrejme, šírenie informácií nebolo bez obmedzení, no tieto obmedzenia nevytváral predovšetkým štát, ale najmä jednotliví aktéri verejného diskurzu – médiá, sociálne siete, samotní občania.

Považujete teda aktuálne legislatívne ukotvenie za dostatočné?

Áno, pretože ochranu proti extrémizmu, hlásaniu nenávisti a vyzývaniu na páchanie násilia máme v Trestnom zákone už dávno – napríklad v ustanoveniach niekoľkých paragrafov (360, 360a a 360b, 361, 419, 419b, 421 až 424).

Prijatie predloženého návrhu bez akýchkoľvek pochybností ukrojí ďalšie slobody občanom a súčasne priblíži Slovensko k autokratickému či totalitnému spôsobu vlády, kde štát určuje občanom, čo je pravda a čo môžu verejne hovoriť. Dôsledky takejto zmeny budú pre našu krajinu tragické.

tv, foto: TASR/archív MV