Domov Ekonomika Za Kažimíra stúpol dlh o vyše tri miliardy eur

Za Kažimíra stúpol dlh o vyše tri miliardy eur

0
0

Odchádzajúci minister financií sa chváli všeličím – od zníženia dlhu štátu v pomere k HDP, cez lepší výber dane z pridanej hodnoty, až po historicky prvý návrh rozpočtu bez deficitu. Zabudol však povedať, že od jeho príchodu na ministerstvo financií ešte v roku 2006, keď bol štátnym tajomníkom, až doteraz, stúpol štátny dlh v prepočte na občana z vyše tritisíc eur až na vyše osemtisíc eur.

Sedem rokov, sedem dní a sedem štátnych rozpočtov. To je bilancia odstupujúceho ministra financií Petra Kažimíra, ktorý minulý týždeň oficiálne doručil prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi svoju demisiu.

Minister však smutný nebol, od júna sa presúva na lukratívnejší post guvernéra Národnej banky Slovenska, kde bude mať plat oproti súčasnosti štyri až päťkrát vyšší.

Hrdý minister

Kažímír sa pochválil, ako takmer všetko dobre počas tých siedmich rokov urobil. „Som veľmi hrdý na to, že ten posledný rozpočet, ktorý som predložil na rok 2019, bol prvýkrát v histórii našej krajiny vyrovnaný, to znamená s nulovým deficitom,“ povedal pre médiá odchádzajúci minister financií.

Renomované nezávislé inštitúcie nezdieľajú jeho optimizmus, že zámery s verejným rozpočtom sa v tomto roku vydaria.

Národná banka Slovenska totiž očakáva deficit takmer 700 miliónov eur, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť dokonca vyše 700 miliónov eur.

Obe vidia v rozpočte veľké riziká. Najmä nadhodnotené nedaňové príjmy, predovšetkým dividendy zo štátnych podnikov a podhodnotené výdavky samospráv, Sociálnej poisťovne a štátneho železničného dopravcu.

Dlh neklesol, výrazne vzrástol

Kažímír sa tiež pochválil, že sa mu podarilo znížiť štátny dlh. Ten bol v roku 2013 takmer 55 % hrubého domáceho produktu (HDP) a ku koncu vlaňajška klesol pod 49 % HDP.

No dlh v skutočnosti vôbec neklesol. Za spomínaných 6 rokov stúpol o vyše tri miliardy na bezmála 44 miliárd eur. To, o čom hovorí minister je iba podiel dlhu na výkonnosti ekonomiky.

A tá v uplynulých rokoch rástla tak prudko, že aj dlh, ak ho porovnávame k HDP, klesal. Zásluhu na tom teda nemá súčasný minister financií ani vláda, ale rýchlo rastúca ekonomika, ktorá ťažila z vysokého dopytu zahraničia po našich výrobkoch.

Kažimír pracoval na ministerstve financií aj v rokoch 2006 až 2010, keď robil ministrovi Jánovi Počiatkovi štátneho tajomníka. Vtedy bol dlh vlády v prepočte na jedného obyvateľa približne 3 200 €, kým v súčasnosti je to až vyše 8 100 €.

Znamená to, že odvtedy, ako sa Ficov Smer dostal k moci (vládne takmer nepretržite od roku 2006, s výnimkou 1,5-ročného pôsobenia Radičovej vlády), vzrástol dlh krajiny dva a pol násobne.

Kažimírovi sa nedá uprieť, že za mu podarilo zvýšiť výber najväčšieho zdroja rozpočtových príjmov – dane z pridanej hodnoty.

„Podarilo sa mu zlepšiť a zefektívniť výber DPH, ale na druhej strane sa mu nepodarilo odvrátiť zavedenie ústavného stropu na vek odchodu do dôchodku, čo sa významne prejaví na zhoršení dlhodobej udržateľnosti verejných financií,“ zhodnotil pôsobenie Kažimíra pre TA3 analytik inštitútu Iness Radovan Ďurana.

Kritizuje aj to, že súčasnému ministrovi sa „nepodarilo za jeho pôsobenia výraznejšie zefektívniť fungovanie verejnej správy, pričom byrokratický aparát mierne vzrástol a neprebehli dostatočné audity či reorganizácie, na základe ktorých by sme mohli povedať, že úradníci pracujú pre občanov efektívnejšie.“

Paralelný Kažimírov svet

Ďalšou neslávnou vizitkou Kažimíra je, ako to nazvali niektorí analytici, jeho „paralelný daňový svet“. On sa síce tváril, že sa mu darí znižovať deficit štátneho rozpočtu, no pomáhali mu v tom najmä výrazne vyššie príjmy z výberu daní a nové dane, ktoré zobrali ľuďom z peňaženiek ročne stovky eur.

Zaviedol totiž daň z poistenia, čo pocítili vodiči na zdražení povinných a havarijných poistiek v tomto roku v niektorých prípadoch až o 20 %.

Rovnako počas jeho ministrovania výrazne stúpli dane a odvody lepšie zarábajúcich. Z pohľadu sociálno-demokratického ministra je ale najviac čudné to, že zvýšil aj dane z príjmov najmenej zarábajúcich. Dôvodom tejto anomálie bolo to, že prakticky zastavil valorizáciu nezdaniteľnej časti základu dane.7

Ján Bystriansky, foto: SITA

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Ľudová tvorivosť nemá hraníc IX.

Slovenská ľudová tvorivosť nespí ani v tomto období a preto vám opäť prinášame tie najlepš…