Domov Ekonomika Volkswagen sa chystá prepúšťať tisíce ľudí aj pre zlú politiku vlády

Volkswagen sa chystá prepúšťať tisíce ľudí aj pre zlú politiku vlády

0
2

Bratislavská automobilka obmedzuje výrobu, na rad príde aj prepúšťanie. Od roku 2021 má o prácu prísť postupne až tritisíc ľudí, čo spôsobí, že v dodávateľských firmách stratí miesto ďalších takmer sedem tisíc ľudí. V čase najväčšieho ekonomického boomu na Slovensku je to varovný prst pre vládu. Tá už dlhé roky zhoršuje podnikateľské prostredie, zavádza neprimerané sociálne výhody pre zamestnancov, ktoré neúmerne zaťažujú firmy, zvyšuje byrokraciu cez rôzne zbytočné zákony a predražuje podnikanie.

Objektívne treba dodať, že medzi príčiny prepúšťania a zníženia produkcie vo Volkswagene patrí aj pokles svetového dopytu, rôzne environmentálne limity, snaha firiem o vyššiu produktivitu či inovácie. Trpieť budú aj ďalšie slovenské automobilky a ich dodávatelia.

Žiadna párty netrvá večne. Ak to niekto nepochopí alebo zámerne ignoruje, zarába si na veľký problém. Platí to rovnako pre ľudí, firmy, ale aj vládu. Pre ňu dvojnásobne.

Lebo ak v krajine rastie blahobyt len preto, že sa darí zahraničiu, no vláda nezlepšuje podnikateľské prostredie, nič nerobí s tým, že zaostáva školstvo, chradne zdravotníctvo a korupciou prepletené súdnictvo rozhoduje zdĺhavo a často nepoctivo tak, že sa ľudia ani firmy nevedia dovolať spravodlivých nárokov, potom je len otázkou času, kedy krajina stratí svoju konkurenčnú schopnosť a začne zaostávať.

V budúcnosti je tak odsúdená na stagnáciu alebo pokles svojej ekonomiky. A spolu s ňou trpia firmy aj ľudia.

Varovný signál

Niečo podobné môže hroziť v budúcnosti aj Slovensku. Silný varovný signál, že niečo nie je v poriadku v „kráľovstve“ slovenskom, začali minulý týždeň vysielať automobilky.

Začiatkom týždňa ohlásila Kia, že prepustí niekoľko desiatok zamestnancov. Jediným oficiálnym argumentom vedenia je pokles záujmu o autá s naftovým motorom.

Pár dní na to začala negatívne správy do médií púšťať aj najväčšia firma na Slovensku podľa dosiahnutých tržieb aj z pohľadu počtu zamestnancov- Volkswagen Slovakia.

Magazín Trend priniesol správu, že pri výrobe športových úžitkových vozidiel (SÚV) prejde automobilka tento rok zo štyroch na tri zmeny a na produkciu malých rodinných áut bude namiesto dvoch zmien stačiť iba jedna.

Podľa Trendu vraj firma neplánovala prepúšťať, ale len znižovať stav prirodzenou fluktuáciou, teda napríklad dobrovoľným odchodom zamestnanca za lepšou prácou alebo do penzie.

Hrozba: tisícky ľudí „na dlažbe“

Portál aktuality.sk však už vyňúral, že sa predsa len bude prepúšťať. „Z fabriky postupne odíde približne tisícka zamestnancov,“ uviedli aktuality.sk. Polovica z toho sú „požičaní“ zamestnanci, ktorí sa vrátia do neďalekej fabriky koncernu – do Audi v maďarskom Györi.

Nám sa z prostredia, blízkeho odborom vo Volkswagene podarilo zistiť, že nezostane len pritom. Od roku 2021 tam má prísť o prácu až tritisíc ľudí.

Ak si uvážime fakt, že na každé pracovné miesto v automobilke je naviazaných cca 2,2 ľudí v dodávateľských firmách, tak o prácu príde spolu takmer desaťtisíc ľudí, čo nie je málo.

Ak sa k tomu pridajú aj ďalšie automobilky, môžu pribudnúť ďalšie tisícky ľudí bez práce. Táto informácia je o to závažnejšia, že Slovensko sa stále nenachádza v recesii, ale deje sa to v čase, keď sa ekonomike darilo tak, ako ešte nikdy v histórii.

Negatívnou správou je aj rozhodnutie vedenia materskej fabriky v nemeckom Wolfsburgu o tom, že v nasledujúcich troch rokoch sa nechystajú prísť do Bratislavy s novým modelom, hoci onedlho začne postupný útlm produkcie malých vozidiel, ktorý bude trvať do roku 2021.

