Zákon roka je už v parlamente. Ako vyzerá návrh pozpočtu?

Marián Viskupič so štátnym tajomníkom ministerstva financií Ľubošom Jančíkom.

Návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021-2023 už prešli vládou aj výbormi parlamentu. Čaká sa na finálne schválenie poslancami v pléne NRSR.

Rozpočet verejnej správy vychádza z princípu viacročného rozpočtovania. Skladá sa zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy.

Rozpočet na rok 2021 je prvým, ktorý komplexne pripravila nová vláda. Vznikal v ťažkých časoch korona krízy, ktorá v sebe spája klasickú ekonomickú krízu, spojenú so silným zdravotným aspektom nového koronavírusu SARS-CoV-2.

Tieto celosvetové aspekty ešte dopĺňajú slovenské špecifiká – predchádzajúcimi vládami pokrivené podnikateľské prostredie, ekonomické problémy súvisiace s nevymožiteľnosťou práva a zúfalo chýbajúce reformy.

Z týchto dôvodov bola slovenská ekonomika a verejné financie v zlej kondícii už pred začiatkom koronakrízy. Nemenším problémom boli aj nekryté tituly rozpočtu. Teda potrebné výdavky, ktoré sa nezaradili do výdavkovej časti rozpočtu napr. výdavky NDS, korekcie projektov financovaných z EÚ či oddlžovanie zdravotníctva.

Ako vyzerá návrh rozpočtu 2021

Celkové príjmy verejnej správy sú plánované na úrovni 39,57 miliard eur, výdavky 46,69 miliard eur.

„Realisticky ho hodnotí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Znamená to, že príjmy aj výdavky sú realisticky naplánované a nemali by nás čakať negatívne prekvapenia. Toto ani zďaleka nebola bežná prax,“ hovorí poslanec NR SR za SaS a zároveň predseda Výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič.

Napriek ekonomicky úrodným minulým rokom deficity na konci roka boli takmer vždy vyššie ako naplánované.

Táto realita vyústila do deficitu rozpočtu verejnej správy 7,44 % HDP. V budúcom roku slovenská verejná správa minie o 7,12 miliard eur viac ako bude mať v dispozícii.

Z čoho sa skladá naplánovaný deficit

Rozpočet 2021 vychádza z toho, čo sa stalo aj tento rok. Sú dva základné veľké vplyvy a jeden menší. COVID-19 spôsobuje prehĺbenie deficitu zhruba na 50 % (3,8 miliard eur). Je to súbor vplyvov na príjmovej aj na výdavkovej strane.

Realizácia rizík rozpočtu zodpovedá zhruba za 3,6 miliard eur. Medzi najväčšie vplyvy patria nadhodnotené nedaňové príjmy, ďalej vyššie výdavky sociálnej poisťovne, verejných vysokých škôl a nemocníc.

Ďalej vyššie výdavky obcí, vyššie výdavky štátnych podnikov v rezorte obrany, dofinancovanie obrany a dofinancovanie IT.Realizácia priorít terajšej vlády (zrušenie bankového odvodu, zníženie dane z motorových vozidiel…) zvýšila deficit o 390 miliónov eur.

Miliardová rezerva

V rozpočte je na výdavkovej strane naplánovaná aj rezerva 1,04 miliardy eur. „Táto rezerva svedčí o zodpovednosti, s ktorou sa pripravoval tento rozpočet.

Hodnota rezervy predstavuje poten­ciálny výpadok príjmov oproti prognóze, na ktorej je postavený rozpočet. Inými slovami, ak by v budúcom roku koronavírus spôsobil väčšie než predpokladané problémy, rezerva dáva priestor v krátkom čase reago­vať na vzniknutú situáciu.

Na druhej strane musím jasne povedať, že zodpovední musíme byť aj počas celého roka, aby sa nestalo, že rezerva bude použitá inde. Inak rezerva musí rezultovať v nižší deficit rozpočtu o túto sumu,“ hodnotí Viskupič.

Česko od poslednej krízy dokázalo razantne znižovať svoj verejný dlh o takmer 20 percentuálnych bodov. A teraz, keď úplne prirodzene v kríze dlh v každej krajine rastie, český dlh sa dostane približne na úroveň akú mal v minulej kríze.

Česko takto elegantne zvládne krízu a bude v najbližších rokoch profitovať zo svojej zodpovednosti. Slovensko bohužiaľ v dobrých rokoch svoj dlh znižovalo iba symbolicky. Absolútna výška dlhu stále rástla. V krízových rokoch ekonomika potrebuje stimuly.

„S expanzívnym rozpočtom 2021 súhlasím. Všetky stimuly však musíme definovať ako cielené a dočasné. Efektívne verejné investície môžu pomôcť utlmenej ekonomike. Stimuly v žiadnom prípade nemôžu rezultovať do nárastu mandatórnych bežných výdavkov, ktoré sa prejedia.

Takéto stimuly nezvyšujú potenciál ekonomiky do budúcnosti. Najlepšou formou uzdravovania verejných financií v kríze sú reformy. Naša krajina nutne potrebuje dôchodkovú reformu, daňovo-odvodovú ale aj iné štrukturálne reformy, podporí sa aj rast ekonomiky,“ dodáva poslanec Viskupič.

Na ďalšie roky je potrebný rozpočet a ambicióznejšia konsolidácia. Inak sa verejné financie môžu stať veľkým rizikom a hrozbou pre samotnú ekonomiku (nižšie ratingy, menšia dôvera investorov v ekonomiku…).

Pozitívnym rizikom je pripravovaný Plán obnovy a stability, ktorý zatiaľ nie je nijak premietnutý v rozpočte. Úspešná a zmysluplná realizácia investícií a reforiem cez tento nástroj by pomohla zlepšiť stav verejných financií.

tv, foto: archív tv