Domov Ekonomika Za socializmom smútime, no nechceme ho

Za socializmom smútime, no nechceme ho

0
0

Vyše 40 percent ľudí na Slovensku smúti za „starými časmi“ socializmu. Napriek tomu však väčšina Slovákov dáva prednosť trhovej ekonomike pred centrálne plánovaným hospodárstvom. Komunistická totalita, ktorú sme tu mali 40 rokov, spôsobila hlboké morálne, ale aj ekonomické škody, pohybujúce sa v desiatkach miliárd eur.

Nostalgia za socializmom, ktorý sa v roku 1989 zrútil ako domček z karát, u nás stále pokračuje. Nepremieta sa však do túžby po návrate totalitného usporiadania, kde o všetkom rozhodovalo vedenie Komunistickej strany. Aj základné ekonomické otázky – čo, kde, ako a pre koho vyrábať – riešilo komunistické ústredie.

Nostalgia za študentskými časmi

„Až 42,6 percenta respondentov sa pritom domnieva, že sa ľuďom lepšie žilo pred rokom 1989, opačný názor zastáva 32,1 percenta respondentov a 16,2 percenta si myslí, že sa rovnako žilo vtedy aj teraz,“ vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý urobila pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

Nostalgia zrejme vyplýva z toho, že väčšina súčasníkov prežila socializmus v školských laviciach. Detstvo alebo obdobie na strednej či vysokej škole je zväčša úsekom života bez reálnych starostí a zodpovedností.

Skutočná nostalgia tak môže súvisieť práve s týmto, nie s túžbou po „starých časoch“. Ukazuje to aj ďalší výsledok prieskumu, podľa ktorého „až sedem z desiatich ľudí preferuje niektorú z foriem trhovej ekonomiky, zástancov socialistickej ekonomiky, aká tu bola do roku 1989, je štyrikrát menej“.

Skúsenosti s bývalým režimom však medzi ľuďmi zanechali stopy, a to v podobe túžby po „otcovskej ruke štátu“. Zástancovia trhovej ekonomiky sa rozdeľujú v názore, ako výrazne by mal štát do chodu hospodárstva zasahovať. Väčšina chce, aby zásahy štátu neboli len symbolické.

Trhoví a sociálni

„Sociálno‑trhovú ekonomiku, kde štát do značnej miery ovplyvňuje ekonomiku, si vybralo najviac – až 38,6 % respondentov a ekonomiku voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu 31,4 %.

Zástancov socialistickej ekonomiky, aká u nás bola do roku 1989, bolo len 17,3 %,“ uvádza sa v analýze konzervatívneho inštitútu. Analýza Hospodárskych novín (HN) spred vyše desiatich rokoch, ktorá sa zaoberala odhadom nákladov komunizmu skonštatovala, že „vyše 40-ročný experiment s komunistickou ekonomikou vyšiel Slovákov na stovky miliárd korún“.

Ekonóm SAV Peter Staněk odhadol náklady na 400 miliárd bývalých korún (vyše 13 miliárd eur). Iní ekonómovia hovorili až o desiatkach miliárd eur. Ďalší boli k takýmto odhadom skeptickí, tvrdili, že sa to vyčísliť nedá.

Všetci sa však zhodli v tom, že je to cena za to, že sme tu socializmus mali, nie za to, že sme ho zrušili. „Historický vývoj dokázal, že centrálne plánované ekonomiky neboli schopné ďalej fungovať,“ povedal vtedy pre HN ekonóm Pavol Ondriska.

Bez súkromného podnikania

Socialistické usporiadanie prakticky nepoznalo súkromné podnikanie, konkurenciu, neexistoval voľný trh. Straty firiem, ktoré neboli schopné zarobiť si na seba sa sanovali zo ziskov iných alebo z rozpočtu, dane pohltili firmám prakticky celý zisk.

Zamestnanie musel mať každý bez ohľadu, či aj reálne niečo robil alebo nie. Platové rozdiely boli minimálne, ľudia nevlastnili firmy, ich motív robiť lepšie a kvalitnejšie sa blížil k bodu nula.

Motivácia rásť a vzdelávať sa vo svojej profesii nebola veľká. „Viedlo to k poklesu kvality pracovnej sily, strácala sa motivácia ďalšieho vzdelávania,“ povedal pre HN niekdajší ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál.

Ďalší názor do analýzy pridal akademik Staněk: „Absencia zásluhovosti bola rozhodujúcou príčinou, ktorá zlomila krk bývalému režimu.“ Bývalý podpredseda druhej ponovembrovej vlády pre ekonomiku Jozef Kučerák si myslí, že socializmus to neustál nielen z ekonomických, ale aj morálnych dôvodov.

„Centrálne plánovaná ekonomika bola súčasťou totalitného ovládania celej spoločnosti, materiálnych i duchovných stránok človeka, a to je hlavný dôvod jej pádu a prechodu na trhovú ekonomiku,“ citoval HN Kučeráka.

Ján Bystriansky, foto: internet

Načítať ďalšie súvisiace články
Load More By admin
Load More In Ekonomika

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež

Superpotraviny nemusíme dovážať len spoza hraníc

Potraviny s vysokým obsahom vitamínov a minerálov označujeme pojmom superpotraviny. Množst…