Domov Ekonomika Vláda opäť „blafuje“ v rozpočte ako každý rok

Vláda opäť „blafuje“ v rozpočte ako každý rok

0
0

Európska komisia dala vláde za návrh budúcoročného rozpočtu „trojku“, pretože existuje celkom veľké riziko, že porušíme európske pravidlá obozretného hospodára.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zas vládu skritizovala, že „rozpočet už v čase jeho schvaľovania opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu“. Vláda si napríklad vymyslí príjmy, ktoré nikdy neprídu.

Alebo napríklad povie, že na prevádzku Sociálnej poisťovne minie 100 miliónov eur, hoci zo skúsenosti z minulosti vie, že to bude 150 miliónov eur. Stáva sa už pravidlom, že vlády Smeru jednoducho v rozpočte klamú. A inak tomu nie je ani tento rok.

História si nepamätá, aby slovenská vláda a ministerstvo financií dostávali toľko „zaúch“ za zle zostavený rozpočet, za podvody, netransparentnosť a čarovanie s číslami tak, ako je to v tomto roku.

Po tom, ako nedávno Národná Banka Slovenska povedala, že vláda hospodári niekoľkonásobne horšie ako by mala a po tom, ako podobný názor tlmočila vo svojej najnovšej prognóze aj Európska komisia, prišli minulý týždeň pre vládu ďalšie dve studené sprchy.

Patríme medzi horších

Najprv Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ťažkým spôsobom skritizovala hospodárenie vlády a poukázala na to, že ak sa nezodpovedný prístup k spravovaniu verejných financií nezmení, dlh nám do roku 2022 vzrastie o vyše šesť miliárd eur.

Následne to už po druhý raz v krátkom čase znovu okorenila vláde aj Európska komisia, keď jej naznačila, že hrozí, že poruší rozpočtové pravidlá Európskej únie.

„Existuje riziko, že návrh rozpočtového plánu Slovenska nebude v súlade s Paktom stability a rastu,“ uvádza sa v stanovisku eurokomisie.

Tá členské štáty podľa zodpovednosti v národnom rozpočte rozdeľuje na štyri skupiny: najprv sú tie, ktoré sú v súlade s rozpočtovými pravidlami únie, nasleduje mierny nesúlad, potom riziko nesúladu a úplný nesúlad.

My sme aktuálne v tretej skupine, to znamená, že medzi tými horšími. „Slovensko za tento rok za rozpočet dostalo trojku,“ uvádza portál euraktiv. Naposledy sme takéto zlé hodnotenie mali v roku 2014.

Rozpočtová recidíva vlád

Ešte horšie vysvedčenie vystavila Pellegriniho kabinetu Rozpočtová rada, ktorá naznačuje, že vláda trpí na rozpočtovú „recidívu“. Už niekoľko rokov po sebe robí tie isté chyby: zámerne nafúkne príjmy, podhodnotí výdavky a veľmi zle odhadne deficit.

Inak to nie je ani v návrhu rozpočtu na budúci rok. „Vládou schválený rozpočet nie je podložený reálnymi predpokladmi o vývoji príjmov a výdavkov verejných financií.

Rozpočet už v čase jeho schvaľovania opakovane obsahuje riziká veľkého rozsahu,“ uvádza vo svojej najnovšej analýze Rada. Príjmy budúcoročného rozpočtu vláda nadsadila o vyše 330 miliónov eur.

Riziká vyplývajú „najmä z opakovane nadhodnotených príjmov z emisných povoleniek, nedostatočne vysvetlených očakávaných vyšších príjmov z dividend z podnikov, kde má podiel štát, a zatiaľ neschváleného zvýšenia poplatku za správu núdzových zásob ropy“.

„Zabudnuté“ výdavky

Vo výdavkoch je to oveľa horšie. Tam Rada ohodnotila riziká bezmála až na miliardu eur, čo je nebývalé. „Podhodnotené sú výdavky štátneho rozpočtu najmä na vlastné investície a financovanie investícií na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc a diaľnic.