Dôvodov prepúšťania je viacero. „Bratislavský závod dostal rovnako ako ostatné fabriky značky Volkswagen jasný cieľ. V rámci iniciatívy Transform Together musí do roku 2025 zvýšiť produktivitu o 30 percent v porovnaní s vlaňajškom.

Cieľom je ušetriť náklady, ktoré Volkswagen potrebuje na investície do elektromobility,“ uvádza sa v Trende. Ďalšou z príčin plánovaného uvoľňovania tisícov ľudí je povinnosť koncernu znížiť emisie v autách o 30 % do roku 2030.

Ďalej je to pokles dopytu po malých rodinných autách, ako sú Škoda Citigo, Volkswagen up! či Seat Mii, ale aj ponábehové obdobie, počas ktorého firma rozbiehala výrobu nových modelov svojich značiek ako je napríklad Audi Q7, dve verzie Porsche Cayenne či Audi Q8.

„Aby túto úlohu slovenský Volkswagen zvládol, potreboval prudko zvýšiť kapacitu výrobných liniek aj počet zamestnancov a vytvoriť si akúsi rezervu pre prípadné komplikácie s nábehmi,“ uvádza sa v analýze Trendu.

Pre objektivitu treba dodať, že za posledných osem rokov sa okrem iného aj pre nábeh nových modelov zvýšila zamestnanosť vo firme z cca 8-tisíc až na dnešných zhruba 14-tisíc ľudí.

Deštruktívna politika Ficových vlád

Informácie, ku ktorým sme sa dostali, nehovoria len o všeobecne známych a medializovaných dôvodoch prepúšťania ľudí či útlme výroby niektorých modelov.

Vinu na tom, čo sa deje vo Volkswagene majú aj tri vlády Smeru, ktoré dlhodobo nielen zanedbávajú, ale aj pľundrujú podnikateľské prostredie zvyšovaním daní a odvodov, nárazovým zavádzaním či zvyšovaním rôznych sociálnych benefitov ako sú príplatky za prácu v noci či cez víkend alebo rekreačných poukazov.

„Zdanlivo sociálne pôsobiaci minister Ján Richter dokázal za sedem rokov vo funkcii ministra pripraviť v sociálnom systéme viacero zmien s veľmi negatívnym dopadom na zamestnanosť na Slovensku,“ kriticky hodnotí Richterovu éru analytik z prostredia štátnej správy, ktorý si želal zostať v anonymite.

Podľa neho je „otrasné ako sa k automobilovému priemyslu správa slovenská vláda, ktorá žije z jeho peňazí. Séria deštruktívnych krokov slovenskej vlády, ktoré automobilkám, ktoré sú pilierom našej ekonomiky, podpiľujú konár pod nohami, je veľmi početná“.

Automobilky sú hnacím motorom priemyslu u nás. Približne polovica celkovej priemyselnej produkcie sa produkuje v štyroch automobilových závodoch a ich dodávateľských firmách.

Podiel automobilového priemyslu na hrubom domácom produkte, teda celkovej produkcie tovarov a služieb, u nás je približne 13 percent. Z exportu krajiny viac ako tretinu tvorí práve vývoz áut a ich komponentov.

Okrem spomínaných zlých opatrení pre podnikateľské prostredie, je ďalším takým aj prudké zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré postupne pripravuje o prácu niekoľko tisícok zamestnancov v malých a stredných podnikoch, pričom ide najmä o absolventov škôl.

Potom sú tu nekvalitné rekvalifikačné programy, ktoré väčšina odborníkov považuje len za plytvanie verejnými peniazmi. Vytvárajú zväčša len prečerpávačkou štátnych peňazí do vreciek súkromných firiem s prepojením na strany vládnej koalície.

Okrem nich je ďalším „podrazom“ pre firmy a napokon aj ľudí aj zavedenie nových kolektívnych vyjednávaní vyššieho stupňa, zjavne výhodných najmä pre odborárskych bossov.

Nekvalifikovanosť na Žigovom rezorte

Škody firmám pácha aj minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý je podľa medializovaných informácií súčasťou progresívnej biznis vetvy v Smere (Kažimír, Glváč, Pellegrini, Žiga).

Zľava – Richter, Kažimír a Žiga zamestnanosti príliš nepomáhajú.

