Voľba ústavných sudcov priniesla ďalšie problémy v koalícii

Kandidatúra Roberta Fica rozvírila politické vody.

Najvýznamnejšou voľbou pre občanov v roku 2019 bude nepochybne voľba prezidenta. No viac ako o prezidentských kandidátoch sa aktuálne hovorí o kandidátoch na ústavných sudcov. Ani 40 mien však zákonodarcom nestačilo na to, aby vybrali čo i len jediného kandidáta, ktorého by predložili prezidentovi.

Úlohou parlamentu bolo vybrať 18 mien, z ktorých mal prezident vybrať 9 ústavných sudcov.

Politika všetko komplikuje

Všetko to začalo skôr, ako začalo samotné vypočúvanie kandidátov. Mená kandidátov rozvírili debaty o tom, kto by sa mal a kto nemal uchádzať o kreslo ústavného sudcu.

Spomedzi 40 kandidátov, neskôr 39 (keďže Lucia Kurilovská sa kandidatúry vzdala), vybrať 18 mien nebolo až také jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Mená ako Robert Fico či Radoslav Procházka v politike rezonujú už dlho a verejnosť i opoziční politici, predovšetkým v prípade expremiéra, spochybňovali oprávnenosť ich kandidatúry. Podľa nich mimo morálnych princípov nespĺňa bývalý predseda vlády ani požiadavku na 15-ročnú právnickú prax.

Ten dokumenty o praxi na 4. pokus doložil a s odobrením poslankyne a novej členky ústavnoprávneho výboru Irén Sarközy (Most-Híd), ktorá vo výbore nahradila Petra Kresáka, podmienky splnil.

Voľba sa však odkladala a začalo sa hovoriť o ústavnej kríze, keďže deviatim z 13 sudcov ÚS sa mal mandát skončiť 16. februára.

Tajne či verejne

Ďalšou témou, ktorá voľbu komplikovala, boli nezhody týkajúce sa samotnej voľby ústavných sudcov v parlamente. Opoziční poslanci totiž vyzvali, aby bola voľba verejná.

Práve verejná voľba je podľa nich znakom demokracie a voliči majú právo vedieť, kto za koho hlasoval. Otázka verejnej voľby sa napokon ukázala ako zásadný problém.

Po tom, čo bol zdiskreditovaný kandidát z poslaneckého klubu Most-Híd (objavili sa informácie, že Peter Kresák spolupracoval s ŠtB), práve táto koaličná strana začala tlačiť na verejnú voľbu.

Keď sa k nej neskôr pridal ďalší koaličný partner SNS, vládna koalícia sa otriasla v základoch. S verejnou voľbou totiž ani za nič nesúhlasili Smeráci.

Svoj nesúhlas odôvodnila strana tým, že množstvo kandidátov sú stále aktívnymi sudcami všeobecných sudcov a existuje možnosť, že v prípade ich nezvolenia v parlamente môže dôjsť k správaniu, ktoré by mohlo naznačovať pomstu za nezvolenie voči poslancom, ktorí za nich nezahlasovali, či ich rodinám.

Olej do ohňa navyše priliali Bugárovci, ktorí Ficovi odkázali, že za neho v parlamente nezahlasujú.

Koaličná kríza na obzore

Výsledkom koaličných otrasov bolo vzdanie sa kandidatúry najkontroverznejšieho kandidáta Roberta Fica, ktorý potvrdil, že nemal záujem o post radového sudcu ÚS, ale o post predsedu.

Keďže nedošlo k dohode na kandidátoch medzi jednotlivými stranami a ani medzi parlamentom a prezidentom a s ohľadom na to, aby mohol predseda najsilnejšej politickej strany aktívne vstúpiť do rokovaní o kandidátoch, vzdal sa expremiér svojej kandidatúry.

Nezabudol však pohroziť strane Most-Híd, že pokiaľ spoločne s opozíciou schváli akéhokoľvek kandidáta na ústavného sudcu, dôjde k bezprecedentnému porušeniu koaličnej zmluvy s vážnymi dôsledkami pre fungovanie vládneho kabinetu v aktuálnom zložení. Črtala sa tak vážna koaličná kríza.

Nezvolili nikoho

Ako bolo avizované, tajnú voľbu napokon poslanci neschválili. Avšak ani žiaden kandidát nedostal dostatočný počet hlasov poslancov. Voľba by sa mala opakovať vo štvrtok.

V prípade, že by ani v 2. kole poslanci nezvolili žiadnych kandidátov, z ktorých by mohol prezident Kiska vymenovať nových ústavných sudcov, môže sa stať, že od 16. februára ostane Ústavný súd SR nefunkčný.

Koaliční poslanci už však avizovali, že existuje možnosť, že by parlament schválil predĺženie mandátu súčasným sudcom, a to až kým nebudú zvolení ich nástupcovia.

ano, Denis Ruščák, foto: SITA