Riziko dosahuje 443 mil. eur,“ kritizuje Rada vládny návrh rozpočtu. Vláda znovu „prifarbuje“ rozpočet samospráv, pri ktorých nevysvetlila, prečo im „namaľovala“ tak nezvyčajne nízke investície akoby mali zastaviť bežné opravy, napríklad výmenu okien či zatepľovanie.

Toto riziko ocenila Rada na 215 miliónov eur. Vláda poriadne nevysvetlila ani to, prečo na mzdy zamestnancov a prevádzku Sociálnej poisťovne plánuje len niečo cez sto miliónov, keď doteraz každý rok platila o 50 miliónov viac.

Už bežným folklórom sa stáva, že štátnemu železničnému dopravcovi dá menej, hoci je dopredu zrejmé, podobne ako v prípade Sociálnej poisťovne, že výdavky budú vyššie. Tu to podsekla o 25 miliónov eur.

Nemocnice opäť v dlhu

„V rámci bežných výdavkov existujú riziká najmä v sociálnych dávkach. Ide najmä o podhodnotené výdavky na nemocenské a dávky v nezamestnanosti bez uvedenia konkrétnych úsporných opatrení, pričom k nárastu výdavkov prispeje aj schválené navyšovanie minimálnych dôchodkov, ktoré návrh rozpočtu neobsahuje,“ kritizuje ďalej Rada vo svojej analýze.

V tomto prípade sú výdavky podstrelené bezmála o 250 miliónov eur. Riziká svietia aj v zdravotníctve. Vychádzajú z toho, že vláda z času na čas oddlží nemocnice, topiace sa v záväzkoch, ale neurobí poriadok, aby nevznikali nové dlhy.

Zdravotníctvo je z tohto pohľadu ukážkový príklad rozpočtovej politiky vlády, ktorá by sa dala zhrnúť do niekoľkých slov: neustály život na dlh a po nás potopa. V budúcom roku sa podľa rozpočtovej rady rysuje v zdravotníctve nový dlh za takmer 140 miliónov eur.

Do dobrého počasia

Pre vlády Smeru je charakteristické, že sú to vlády do dobrého počasia. Rozhadzujú síce stále, ale keď sa ekonomike darí, tak to až tak nevidno.

V rokoch 2014 až 2018 prúdili do štátneho rozpočtu stovky miliónov eur navyše oproti plánom. Vláda sa  tvárila, že šetrí, lebo prešľapy v rozpočte zaplátala neočakávanými príjmami.

„Návrh rozpočtu opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty, ktorých negatívne vplyvy na hospodárenie sa pred rokom 2019 darilo kompenzovať neočakávanými dodatočnými daňovými príjmami,“ uvádza analýza rady.

Dnes sa to však už nedeje. Rozpočtové príjmy sú dokonca o pár desiatok miliónov eur nižšie ako sa čakalo.

„Pozitívny príspevok makroekonomického vývoja ku zlepšovaniu salda sa výrazne znížil a hospodárenie zhoršujú najmä opatrenia vlády,“ poukazuje na dôvod, prečo vláda nie je schopná splniť, čo vlani ústami svojho šéfa Petra Pellegriniho sľúbila – že bude mať vyrovnaný rozpočet, to znamená, že neminie viac ako „zarobí“. To sa nestane.

Namiesto nuly, bude v rozpočte svietiť deficit 1,3 miliardy eur. Približne o toľko vláda tento rok zadlží krajinu. V nasledujúcich rokoch to má byť ešte horšie.

Budúci rok Rada očakáva deficit 1,8 miliardy eur, v roku 2021 zhruba 2 miliardy a rok na to dokonca až 2,5 miliardy eur.

Ján Bystriansky, foto: SITA, shutterstock

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…