Ten strká hlavu do piesku a tvári sa, že nevie o zámeroch Volkswagenu prepúšťať. Namiesto toho, aby vo vláde bojoval za lepšie podnikateľské prostredie, presadzuje legislatívu, ktorá podnikateľom ďalej zvyšuje byrokratické povinnosti a náklady.

Typickým príkladom je zákon o odpadoch či prehnane prísne pravidlá o environmentálnom hodnotení investícií, ktoré neúmerne preťahujú čas medzi tým, kedy firma začne vybavovať rôzne povolenia či dokumentácie potrebné k výstavbe až do času, kým je možné spustiť samotnú realizáciu investície.

„Absolútna nekvalifikovanosť pri predvídaní ekonomických trendov vo svete, napríklad nástupu elektromobility, kde mal Žiga už pred dvomi rokmi reagovať nie dotáciami na kúpu elektromobilov pre najbohatšiu slovenskú vrstvu, ale rokovaniami s automobilkami o podpore ich výskumnej a výrobnej infraštruktúry pre výrobu elektomobilov, je ďalším príkladom ministrovho zlyhania,“ myslí si analytik z prostredia štátnej správy.

Náklady podnikateľom zvýšil aj zákon o miestnom poplatku za rozvoj, za ktorý je pre zmenu zodpovedný exminister financií a dopravy Ján Počiatek. Deformácia podnikateľského prostredia naberá také rozmery, že kritika na adresu vlády prichádza aj od podnikateľov blízkych Smeru.

Klub 500, ktorý združuje veľké firmy na Slovensku a kde má významné slovo majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, naznačil, že ak tlak vlády na podnikateľov neustane, pocítia to najmä zamestnanci.

Podľa Klubu 500 oslabujú slovenské firmy najmä zvyšujúce sa mzdové náklady, nedostatočná podpora investícií a vysoké ceny elektriny.

„Rastúce náklady sa negatívne prejavujú najmä vo výrobnom sektore, kde slovenské podniky súperia predovšetkým s konkurenciou z ostatných krajín EÚ,“ tvrdí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.

Ponurá perspektíva

„Nízka nezamestnanosť na Slovensku, ktorá sa v súčasnosti pohybuje okolo 5 %, nie je vďaka, ale napriek opatreniam vlády.

Keby vláda nerobila úplne nič, zrejme by bola ešte nižšia,“ myslí si štátny analytik podľa ktorého vláda urobila veľké chyby najmä „neprimeranou snahou o reguláciu niektorých oblastí, čo sa stalo prekážkou zvyšovania zamestnanosti a vytvára to veľmi zlú perspektívu pre našu ekonomiku do budúcnosti“.

Premiér Pellegrini bude musieť zvážiť vládnu politiku.

Čím vláda prispieva k prepúšťaniu:

• neúmerne rýchle zvyšovanie minimálnej mzdy,
• zavedenie nových kolektívnych vyjednávaní vyššieho stupňa,
• neprimerané sociálne opatrenia, zavádzané bez dohody so zamestnávateľmi, napr. zvýšenie príplatkov za prácu v noci a počas víkendov či rekreačných poukazov,
• diskriminácia ľudí v druhom pilieri (z prvého dostávajú menej akoby mali),
• netransparentné a neúčinné rekvalifikačné programy,
• neprimeraný rozsah osôb v prípade tzv. zainteresovanej verejnosti v procesoch EIA,
• zákon o odpadoch, ktorý zvýšil podnikateľom byrokraciu aj náklady,
• zanedbaná starostlivosť o malé a stredné podniky,
• nekvalitné odhady najnovších ekonomických a priemyselných trendov vo svete,
• nízka vymožiteľnosť práva,
• zanedbané školstvo, absencia zmysluplnej školskej reformy,
• zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia: zvýšenie odvodových stropov či zavedenie miestneho poplatku za rozvoj,
• neopodstatnené dotovanie firiem slovenských uhľobarónov a drevárskych firiem.

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
  • VIDEO: Braček je vždy po ruke

    Prekrásne video sa podarilo natočiť majiteľovi šteniatok jazvečíka. Počas spánku sa jedném…
  • VIDEO: Pre všetky ženy šoférky! :)

    Azda každý dobrý šofér ma skúsenosti s tým, keď niekto zaparkuje bezohľadne natesno k nemu…
  • VIDEO: Upratovanie hrou

    Páni, máte problém s upratovaním? Ak ste športový nadšenec, aj upratovanie vie byť zábavné…
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

VIDEO: Braček je vždy po ruke

Prekrásne video sa podarilo natočiť majiteľovi šteniatok jazvečíka. Počas spánku sa jedném…