Začíname sa zadlžovať až po uši

Keď sa povie dlh, každému zrejme hneď napadne ten v banke. Rovnako znepokojujúci, ak nie aj viac, je však ten ekologický. Čo teda ekologický dlh ľudstva znamená a prečo vzniká?

Ekologický dlh je vyjadrený určitým dňom v roku. Ide o symbolický deň, do ktorého si ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná každý rok obnoviť či nahradiť.

Inak povedané, je to deň v roku, do ktorého spotrebujeme všetky prírodné zdroje, ktoré naša planéta za daný rok vyprodukuje. Znepokojujúci je fakt, že každým rokom ten deň prichádza o čosi skôr.

Minulý rok sme si zdroje vyčerpali už 1. augusta a zvyšných päť mesiacov sme žili na dlh. Deň, kedy ľudstvo zásoby vyčerpá sa označuje za Deň zemského presahu.

Najväčší dlžníci

Informácie o každej krajine si môžete pozrieť tu: http://data.footprintnetwork.org/#/

Deň zemského presahu je celosvetovým dňom, ktorý je akýmsi priemerom vypočítaným z viacerých častí sveta. Znamená to teda, že v niektorej krajine je dlh nižší a v niektorej naopak prichádza ešte skôr.

Ak by sme sa k našej planéte chceli správať čo najlepšie a s mierou využívať zdroje, mali by sme si brať príklad od afrických krajín. V takomto prípade by nám postačilo len 70 % Zeme.

Sú tu však krajiny, ktoré zanechávajú mimoriadne silnú ekologickú stopu. Takouto krajinou je napríklad Katar, ktorého Deň zemského presahu vlani prišiel už 9. februára.

O desať dní neskôr Katar nasledovalo druhé najhoršie Luxembursko. 4. marca sa na zoznam dlžníkov zapísali aj Spojené arabské emiráty a štvoricu 15. marca doplnili Spojené štáty americké.

Problémom je, že postupne pribúdajú krajiny, ktorých ekologický dlh sa zvyšuje a ubúdajú krajiny, ktoré doposiaľ vykazovali nadbytok. Pre informáciu Slovensko sa nachádza v tej horšej polovici rebríčka.

V tej najlepšej časti sa nachádza Vietnam, ktorý na dlh žil len posledných deväť dní roku 2018. Na zoznam najzodpovednejších krajín vo vzťahu k životnému prostrediu by sme mohli zaradiť aj krajiny ako Maroko, Nigériu, Jamajku, Laos či Kyrgizsko.

Zadlžujeme sa stále skôr

Deň ekologického presahu sa začal počítať v roku 1970, kedy sa ľudstvo zadĺžilo po prvý raz. 29. decembra 1970 sme začali oficiálne vykazovať vyššiu spotrebu ako bola naša planéta schopná vyprodukovať.

Každým rokom sa deň začínal viac vzďaľovať od konca roka. V roku 1971 bol takým dňom už 20. december. Už 10 rokov od začiatku merania ľudstvo žilo na dlh od 3. novembra.

Počas tohto desaťročia sa situácia rapídne zhoršila. Druhé tisícročie svet zakončil s ešte omnoho vyšším dlhom, ktorý symbolizoval 23. september. Od roku 2001 sa už Deň ekologického presahu posúval len o pár dní, vždy však tým horším smerom.

Ani raz za 18 rokov sa nestalo, že by sme zdroje vyčerpali aspoň o jeden deň neskôr. V rokoch 2011 až 2013 sa ale ustálil na 4. auguste. Potom sa však začal opäť posúvať dopredu.

Minulý rok bol pravdepodobne posledným rokom, kedy pripadol Deň zemského presahu na august. Keďže to bol prvý augustový deň predpokladá sa, že v roku 2019 sa ľudstvo našej planéte zadĺži už v júli.

Dôsledky nadmernej spotreby

Väčšina odborníkov tvrdí, že kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvňuje zvyšovanie ekologického dlhu sú skleníkové plyny nachádzajúce sa v atmosfére.

Nepríjemným faktom je to, že na to, aby bola Zem schopná uspokojiť všetky potreby ľudstva, musela by byť 1,5-krát väčšia. Za nadmernú spotrebu platíme tú najväčšiu daň.

Prejavuje sa väčší nedostatok vody, erózia pôdy, nižšia poľnohospodárska produkcia, úhyn zvierat a zánik niektorých rastlinných druhov, či zmenšovanie plochy lesných porastov.

Možno si to my stále neuvedomujeme, no ďalším generáciám nepripravujeme práve najvhodnejšie prostredie pre život.

puma, foto: footprintnetwork.org, shutterstock