Vláda dala „zelenú“ prítomnosti spojeneckých vojakov za účelom ochrany Slovenska a východnej hranice Aliancie

Vláda SR na návrh ministra obrany SR Jaroslava Naďa súhlasila s prítomnosťou príslušníkov spojeneckých ozbrojených síl na území SR za účelom vytvorenia mnohonárodnej bojovej skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO.

Ide o reakciu Slovenska a spojencov na nevyprovokovanú masívnu vojenskú inváziu Ruska na Ukrajinu, ktorá zvýšila pocit urgentnosti posilnenia obrany východnej hranice NATO vrátane Slovenskej republiky.

Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých.

„Verím, že súčasná realita, ktorú celému svetu vytvorilo Rusko svojou agresiou voči suverénnemu štátu bez akejkoľvek zámienky, bude dostatočným dôvodom na ukončenie pohľadov „na všetky svetové strany“, pretože jedna z nich hrubo porušila medzinárodné právo a útočí aj na civilné ciele – to sú fakty.

Preto úprimne dúfam, že návrh posilnenia bezpečnosti nášho územia a obyvateľov po boku spojencov dostane jasnú podporu naprieč celým parlamentom,“ uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď.

Vojaci a technika

Návrh na vytvorenie posilnenej predsunutej prítomnosti NATO na území SR vo veľkosti práporovej skupiny počíta s prítomnosťou do 2 100 príslušníkov ozbrojených síl členských krajín NATO a materiálom, konkrétne do 600 českých vojakov, do 200 holandských vojakov, do 100 poľských a slovinských vojakov, do 400 amerických vojakov a do 700 nemeckých vojakov.

Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú pri zabezpečovaní obrany SR na našom území obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti OS SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.

Predsunutá prítomnosť NATO

Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia aj v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku.

Po bezprecedentnom útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štátny Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.

red, mo, foto: FB/MO