Zaujímavosti z minulosti s Marcelom Pecníkom. Ako vznikalo Československo…

Spoločný štát Slovákov a Čechov, spolu s ďalšími národnosťami, je ešte veľmi živou súčasťou nielen historickej, ale aj osobnej pamäti ľudí, ktorí žijú na jeho bývalom území. Československo vzniklo v dejinách dvakrát a prešlo viacerými zmenami. Prvýkrát začalo písať svoje dejiny na jeseň v roku 1918.

Začiatok konca rakúsko-uhorskej monarchie nastal vyhlásením prvej svetovej vojny. Jej výsledky nik ešte v čase jej vzniku netušil, avšak jedno bolo isté.

Pozornosť zložitým národnostným otázkam v multietnickej mocnosti nebude prioritou. Tak sa aj stalo. Vážne otázky boli opäť odsunuté a na prvé miesto sa dostal boj a medzinárodná politika.

V krajine silneli nálady na sebaurčenie národov a ich samostatnosť. Pre prísny režim však nemohli byť realizované.

Preto základy pre vznik budúceho Československa mohli byť položené najmä v zahraničnom – exilovom prostredí. Diplo­maticky sa o to pričinili najmä Tomáš Garrique Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš.

Napriek hrozbe trestu smrti za dezerciu a vlastizradu monarchie vznikli ešte za jej trvania aj Československé légie, ktoré boli postupne uznané za spojenecké vojsko bojujúce proti aliancii, ktorej bolo Rakúsko-Uhorsko súčasťou.

Ustanovená bola aj exilová Československá národná rada, ktorú postupne uznával celý rad svetových štátov a veľmocí.

Tak sa stalo, že Československo bolo postupne v podstate zakladané a počítalo sa sním – ešte pred koncom prvej svetovej vojny a tým pádom ešte aj pred rozpadom monarchie.

Formovaniu nového štátu pomohol aj významný dokument 14 bodov prezidenta USA Woodrova Wilsona, v ktorom žiadal autonómiu pre štáty podunajskej monarchie.

V októbri 1918 posledný cisár Karol I. ponúkol americkému prezidentovi nezávislosť českého národa, slovenský nespomenul. Bol ochotný prijímať postupne aj ďalšie ústupky a federalizovať ríšu.

Bolo však už neskoro. Vojna končila, nové usporiadanie Sveta bolo už zrejmé.

28. októbra 1918 vznikla prvá Československá republika vyhlásením na obrovskej demonštrácii na Václavskom námestí v Prahe.

O dva dni neskôr 30. októbra sa oficiálne k vznikajúcemu štátu pripojilo Slovensko – vyhlásením Deklarácie slovenského národa v Turčianskom svätom Martine.

Prevrat sa našťastie udial bez väčších nepokojov. V mestách a obciach po celej novej republike sa konali oslavy, sprievody, slávnostné bohoslužby a najrôznejšie zhromaždenia na počesť vytúženej štátnosti a konca nenávidenej monarchie i krvavej, dovtedy najstrašnejšej vojny.

Bola prijatá dočasná ústava. Za prezidenta bol zvolený T. G. Masaryk. Premiérom sa stal K. Kramář. M. R. Štefánik bol menovaný ministrom vojny.

Zákonodarná moc v štáte sa dostala do rúk parlamentu – Národného zhromaždenia. Československo začalo svoje budovanie na princípoch demokracie.

V Žiline, ktorá sa dočasne stala hlavným mestom Slovenska, sídlilo niekoľko mesiacov Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom. Jeho úlohou bolo postupne budovať u nás novú štátnu správu.

Podľa ústavy bol československý nielen štát, ale aj jazyk a národ. Bolo tomu tak spočiatku najmä preto, že napríklad Nemcov bolo v ČSR viac ako Slovákov.

Početné boli aj iné národy a národnosti. Bolo teda potrebné zásadne deklarovať silu a svornosť dvoch hlavných štátotvorných národov.

Republika sa delila na krajiny – Čechy, Moravu, Sliezsko, Slovensko a Podkarpatskú Rus.

Veľmi málo už do jej fungovania a formovania zasiahla jedna z najvýznamnejších osobností, ktoré sa zaslúžili o jej vznik. Generál Milan Rastislav Štefánik, ktorý v počiatku ČSR nezískal zrejme adekvátnu politickú pozíciu a veľmi skoro tragicky zahynul. Nabudúce prinesieme niečo zaujímavé o jeho živote, osobe i odkaze.

Marcel Pecník, foto: internet